SK / EN / DE 

PRIHLÁSENIE

Either scripts and active content are not permitted to run or Adobe Flash Player version 10.2.0 or greater is not installed.

Get Adobe Flash Player

Either scripts and active content are not permitted to run or Adobe Flash Player version 10.2.0 or greater is not installed.

Get Adobe Flash Player
Médiá : Z médií : Zobrazenie správy

VYDRŽIAVANIE POZEMKOV (20.8.2014)

VYDRŽIAVANIE POZEMKOV

(05.02.2014; Televízna stanica STV 2; Fokus; 16.45; 20 min.; TOMAJKOVÁ Gabriela)

Gabriela TOMAJKOVÁ, moderátorka:

"V druhej časti našej relácie sa budeme venovať pozemkom a ich vlastníctvu. Niektorí vlastnia pozemky, o ktorých ani nevedia a obhospodaruje ich niekto iný. Viac si povieme po úvodnej reportáži."

Redaktor:

"Okrem odkúpenia, darovania či zdedenia môžete pozemok získať aj tzv. vydržaním. Tento spôsob sa využíva vtedy, ak pozemok dlhodobo užívate, ale nie ste jeho oficiálnym majiteľom. Príkladom môže byť nasledujúca situácia. Rodina má na pozemku postavený dom už celé generácie, pozemok však oficiálne nie jej vlastníctvom. Užívala ho len na základe ústnej dohody s majiteľom pozemku. Pôvodný majiteľ však už nežije a dediči pozemku oň nejavia záujem. Rodina, ktorá na tomto pozemku býva, môže teda úrady požiadať o jeho vydržanie. Ak sa rozhodnete pre vydržanie pozemku, musíte podľa našich zákonov splniť viaceré podmienky. O vydržanie môže požiadať len oprávnený držiteľ pozemku. Znamená to, že daný pozemok používate so súhlasom jeho majiteľa a nerobíte tak svojvoľne. Ďalšou podmienkou je, že pozemok musíte využívať minimálne 10 rokov. Až po tejto dobe máte nárok na požiadanie o vydržanie pozemku. V rámci vydržania musíte získať aj niekoľko povolení. V prvom rade povolenie majiteľa pozemku. Potrebovať budete vyjadrenie vlastníka, podľa ktorého nemá výhrady k vzniku nového vlastníckeho práva. Sú však aj také prípady, že pozemok, ktorý chcete vydržať, je v správe Lesov Slovenskej republiky alebo Slovenského pozemkového fondu. V tomto prípade musíte získať povolenie od správcu pozemku a v neposlednom rade musí prevod majetku odobriť aj obec, kde sa daný pozemok nachádza."

G. TOMAJKOVÁ:

"Úvodná reportáž už načrtla našu druhú tému. Ak je vlastníctvo sporné alebo ak občan chce vlastniť pozemok, ktorý roky využíva, neostáva mu nič iné, len sa obrátiť na právnika. A to isté sme urobili aj my. V štúdiu vítam doktora Miloša NOVÁKA, člena Slovenskej advokátskej komory, vitajte vo Fokuse, pekný podvečer želám. No a samozrejme pozývame sledovať aj vás milí diváci, ktorí sa zaujímate o túto tému, môžete telefonovať 048/437 52 52 a mailová adresa fokus.spotrebitel@rtvs.sk. Ak ste pracujúci dôchodcovia a nie je vám jasné, za akých okolností musíte podávať daňové priznania, tak volajte na mobilné číslo 0918/381 297. Termín vydržanie sme počuli v reportáži v súvislosti s pozemkami a s ich vlastníkmi. Pán doktor vysvetlime divákom ten pojem, naozaj sme sa nepomýlili, je to správne pomenovanie."

M. NOVÁK:

"Nie, naozaj sa to volá vydržanie. Je to osobitný spôsob nadobúdania vlastníctva. Osobitný je v tom smere, že dá sa síce nadobudnúť vlastníctvo aj k hnuteľným aj k nehnuteľným veciam, ale nadobúda sa originárne tzn. neodvodzujem si svoje vlastníctvo od predchádzajúcej osoby. Čo je podstatné vysvetliť v tomto smere je to, čo môže byť predmetom vydržania, kto môže vydržať a čo je to tá dobromyseľná držba. Čo môže byť predmetom vydržania je v podstate stanovené veľmi široko až na obmedzenia, ktoré platia vo vzťahu k niektorým (krátky výpadok zvuku). To sú napríklad jaskyne, nerastné suroviny, ktoré môžu byť len vo vlastníctve Slovenskej republiky. Zjednodušene povedané, predmetom vydržania môže byť všetko, čo môžete legálne kúpiť. Čo sa týka subjektov môžu vydržiavať, tam to vydržiavanie prešlo rôznymi etapami za posledných 70 rokov, ale súčasný stav je taký, že vydržať môžu fyzické osoby, aj právnické osoby, aj štát môže vydržiavať. To sú tie relatívne jednoduchšie pojmy v rámci toho vydržania a ten, ktorý robí väčšinou najväčšiu komplikáciu je tá dobromyseľná držba."

G. TOMAJKOVÁ:

"Skúsme ešte inak to možno zadefinovať. Veľmi jednoducho povedané, ten kto vydržiava pozemok alebo môžeme použiť aj slovíčko drží pozemok?"

M. NOVÁK:

"Áno."

G. TOMAJKOVÁ:

"Dobre, vydržiava, drží pozemok, ešte teda neznamená, že je jeho vlastník, hoci teda niekde môže byť zapísaný, že ten pozemok mu patrí, ale? A to ale je tam dôležité."

M. NOVÁK:

"Ten právny stav je taký, že vlastníkom toho pozemku nie je. Vo väčšine prípadov je to práve tak, že zapísaný nie je alebo prípadne zapísaný je a to nadobudnutie vlastníctva trpí vadou, o ktorej ani nevie. Takže ten, ktorý vydržiava ešte nie je vlastníkom a až keď uplynie tá zákonom stanovená doba sa ním stane."

G. TOMAJKOVÁ:

"Tzn. že mnohí si možno mylne myslia, že sú vlastníkmi nejakých pozemkov a právne tými vlastníkmi nie sú."

M. NOVÁK:

"Stať sa to pokojne môže."

G. TOMAJKOVÁ:

"Ako ja sa môžem o tom presvedčiť alebo ako ja môžem zistiť, že dajme tomu vlastním nejaký pozemok a či ho len teda vydržiavam alebo či som naozaj jeho vlastníkom. Kde si to môžem overiť, kde musím byť zapísaná ako vlastníčka?"

M. NOVÁK:

"Súčasný stav je taký, že vlastnícke práva sa zapisujú do katastra nehnuteľností, takže kataster nehnuteľností v tomto smere slúži ako ten základný zdroj údajov o tom, kto je vlastníkom ktorého pozemku. Je pravdou, že od roku 1950 sa prestali robiť zápisy v pozemkových knihách, robili sa nedostatočne alebo vôbec a tým pádom na Slovensku veľmi zdegradovala práve tá hodnovernosť údajov v pozemkových knihách o tom, kto je vlastníkom akého pozemku, prípadne aké pozemky vôbec existujú."

G. TOMAJKOVÁ:

"A to teda zrejme spôsobuje teraz mnohé problémy na Slovensku s tým, že jednak ako sa k tým pozemkom, na ktorých možno chcú stavať alebo ich využívať ľudia, vôbec môžu dostať. Skúsme si uviesť možno taký nejaký typický štandardný príklad toho vydržiavania a možnože aký konflikt môže nastať v súvislosti s pozemkami."

M. NOVÁK:

"Konflikty môžu nastať v dvoch rovinách. Hovorí sa v zásade o omyle, skutkovom alebo právnom, ktorý buď je ospravedlniteľný alebo nie. Podstatné je v tejto veci ale vysvetliť ešte rozdiel medzi držbou, to je pojem, ktorý používajú právnici na tento stav a len skutočným držaním vecí u seba. Tzn. tým, že mám niečo v ruke, neznamená to, že to mám v držbe."

G. TOMAJKOVÁ:

"A neznamená, že to je moje."

M. NOVÁK:

"V tomto smere slovenčina bohužiaľ nepoužíva slovenský pojem detencia a detencia vyjadruje to, že niekto má fyzicky vec u seba. Aj zlodej má vec u seba, ale nie je oprávnený držiteľ, je len detentor. Nájomca na druhej strane vec užíva, užíva ju oprávnene, ale tiež nemôže byť držiteľom, pretože pojmovým znakom držby je práve to, že verím, že som vlastník, držím vec pre seba. Som presvedčený o tom, že vec som nadobudol a že je mojím vlastníctvom. Z toho sa potom práve odvodzuje to, odkiaľ som nabral toto svoje presvedčenie, že vec je moja tzn. z čoho vyvodzujem, že som ju povedzme kúpil, zdedil, bola mi darovaná. Väčšinou tie právne omyly bývajú neospravedlniteľné, pretože ak niekto uzavrie napríklad teraz kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť, ktorá bude síce písomná, ale nebude mať osvedčené podpisy, nebude zavkladovaná v katastri, nemôže veriť tomu, že sa stal vlastníkom, pretože taká hrubá neznalosť nemôže nikoho ospravedlňovať."

G. TOMAJKOVÁ:

"Áno. Chce sa nás niekto spýtať divák alebo diváčka, ktorý už je na linke. Dobrý podvečer."

Telefonujúci divák:

"Dobrý večer prajem."

G. TOMAJKOVÁ:

"Nech sa páči, počúvame vás."

Telefonujúci divák:

"Prosím vás pekne. Ja sa chcem opýtať. Som vlastníkom pôdy v určitej obci, ktorú obhospodaruje a bohatí sa na nej jeden bača a ja platím dane a on ani dane nezaplatí za to. Vlastníkom som ja. Ako mám postupovať."

M. NOVÁK:

"Toto je situácia, v ktorej pokiaľ divák je vlastníkom pozemku a toto vlastnícke právo je aj zapísané v katastri nehnuteľností a niekto iný tento jeho pozemok užíva, je možné sa domáhať prostredníctvom súdu buď toho, aby sa zdržal takého konania. To znamená, aby prestal užívať danú nehnuteľnosť. Je možnosť sa domáhať aj peňažnej náhrady za takéto užívanie, pretože bez akéhokoľvek právneho dôvodu je užívaný jeho pozemok. Toto s vydržaním nesúvisí a nemôže týmto spôsobom ani prísť o vlastníctvo tohto pozemku. Mal by sa len voči dotyčnému bačovi teda domáhať, aby sa takéhoto konania zdržal."

G. TOMAJKOVÁ:

"My sme už teda vysvetlili ten pojem vydržanie, aj držba a veci okolo toho. Ale povedzme kedy je možné uplatniť si nárok na toto takzvané vydržanie?"

M. NOVÁK:

"Vydržanie je špecifické v tom smere, že trvaním držby v potrebnej dĺžke, to znamená pri nehnuteľnostiach 10 rokov, nadobudne človek vlastnícke právo zo zákona. To znamená nie je nutné, aby som niekoho o to požiadal, aby mi niekto dal na to súhlas, či povolenie. Stane sa to tým nepretržitým trvaním držby desať rokov."

G. TOMAJKOVÁ:

"Ale ak teda neprešla ešte taká dlhá doba, dajme tomu je to päť rokov a nejakým spôsobom teda ja ten pozemok užívam a chcem nejakým spôsobom naďalej ním disponovať, môžem ja požiadať o toto vydržanie?"

M. NOVÁK:

"Nie. Práve preto je to viazané na uplynutie desaťročnej doby."

G. TOMAJKOVÁ:

"Čo ja vlastne môžem robiť, ak teda sa chcem k takémuto pozemku dostať?"

M. NOVÁK:

"Pokiaľ je to pozemok, kde je v katastri zapísaná iná osoba, ako tento domnelý vlastník, ktorý je presvedčený o tom, že je vlastníkom toho pozemku a uplynula doba, od kedy ho on nadobudol len päť rokov, nemôže sa domáhať vydržania, pretože neuplynula príslušná zákonná lehota. Po jej uplynutí môže sa domáhať buď prostredníctvom súdu alebo prostredníctvom konania u notára, aby bol zapísaný ako vlastník tejto nehnuteľnosti. Znova ale vlastníkom sa nestane ani tým dokumentom u notára, ani tým rozhodnutím súdu. Stane sa uplynutím tej zákonnej lehoty."

G. TOMAJKOVÁ:

"Máme opäť diváka alebo diváčku na linke. Pekný podvečer želáme."

Telefonujúci divák:

"Dobrý večer, tu diváčka z Košíc. Ja mám takúto otázku. Zdedila som nejaké pozemky po rodičoch, je to všetko v poriadku na katastri. Po nejakom čase zistila Sociálna poisťovňa, že nemám v poriadku rodné číslo alebo to trojčíslie a moja otázka znie, či ja musím všetko odznova absolvovať alebo či stačí len nejaký úradný doklad o novom rodnom čísle. Či to musím všetko meniť tie písomnosti?"

G. TOMAJKOVÁ:

"Veľmi zaujímavá otázka, čo v takom prípade?"

M. NOVÁK:

"Toto je situácia, ktorá sa jedná o administratívnu chybu. Diváčke bolo evidentne pridelené rodné číslo, ktoré nesprávne znelo a bolo jej pridelené nové rodné číslo. To znamená, že vo vzťahu k právnym úkonom, dedičstva to nespôsobuje nejakú neplatnosť alebo napadnuteľnosť. Len by mala pre účely evidencie túto skutočnosť oznámiť príslušným úradom, či katastru, daňovému úradu a podobne."

G. TOMAJKOVÁ:

"Veľa vecí a veľa skúseností našich divákov hovorí o tom, že naozaj v minulosti to fungovalo tak, tento pozemok je náš, tento pozemok je váš, tento pozemok som zdedil, ale neexistuje o tom žiaden list vlastníctva, sú to len nejaké ústne dohody. My sme už hovorili o tom, že v tých 50. rokoch sa prestalo teda zapisovať do tých katastrálnych kníh. Môžem ja nejakým spôsobom legálne získať ten pozemok vydržaním, ktorý už teda roky naozaj užívam?"

M. NOVÁK:

"Určite áno. Práve ide o to, aby som preukázal, že verím tomu oprávnene a objektívne. Nie subjektívne, že som vlastník."

G. TOMAJKOVÁ:

"Ako to môže preukázať."

M. NOVÁK:

"Práve preto, že sa nejedná o subjektívny pocit, lebo ten sa dokazovať nedá. Nikto mi nemôže dokázať, ako sa cítim. Takže dokazuje sa to cez objektívne skutočnosti. V prvom kroku sa jedná o ten titul. To znamená z čoho tvrdím, že je to moje. Či som to kúpil, bolo mi to darované, niekým pridelené, zdedil som to a ak som to od niekoho zdedil, odkiaľ to mal on. To je prvý krok, ktorý je potrebné vždy zisťovať, pretože tá dobromyseľnosť sa v prvom kroku zisťuje v čase nadobudnutia. Následne potom je to už len trvanie. To znamená, či som sa počas tej doby desiatich rokov správal ako vlastník. Ak napríklad platím dane zo všetkých svojich pozemkov, ale z týchto dvoch nie, tak je to veľmi zvláštne. Znova či som, nemusím fyzicky pozemok obrábať. Nemusím ho ani fyzicky užívať, ale či sa ako vlastník správam."

G. TOMAJKOVÁ:

"A teraz ešte povedzme, aký je teda rozdiel v tom a či vôbec má zmysel pre mňa ten pozemok vydržať a byť jeho držiteľom alebo rovno sa nejakým spôsobom pokúsiť stať vlastníkom toho pozemku?"

M. NOVÁK:

"To je trošku zavádzajúca otázka, pretože ak som držiteľom a ešte neuplynula tá lehota tých desiatich rokov, tak mám pozemok len v držbe. Ak tá lehota už uplynula, už som vlastník. Napriek tomu, že nie som zapísaný v katastri, napriek tomu, že o tom nemám žiadnu špeciálnu listinu, že by už uplynula tá lehota, že by to niekto potvrdil. Vlastníkom som sa stal už v tomto okamihu. Čiže nemôžem byť zároveň aj vlastník, aj vydržiavať vlastnícke práva."

G. TOMAJKOVÁ:

"V inštitúte tzv. vydržania je formulka, vy ste ju už spomenuli, ktorá hovorí o tzv. dobromyseľnosti, vtedy musí byť držiteľ presvedčený, že vec alebo právo mu patria. Aj to sme už naznačovali, stačí teda také presvedčenie?"

M. NOVÁK:

"Je to práve to presvedčenie, ktoré má byť s prihliadnutím na všetky okolnosti. Tzn. medzi bežné omyly, ktoré sa dajú riešiť vydržaním alebo sa vydržaním riešili, boli napríklad prípady, kedy je pozemok v prírode ohraničený plotom, ktorý tam je ako ľudia hovoria od nepamäti, na katastri je zapísaná parcela, je tu urobená kúpna zmluva na predmetnú parcelu, ale nakoniec sa zistí, že síce parcela mala výmeru 600 metrov štvorcových, ale ten pozemok má výmeru 620 metrov štvorcových. To je typický skutkov omyl ohľadne toho, čo bolo predmetom kúpy a v takomto prípade takémuto nadobúdateľovi, ktorý si nemusí vykonať premeranie toho pozemku, práve svedčí ten ospravedlniteľný omyl tzn. on verí, že kúpil takto v prírode vymedzený pozemok a to že kúpil podľa zmluvy iba 600 a o 20 metrov menší pozemok, nespôsobuje jeho nedobromyseľnosť, čiže on má dôvod veriť, že je vlastníkom celej parcely a po uplynutí desiatich rokov sa jej vlastníkom naozaj stane."

G. TOMAJKOVÁ:

"Opäť by sme mali mať na linke diváka alebo diváčku."

Telefonujúci divák:

"Dobrý deň. Počúvam práve tú reláciu a chcel by som sa opýtať. Jeden pán vydržal pozemky, ktoré nikdy neužíval a druhí čo užívajú cudzí ľudia a povedal u sudcu, že v roku 1973 mu ho daroval otec. V roku 1972 ale otec zomrel. Pojednávanka po ňom bola v roku 1982 v máji alebo júni a v roku 2003 bola pojednávanka po mamke. Tie pozemky prešli na iného pána, na toho, čo mu to patrilo a je aj doteraz vlastník na okrese, ale už nemôže do toho zasahovať, lebo tam by došlo k podvodu jasnému a 5 rokov je už od tej doby, ako to bolo na súde v Námestove a v Žiline."

G. TOMAJKOVÁ:

"Vy by ste to teda chceli napadnúť nejakým spôsobom, áno?"

Telefonujúci divák:

"Áno, napadnúť."

G. TOMAJKOVÁ:

"Či je to napadnuteľné?"

M. NOVÁK:

"Napadnuteľné je v zásade všetko, ale či tá žaloba bude úspešná je druhá otázka. Divák uviedol dosť veľké časové rozpätie, ktoré zasahuje do režimu aj občianskeho zákonníka z roku 64, do režimu po roku 83, kde sa tie režimy vydržiavania vlastníctva a podmienok, ktoré je potrebné splniť menili. Tzn. zmluvy od roku 64 sa už registrovali na štátnom notárstve. Čiže neviem si predstaviť, ako by niekto preukazoval, že dostal niečom darom, darovacou zmluvou, ktorá mala byť zaregistrovaná na štátnom notárstve rok po smrti daného človeka, ktorý to mal darovať. Čiže neviem si to dosť dobre predstaviť."

G. TOMAJKOVÁ:

"Čiže tento pozemok zostane tak povediac nikoho?"

M. NOVÁK:

"Pokiaľ dotyčný divák sa bude chcieť domôcť toho, že je vlastníkom toho pozemku, bude musieť preukázať, že vlastnícke právo v istom okamihu svojho života alebo jeho právni predchodcovia nadobudli."

G. TOMAJKOVÁ:

"Na to potrebuje čo? Listy vlastníctva."

M. NOVÁK:

"Listy vlastníctva, pozemkové knižné vložky, kúpne zmluvy, darovacie zmluvy, dedičské konania a podobne a bude musieť preukázať, že tento pozemok mal 10 rokov vo svojej držbe s tým, že vzhľadom na právny režim, ktorý platil do konca roku 92, je možné vydržať isté druhy pozemkov alebo väčšinu druhov pozemkov až v roku 93."

G. TOMAJKOVÁ:

"To čo je teraz naozaj veľkým problémom, to je vysporiadavanie pozemkov. Mladí ľudia chcú stavať, majú pozemok, ale zistia, že ten pozemok má 10 vlastníkov, z toho dvaja vlastníci sú nezvestní a tým pádom vôbec s tým pozemkom nemôžu manipulovať, nemôžu stavať, nemôžu kupovať. Je to také celé zapeklité."

M. NOVÁK:

"Táto skutočnosť je na Slovensku bežná, pretože trpíme aj tým, že veľa parciel je tak rozdrobených na veľmi dobré spoluvlastnícke podiely, ktoré nemajú žiadny hospodársky a ekonomický význam, že to práve sťažuje praktické fungovanie v živote."

G. TOMAJKOVÁ:

"Čo taký mladý človek môže urobiť, ktorý je v tejto situácii?"

M. NOVÁK:

"Môže sa pokúsiť dohodnúť s tými spoluvlastníkmi na tom, že od nich odkúpi alebo prípadne sa domáhať nejakého vyporiadania podielového spoluvlastníctva súdom za náhradu."

G. TOMAJKOVÁ:

"Ja vám veľmi pekne pán doktor v tejto chvíli ďakujem, ešte pekný večer želám."