Harabinove tresty pre firmy sú zlé

(22.11.2007; Sme; s. 4; Šutková Veronika)

Minister spravodlivosti Štefan Harabin by mal doladiť postihy pre firmy. Za navrhnuté riešenie ho kritizujú viacerí, nepozdáva sa ani Legislatívnej rade vlády.

BRATISLAVA. Minister spravodlivosti Štefan Harabin za HZDS musí dopracovať novelu Trestného zákona. V utorok mu to navrhla Legislatívna rada vlády, ktorej sám šéfuje.

Výhrady mala najmä k riešeniu trestnoprávnej zodpovednosti firiem, potvrdila štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Anna Vitteková zo Smeru. Zaviesť tresty pre firmy nás pritom zaväzujú viaceré medzinárodné dohovory.

Ide o kompromis

Ministerstvo spravodlivosti sa rozhodlo tento záväzok riešiť len cez ochranné opatrenia a nie tresty. Pôvodne firmám hrozilo len zhabanie časti peňazí alebo majetku, a to bez uznania viny. Teraz chce ministerstvo upraviť, že popri pokute by mohli dostať trest prepadnutia majetku.

Zákaz činnosti, alebo obmedzenie prijímania štátnych dotácií, či zákaz účasti na verejných súťažiach im nehrozí.

"Myslím si, že toto je najoptimálnejší kompromis, ktorý sme mohli urobiť vzhľadom na naše trestné zákonodarstvo," povedala Vitteková.

Ochranné opatrenia nestačia

"Nejde o kompromisnú cestu, ale o neujasnené postoje k možnosti zavedenia alebo vylúčenia trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb," upozorňoval ešte v pripomienkovom konaní Najvyšší súd.

Návrh kritizovali aj legislatívci z Úradu vlády. Hovoria, že je nevyhnutné zaviesť zodpovednosť právnických osôb za trestné činy, ktoré určujú medzinárodné dokumenty. Inak sa vraj nebude dať povedať, že Slovensko úplne tieto dokumenty prevzalo.

Podľa dohovorov mali firmám hroziť postihy napríklad za pranie špinavých peňazí, obchodovanie s ľuďmi, detskú pornografiu či počítačovú kriminalitu, ale aj pri ekologických deliktoch. Zavedenie trestnej zodpovednosti je dôležité vtedy, ak sa nedá vina dokázať konkrétnemu páchateľovi. Napríklad pri ekologických haváriách.

Riešením je osobitný zákon

Výhrady k Harabinovmu riešeniu má aj Generálna prokuratúra. "Navrhovaná úprava je nesúrodá, je v rozpore aj s odporúčaniami príslušných orgánov Európskej únie," povedala hovorkyňa prokuratúry Svetlana Husárová.

Prokurátori navrhujú, aby trestnoprávnu zodpovednosť riešil samostatný zákon. Generálna prokuratúra si myslí, že takéto riešenie môže "viac problémov priniesť, ako vyriešiť".

Podnikatelia: Tresty netreba

Proti je aj advokátska komora, ktorá však navrhuje trestnú zodpovednosť úplne vypustiť. Pridala sa tak na stranu zamestnávateľov a podnikateľov.

Združenie podnikateľov Slovenska považuje zavedenie trestnej zodpovednosti za "zbytočnú iniciatívu". Myslí si, že je to škodlivé pre podnikateľské prostredie a potenciálne nebezpečné.

Na odpor podnikateľov narazilo ministerstvo spravodlivosti už v minulosti. Exminister Daniel Lipšic chcel trestnoprávnu zodpovednosť riešiť viackrát. Vždy bez úspechu. Nezískal podporu koaličnej ANO ani vtedajšej opozície.

O detektívoch

(22.11.2007; Trend; č. 47/2007, s. 6; KRČMÁRIKOVÁ Lea)

Notári a advokáti dostali namiesto zaručeného biznisu reklamu

Notári prišli o biznis so zápisom nehnuteľností do katastra v roku 1993, keď zanikli štátne notárstva a právomoc rozhodovať o zápisoch prešla na katastrálne úrady. Po nástupe ministra Štefana Harabina na čelo rezortu skúsili, čo sa im podarí od neho vypáčiť. Chceli viac práce, teda väčšie príjmy. Zaručené. Chceli robiť výpisy z obchodného registra a z listov vlastníctva a spisovať všetky zmluvy o prevode nehnuteľností.

Žiadať výhradné právo na spisovanie spomínaných zmlúv bola do neba volajúca drzosť. Prečo by práve notári, prípadne spolu s advokátmi, mali mať monopol na takú lukratívnu zákazku?

Chybne zvolený postup spred roka vyžadoval vyčkať. Náznaky, že ich záujem o realitný biznis sa neskončil, sa objavovali priebežne. Správy, ako minister spravodlivosti obdivuje taliansky systém a ako si z neho chce brať vzor, dávali tušiť, že sa niečo chystá. A napokon, koľké to sklamanie!

V novele Občianskeho súdneho poriadku sa ocitol paragraf, že notári a advokáti budú ručiť za škody, ktoré vzniknú podvodom pri prevode nehnuteľnosti. Pekné. Až na to, že sa tým nič nemení. Za škody ručia v súčasnosti, dokonca sú poistení. Návrh ministerstva spravodlivosti vyzerá podobne ako reklama na prací prostriedok, ktorý má dáma celý v kabelke. Tí, čo perú, vedia, že je x ďalších, s ktorými dosiahnu rovnako jasné farby a stoja menej. Zároveň vedia, že je aj x iných, ktoré sú zlé.

Tak nejako to bude so zmluvami o prevodoch nehnuteľností. Podľa návrhu novely zákona si bude môcť každý vybrať, kto mu zmluvu napíše ‑ tak ako doteraz. Len notárom a advokátom urobil minister spravodlivosti reklamnú kampaň založenú na tom, že sú najdôveryhodnejší a najbezpečnejší. A keďže ručia vlastným majetkom, ako tvrdí ministerstvo, treba posilniť ich ochranu. Napoja ich na kataster aj na ministerstvo vnútra, aby si mohli overovať informácie o zmluvných stranách.

Notári a advokáti vraj budú pátrať, vyšetrovať, preverovať každého predávajúceho a kupujúceho. Komické. Prečo by to robili? Respektíve, prečo to nerobili doteraz, keď každý, kto pre niekoho spíše zmluvu, je za ňu zodpovedný a poškodený si môže prípadnú škodu vymáhať na súde? Nehovoriac o tom, že napríklad za škody spôsobené notárom ručí štát. Skôr to vyzerá tak, že pravdepodobnosť premeny notára či advokáta na detektíva Colomba je asi taká vysoká, ako že sa v ďalšej časti seriálu objaví jeho manželka.

Po starom, len s lepším marketingom

(22.11.2007; Trend; č. 47/2007, s. 18; KRČMÁRIKOVÁ Lea)

Advokáti a notári majú zodpovedať za škody. Tak ako doteraz.

Notárska komora ide systematicky za svojím cieľom. Krátko po nástupe ministra spravodlivosti Štefana Harabina prišli s materiálom Aktuálne námety na úpravu kompetencií notárov (TREND 37/2006). Žiadali prevzatie úloh katastra, chceli spisovať všetky zmluvy o prevode nehnuteľností a robiť výpisy z obchodného registra a z listov vlastníctva. Rok od tejto iniciatívy postúpili o krok vpred. Rezort spravodlivosti v predkladanej novele Občianskeho súdneho poriadku (OSP) dohadzuje notárom i advokátom biznis. Síce nie v exkluzívnej podobe, ako sa navrhovalo pôvodne, ale aspoň sa im s rétorikou o bezpečnosti postará o marketing.

Vyvolení. Ako huby po daždi sa s rastúcim predajom nehnuteľností objavujú podvody pri prevodoch nehnuteľností, tvrdí minister Š. Harabin. Štatistiku o tom, koľko ich je a v čom spočíva podvod, nemá. Musel by sa obrátiť na políciu, ako skonštatoval. Keďže podvodov je podľa ministra veľa, chce v novele OSP poskytnúť vlastníkom nehnuteľností garanciu ‑ ak sa obrátia na notárov a advokátov, budú mať istotu, že zmluva o prevode nehnuteľnosti bude perfektná, nebude uzatvorená s podvodníkom, tvrdí. Ministerstvo chce zaviesť "stopercentnú objektívnu zodpovednosť za škodu". V reči, ktorej rozumejú aj neprávnici, to znamená, že ak zmluvu o prevode nehnuteľnosti spíše notár alebo advokát, zodpovedá za prípadnú spôsobenú škodu.

Zodpovednosti sa zbavia, len ak preukážu, že sa škode, citujúc návrh novely, "nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať". Tvorcovia legislatívnej zmeny nezabudli na taxatívne vymedzenie možností, keď sa spomínané vybrané dve skupiny právnikov nemôžu viny zbaviť. Ide o prípady, ak došlo k zneužitiu totožnosti osoby oprávnenej vykonať prevod nehnuteľnosti, ak zmluva nebola spísaná v predpísanej forme, ak zmluvné prejavy účastníkov neboli dostatočne určité a zrozumiteľné, ak bola zmluvná voľnosť účastníkov obmedzená alebo v prípade, ak prevodca k tej istej nehnuteľnosti uzavrel viac zmlúv. Ani toto vymedzenie prípadov nevychádza zo štatistiky podvodov, ktoré sa robia s realitami.

Notári detektívmi. Po prípadnom prijatí zmien týkajúcich sa notárov a advokátov sa situácia pri prevode nehnuteľností nijako výrazne nezmení. Zmluvu môže spísať ktokoľvek. Ak chcú mať strany obchodu väčšiu istotu, že je to kóšer, môže ísť za advokátom alebo notárom. Tak ako doteraz. Ak sa stane podvod, podvedený bude môcť žiadať náhradu škody. Tak ako doteraz.

Podporou predaja notárskych a advokátskych služieb má byť paragraf, ktorý im umožní žiadať správu katastra, políciu a ostatné orgány verejnej moci, aby im poskytli informácie potrebné na vyhotovenie listiny o právnom úkone prevodu nehnuteľnosti.

Pri príprave návrhu novely o zmenách ministerstvo s Úradom geodézie, kartografie a katastra SR nekonzultovalo. Nepatrí pod jurisdikciu ministerstva spravodlivosti, vysvetlil Š. Harabin. V pripomienkovom konaní sa úrad môže vyjadriť, ak chce.

V materiáli poskytnutom médiám pri príležitosti predstavenia návrhu novely je informácia, že ministerstvo navrhuje dlhšiu legisvakačnú dobu. Teda obdobie medzi platnosťou a účinnosťou novely. V tom čase chce "podporovať všetky mechanizmy, ktorými by sa posilnila ochrana oprávnených osôb, najmä pokiaľ ide o povinné zmluvné poistenie, elektronické prepojenie na kataster, elektronické prepojenie s ministerstvom vnútra, biometrické údaje". Takéto prepojenie je už len na krôčik od splnenia požiadaviek, ktoré predkladali notári pred rokom.

Ak bude zodpovedať notár za všetko, mal by si všetky možné údaje zhromaždiť a štátne orgány by nemali mať dôvod nevyjsť mu v ústrety ‑ lebo ide o to, aby sa zabránilo trestnému činu, vysvetlil minister. Notár pôjde podľa neho aj na obecný úrad, aby zistil, čo je predávajúci za človeka. Môže si ho s pomocou starostu nájsť, vypátrať, predvolať si ho na obecný úrad a zistiť, či má nejakú nehnuteľnosť. Notár má neobmedzené pole možností na to, aby okolo nehnuteľnosti zistil všetko, lebo inak bude platiť, tvrdí minister spravodlivosti. A notár je podľa jeho slov právne bdelý.

A prečo si vybral práve notárov a advokátov? Lebo sú to právne profesie s tradíciou.

Ako doteraz. Minister pri predstavovaní novely OSP vysvetlil, že cieľ zmeny je zabezpečenie financií osobe, ktorá sa stala obeťou podvodnej zmluvy, a to od osôb, ktoré boli oprávnené na ich uzatváranie. Nie je to nič nové. Občianskoprávnu zodpovednosť za škody majú všetci, ktorí zmluvy zostavujú. Najťažšie na celej veci je dokázať, že škoda vznikla pre chybu v zmluve a že za ňu môže zostavovateľ. Navyše u notárov je situácia ešte o čosi komplikovanejšia. Aj keď pre nich samotných jednoduchšia.

Notár nemá právnu zodpovednosť ako jednotlivec, je vykonávateľom štátnej moci. Ak urobí chybu, spôsobí škodu, občana odškodní štát. Štát môže následne vymáhať náhradu od notára. Ak by vec došla až do takéhoto štádia, čo podľa zistení TRENDU nie je bežná prax, za notára to vybaví poisťovňa. Každý člen notárskej komory má totiž zo zákona povinnosť poistiť sa.

Spravodlivosť nemá peniaze

(22.11.2007; Trend; č. 47/2007, s. 8; lea)

Otváranie nových okresných súdov od januára budúceho roka bude problematické

Rezort spravodlivosti má vážne problémy s financiami. Podľa informácií TRENDU to na viacerých súdoch vyzerá tak, že po získaní peňazí z rozpočtu na budúci rok vykryjú dlhy a v polovici budúceho roka budú opäť na nule. Na konci roka dostanú sudcovia štrnásty plat, ale na odmeny pre ostatných zamestnancov na súde neostane.

Že rezort nemá peniaze na bežné fungovanie a už vôbec nie na veľkolepé plány s rozširovaním počtu ľudí v talároch i samotných okresných súdov, svedčí aj správa k návrhu štátneho rozpočtu kapitoly Ministerstva spravodlivosti SR na roky 2008 až 2010. V civilnej časti kapitoly ministerstvo vyčíslilo deficit vyše 654 mil. korún. Ďalších vyše 210 mil. korún chýba pre Zbor väzenskej a justičnej stráže. A to len na rok 2008, na ďalšie roky nie je vyčíslený.

Ministerstvu podľa správy chýba napríklad 180 miliónov korún pre advokátov, ale aj vyše 108 miliónov korún na sto nových sudcov. V kapitálových výdavkoch sa navyše počítalo iba so 48,8 milióna korún na zriadenie nových súdov od 1. januára budúceho roka. K nim v parlamente pribudli ďalšie dva, v Revúcej a Partizánskom, s ktorými sa nepočítalo. Na pôvodne plánovaných siedmich začalo ministerstvo spravodlivosti pracovať ešte pred schválením legislatívy. Na konci októbra na otázku, či je už jasné, ktorí sudcovia tam budú presunutí, a či sa už robia výberové konania, dostal TREND iba všeobecnú odpoveď opisujúcu proces presúvania sudcov a štátnych zamestnancov doplnenú o informáciu, že "o prácu na novo obnovených súdoch je záujem".

Ministerstvo nové súdy zrejme stihne otvoriť v zákonom stanovenom termíne, otázne je, nakoľko budú funkčné. Keď sa TREND pokúšal v polovici novembra získať adresy sídel okresných súdov, kam by mali ľudia doručovať podania od Nového roka, dostal iba adresy šiestich. O sídle súdov v Námestove, Revúcej a v Skalici stále nebolo rozhodnuté.