Vážený pán predseda,
úvodom prijmite moje uistenie, že Slovenská advokátska komora si plne uvedomuje, oceňuje a rešpektuje inštitucionálnu úlohu Najvyššieho kontrolného úradu SR pri dohľade nad hospodárnym a efektívnym nakladaním s verejnými prostriedkami. Transparentnosť, proporcionalita a hospodárnosť predstavujú základné princípy, ktoré je potrebné pri vynakladaní verejných zdrojov dôsledne uplatňovať.
Vážený pán predseda,
podnetom tohto listu je skutočnosť, že som mal možnosť oboznámiť sa s Vašimi vyjadreniami, ktoré sa týkali využívania externých právnych služieb orgánmi verejnej moci.
V tejto súvislosti mi dovoľte upriamiť Vašu pozornosť na skutočnosť, že advokácia ako zákonom regulované a nezávislé povolanie predstavuje rovnako dôležitú súčasť fungovania právneho štátu ako napríklad súdy alebo prokuratúra.
Je potrebné odlišovať vždy konanie klienta od konania advokáta ako jeho poradcu, ktorý je viazaný inštrukciou, ktorú od klienta dostane. Rozumiem, že efektívne vynakladanie verejných zdrojov je relevantná téma verejného záujmu, ale vaše verejné vyjadrenia zo dňa 20. mája 2026 publikované portálom aktuality.sk k tejto téme uvedenú premisu dostatočne nenaplnili a neodlíšili činnosť advokáta a činnosť klienta. Chcem aj na tomto mieste využiť príležitosť a poukázať na potrebu precízneho rozlišovania medzi vecnou kritikou konkrétnych postupov alebo rozhodnutí verejných inštitúcií a hodnotením výkonu advokácie ako takej. Vnímanie advokácie vo verejnom priestore je citlivou otázkou, keďže advokát pri poskytovaní právnych služieb koná v mene a na účet svojho klienta, a to v medziach právneho poriadku a profesijných pravidiel.
Považujem za prirodzené, že aj subjekty verejného sektora, podobne ako iné právnické osoby, v určitých situáciách využívajú externé právne služby – najmä pri riešení špecifických, právne a procesne náročných otázok, ktoré presahujú bežnú agendu interných právnych útvarov.
Zdôrazňujem, že samotné využitie advokáta nemusí byť v rozpore s princípmi hospodárnosti, ale naopak predstavuje racionálne rozhodnutie smerujúce k ochrane verejných záujmov a minimalizácii právnych rizík.
V systéme práva panuje tzv. paradox prístupu k právnym službám, ktorý možno zhrnúť nasledovne: Klientom právnej služby je ten, kto je schopný právnou analýzou vlastnej situácie dospieť k záveru, že potrebuje právne poradenstvo. Budúci klient musí byť schopný identifikovať bez pomoci právnu podstatu problému, pred ktorým stojí, predtým ako sa obráti na advokáta. Čím menej znalosti práva osoba má, tým je menej pravdepodobné, že vyhľadá advokáta.
Štát a aj väčšie obchodné spoločnosti ako prijímatelia právnych služieb si preto vytvorili primeranú stratégiu, ktorá limituje pole pôsobenia advokátov. Každodenné rutinné problémy riešia vlastné právne oddelenia, rovnako ako zásadné veci týkajúce sa verejných politík rieši napríklad člen vlády a advokát nemusí mať o nich vedomosť. Pre advokáta je priestor v pomyselnom strede pyramídy – rieši špecifické aktivity, na ktoré klient (aj orgán verejnej moci) vyhľadá externú podporu.
Kritériá účelnosti tohto výberu štát stanovil uznesením vlády Slovenskej republiky zo 17. apríla 2019 č. 181 pravidlá, ktorými sa pre štátne orgány upravujú transparentné zásady využívania právnych služieb advokátov zo strany štátu vrátane ich výberu a odmeňovania vrátane obchodných spoločností so 100 % majetkovou účasťou štátu. Štátny orgán je už teraz povinný pri posudzovaní nevyhnutnosti a účelnosti využívania právnych služieb advokáta, výbere advokáta a úprave zmluvných vzťahov, vrátane odmeňovania advokáta, dodržiavať zásadu transparentnosti, zásadu proporcionality a zásadu hospodárnosti a efektívnosti nakladania s verejnými prostriedkami.
Vyjadrujem presvedčenie, nastavený právny rámec poskytovania právnych služieb spojený aj s jeho prípadnou kontrolou a korektná verejná komunikácia k predmetnej téme môže významne prispieť k zachovaniu dôvery v právne inštitúcie, pokiaľ bude dôsledne rozlišovať medzi jednotlivými aspektmi – najmä medzi kontrolou hospodárnosti a samotnou legitimitou poskytovania právnych služieb.
Vážený pán predseda,
dovoľujem si Vás preto požiadať o prihliadanie na vyššie uvedené skutočnosti pri ďalšej verejnej komunikácii v tejto oblasti, a to najmä so zreteľom na zachovanie vyváženého vnímania advokácie ako neoddeliteľnej súčasti právneho štátu.
Som presvedčený, že konštruktívny vecný dialóg a inštitucionálna dôvera medzi inštitúciami verejnej moci je dôležitým predpokladom posilňovania právnej istoty a dôvery verejnosti.
Z tohto dôvodu Vás chcem požiadať o stretnutie, na ktorom budeme mať priestor na konštruktívny vecný dialóg a budovať inštitucionálnu dôveru medzi Slovenskou advokátskou komorou a Najvyšším kontrolným úradom.
S úctou
Tomáš Kamenec
predseda SAK