Čo je predmetom uznesenia? Prečo uznesenie vyžaduje pri osobnom overení totožnosti dva úradné doklady s fotografiou? Je dvojdokladový štandard jedinou prípustnou cestou? Môže klient s jedným dokladom absolvovať autorizáciu? Ako používať zbernú klauzulu podľa čl. 11 ods. 1 písm. e)? Čo ak advokát klienta osobne pozná? Čo ak klient nemá žiaden doklad totožnosti? Ako postupovať pri cudzincovi? Čo ak je doklad expirovaný, poškodený alebo obsahuje nezrovnalosti? Ako fungujú eID, eDoklady a pripravovaný AML compliance modul? Musí advokát pri autorizácii zisťovať a preverovať KÚV? Ukladá sa identita KÚV do registra autorizácií? Stačí pri KÚV pozrieť Register právnických osôb alebo obchodný register? Čo ak KÚV nemožno zistiť alebo klient odmieta súčinnosť? Ako riešiť regulované, verejnoprávne a verejne obchodované subjekty? Čo pri zahraničnej holdingovej štruktúre, truste alebo inom združení majetku? Čo ak koná zástupca na základe plnomocenstva? Čo ak aplikácia registra autorizácií dočasne nefunguje? Spôsobuje oneskorené uzamknutie záznamu neplatnosť autorizácie? Aké interné pravidlo by mali advokáti používať? Kto môže autorizáciu vykonať a kedy ju advokát nevykoná? Aké osobitné povinnosti platia pri odplatnom prevode nehnuteľnosti? Ako sa ukončuje prechodný režim knihy o autorizácii? Ako používať Prílohu č. 2 k dobrým mravom?
1. Čo je predmetom uznesenia? Uznesenie upravuje postup advokáta pri autorizácii zmlúv a dokumentov a vedenie centrálneho registra autorizácií.
Autorizácia zahŕňa nielen spísanie listiny, ale aj zistenie totožnosti účastníkov a ich zástupcov a posúdenie, či listina neodporuje zákonu, neobchádza zákon, neprieči sa dobrým mravom a či uzavretím zmluvy alebo vykonaním úkonu nedôjde ku skutočnosti zakladajúcej vznik škody.
Zdroj: Uznesenie SAK č. 20/6/2026, čl. 1 až 3; zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii, § 1a.
2. Prečo uznesenie vyžaduje pri osobnom overení totožnosti dva úradné doklady s fotografiou? Dvojdokladový štandard je stavovský štandard pre autorizácie. § 1b ods. 1 zákona o advokácii stanovuje základný zákonný rámec identifikácie pri neznámych účastníkoch, ale samotný dvojdokladový režim vyplýva z uznesenia.
Uznesenie pri autorizácii v čl. 11 ods. 1 písm. a) požaduje najmenej dva platné úradné doklady totožnosti s fotografiou, pričom aspoň jeden z nich musí byť občiansky preukaz alebo cestovný pas. Rovnaký dvojdokladový štandard obsahuje aj čl. 12 ods. 1 uznesenia; odkaz na § 1b ods. 1 zákona o advokácii treba chápať ako kontext zákonnej identifikačnej povinnosti, nie ako doslovný zákonný základ požiadavky dvoch dokladov.
Dôvodom je najmä prevencia zneužitia totožnosti a silnejšia dôkazná pozícia advokáta vzhľadom na zodpovednostný režim podľa § 1b ods. 3 zákona o advokácii. Druhým dôvodom je ochrana dôveryhodnosti autorizovaných listín voči tretím osobám, katastru a orgánom verejnej moci.
Zdroj: Uznesenie SAK č. 20/6/2026, čl. 11 ods. 1 písm. a), čl. 12 ods. 1; zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii, § 1b ods. 1 až 3.
3. Je dvojdokladový štandard jedinou prípustnou cestou? Nie. Čl. 11 ods. 1 obsahuje viacero alternatív: dva listinné doklady, eID alebo eDoklady cez kvalifikovaný technický prostriedok, vzdialenú kvalifikovanú elektronickú identifikáciu, overenie dvoma svedkami totožnosti alebo iný spôsob s rovnakou alebo vyššou mierou istoty.
Ak klient nemá dva fyzické doklady, advokát nemá druhý doklad „odpustiť“, ale má zvoliť inú prípustnú vetvu čl. 11 ods. 1 a riadne ju zdokumentovať.
Zdroj: Uznesenie SAK č. 20/6/2026, čl. 11 ods. 1.
4. Môže klient s jedným dokladom absolvovať autorizáciu? Áno, ale nie automaticky podľa dvojdokladového režimu v čl. 11 ods. 1 písm. a). Do úvahy prichádza eID/eDoklady, kvalifikovaná elektronická identifikácia, dvaja svedkovia alebo zberná klauzula podľa čl. 11 ods. 1 písm. e).
Pri zbernej klauzule nestačí poznámka „overené inak“; v zázname musí byť podrobný opis použitých zdrojov, výsledku overenia a dôvodu, prečo advokát považoval mieru istoty za rovnocennú alebo vyššiu.
Outlier: ak klient predloží jeden spoľahlivý doklad a advokát ho dlhodobo osobne pozná, osobná znalosť môže byť podporným prvkom, ale sama osebe by nemala nahradiť zvolený režim podľa čl. 11 ods. 1. Bez riadneho záznamu by bola obhajoba postupu slabá.
Zdroj: Uznesenie SAK č. 20/6/2026, čl. 11 ods. 1 písm. b) až e), čl. 13 ods. 3 písm. e) bod 5.
5. Ako používať zbernú klauzulu podľa čl. 11 ods. 1 písm. e)? Zberná klauzula je výnimkový a dokumentačne náročný postup. Použiť ju možno len vtedy, ak zvolený postup poskytuje rovnakú alebo vyššiu mieru istoty ako štandardné spôsoby podľa čl. 11 ods. 1 písm. a) až d).
V zázname musí byť konkrétne uvedené, aké zdroje advokát použil, čo overil, aký bol výsledok a prečo považoval mieru istoty za dostatočnú. Uznesenie pri tomto postupe výslovne vyžaduje podrobný písomný opis postupu identifikácie.
Elektronický kanál, ktorý nie je kvalifikovaným technickým prostriedkom podľa čl. 11 ods. 1 písm. b) ani kvalifikovaným prostriedkom elektronickej identifikácie podľa čl. 11 ods. 1 písm. c), je iba podporný prvok. Samotný videohovor, Teams/Zoom identifikácia alebo zaslanie fotografie dokladu spravidla nebudú postačovať ako rovnocenná náhrada dvojdokladového režimu, pokiaľ nie sú doplnené ďalšími spoľahlivými a dokumentovanými krokmi.
Zdroj: Uznesenie SAK č. 20/6/2026, čl. 11 ods. 1 písm. e), čl. 13 ods. 3 písm. e) bod 5.
6. Čo ak advokát klienta osobne pozná? Osobná znalosť klienta môže znížiť praktické riziko zámeny osoby, ale nenahrádza povinnosť zvoliť a zaznamenať jeden zo spôsobov identifikácie podľa čl. 11 ods. 1.
Ak advokát použije osobnú znalosť ako súčasť iného rovnocenného postupu podľa čl. 11 ods. 1 písm. e), musí opísať, ako prispela k výslednej miere istoty.
Zdroj: Uznesenie SAK č. 20/6/2026, čl. 11 ods. 1, čl. 13 ods. 3 písm. e) bod 5; zákon o advokácii, § 1b.
7. Čo ak klient nemá žiaden doklad totožnosti? Uznesenie umožňuje overenie totožnosti prostredníctvom dvoch svedkov totožnosti. V praxi treba zaznamenať identifikáciu svedkov a dôvod, prečo ich potvrdenie poskytuje dostatočnú istotu.
Ak ani tento postup nie je použiteľný alebo advokát napriek nemu nemá istotu, musí vykonať ďalšie zisťovanie podľa čl. 12 ods. 2 uznesenia a § 1b ods. 2 zákona o advokácii. Ak sa skutočnú totožnosť nepodarí zistiť a advokát právnu službu neodmietne, nastupuje zodpovednostný režim podľa čl. 12 ods. 3 a § 1b ods. 3. Prakticky preto platí, že ak advokát nevie totožnosť bezpečne zistiť, v autorizácii nemá pokračovať.
Zdroj: Uznesenie SAK č. 20/6/2026, čl. 11 ods. 1 písm. d), čl. 12 ods. 1 až 3; zákon o advokácii, § 1b ods. 1 až 3.
8. Ako postupovať pri cudzincovi? Pri cudzincovi treba vychádzať z dostupných úradných dokladov a posúdiť ich vierohodnosť, platnosť a zrozumiteľnosť. Pri osobnom dvojdokladovom režime má byť aspoň jeden doklad občiansky preukaz alebo cestovný pas; pri cudzincovi bude základným dokladom typicky cestovný pas alebo zahraničný doklad totožnosti.
Ak sú údaje nejasné alebo doklad neumožňuje spoľahlivé overenie, advokát musí vykonať ďalšie zistenie. Pri vyššom riziku môže byť potrebné doplniť overenie z iných zdrojov alebo odmietnuť pokračovať.
Outlier: pri dokladoch z krajín so zvýšeným rizikom falšovania, pri transliterácii mena, viacerých štátnych občianstvach alebo odlišnom poradí mien je vhodné zaznamenať aj spôsob vysporiadania nezrovnalostí.
Zdroj: Uznesenie SAK č. 20/6/2026, čl. 11 a 12; zákon o advokácii, § 1b.
9. Čo ak je doklad expirovaný, poškodený alebo obsahuje nezrovnalosti? Expirovaný alebo zjavne poškodený doklad nemožno bez ďalšieho považovať za spoľahlivý podklad. Advokát má vykonať dodatočné zistenie a v prípade pretrvávajúcich pochybností nemá autorizáciu vykonať.
Pri autorizácii je rozhodujúca preukázateľná miera istoty, nie iba formálne predloženie dokladu.
Zdroj: Uznesenie SAK č. 20/6/2026, čl. 11 a 12; zákon o advokácii, § 1b ods. 2 až 3.
10. Ako fungujú eID, eDoklady a pripravovaný AML compliance modul? eID, eDoklady a kvalifikovaná elektronická identifikácia sú právne zachytené už v uznesení. Pripravovaný AML compliance modul s napojením na eDoklady je technické riešenie v rámci aplikácie, ktoré má advokátovi umožniť vykonať identifikáciu klienta elektronicky, štandardizovane a preukázateľne. Praktický dopad modulu bude v tom, že elektronický doklad totožnosti bude možné využiť ako plnohodnotnú elektronickú alternatívu k druhému listinnému dokladu v rozsahu funkcionalít, ktoré aplikácia sprístupní. Modul má zároveň znížiť administratívnu záťaž pri klientoch, ktorí nemajú dva fyzické doklady, ale vedia sa identifikovať prostredníctvom podporovaného elektronického dokladu alebo elektronickej identity. Do nasadenia tohto AML compliance modulu treba pri klientoch bez dvoch listinných dokladov postupovať cez inú prípustnú vetvu čl. 11 ods. 1, najmä cez písm. b), c), d) alebo e).
Zdroj: Uznesenie SAK č. 20/6/2026, čl. 11 ods. 1 písm. b) a c); AML zákon, § 8 ods. 1 písm. f); nariadenie eIDAS. Tvrdenie o pripravovanom AML compliance module je prevádzková informácia, ak ho SAK samostatne potvrdí.
11. Musí advokát pri autorizácii zisťovať a preverovať KÚV? Áno, ak je účastníkom autorizovanej listiny právnická osoba, alebo ak ide o štruktúru či združenie majetku relevantné podľa AML zákona, a úkon spadá do AML režimu.
Povinnosť vyplýva zo základnej starostlivosti podľa AML zákona, nie až z uznesenia. Uznesenie rieši najmä to, ako sa táto povinnosť premietne do registra autorizácií.
V registri autorizácií sa neeviduje identita KÚV, ale iba indikátor KÚV, zdroj overenia a dátum overenia. Identita KÚV a podklady zostávajú v evidencii advokáta podľa AML zákona.
Zdroj: AML zákon, § 5 ods. 1 písm. j), § 10 ods. 1 písm. b), § 19; Uznesenie SAK č. 20/6/2026, čl. 13 ods. 3 písm. e) bod 7, čl. 20 ods. 6.
12. Ukladá sa identita KÚV do registra autorizácií? Nie. V registri autorizácií sa neeviduje identita KÚV, ale iba indikátor KÚV, zdroj overenia a dátum overenia. Identita KÚV a podklady zostávajú v evidencii advokáta podľa AML zákona.
AML zákon vyžaduje uchovávanie údajov a písomných dokladov získaných pri starostlivosti voči klientovi v zákonom stanovenej lehote; register autorizácií túto AML evidenciu nenahrádza.
Zdroj: AML zákon, § 19; Uznesenie SAK č. 20/6/2026, čl. 13 ods. 3 písm. e) bod 7, čl. 20 ods. 6.
13. Stačí pri KÚV pozrieť Register právnických osôb alebo obchodný register? Nie. Register môže byť východiskovým zdrojom, ale advokát sa pri overení KÚV nemá spoliehať výlučne na údaje z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci. Má prijať primerané opatrenia na overenie informácií o KÚV podľa rizika.
Prakticky môže ísť o kombináciu výpisov z obchodného registra, registra právnických osôb, RPVS, vlastníckej štruktúry poskytnutej klientom, čestného vyhlásenia, zakladateľských dokumentov, akcionárskej štruktúry, sankčného a PEP preverenia a pri zahraničných osobách primeraných zahraničných registrov alebo korporátnych dokumentov.
Zdroj: AML zákon, § 6a, § 10 ods. 1 písm. b), § 20a; Uznesenie SAK č. 20/6/2026, čl. 13 ods. 3 písm. e) bod 7.
14. Čo ak KÚV nemožno zistiť alebo klient odmieta súčinnosť? Ak nemožno vykonať starostlivosť v rozsahu AML zákona, advokát v úkone nepokračuje, pokiaľ AML zákon neumožňuje iný postup, a posúdi režim neobvyklej obchodnej operácie.
Ak ide o neobvyklú obchodnú operáciu alebo pokus o jej vykonanie, advokát posúdi oznamovaciu povinnosť voči Finančnej spravodajskej jednotke podľa AML zákona vrátane osobitných pravidiel a výnimiek vzťahujúcich sa na výkon advokácie.
Zdroj: AML zákon, § 10, § 15, § 17 a § 20a; zákon o advokácii, § 1b.
15. Ako riešiť regulované, verejnoprávne a verejne obchodované subjekty? Pri regulovaných, verejnoprávnych alebo verejne obchodovaných subjektoch môže byť výsledok posúdenia osobitný. Indikátor „neaplikovateľný“ však treba vedieť zdôvodniť podľa konkrétneho typu subjektu, jeho právneho režimu a dostupných zdrojov, nie podľa praktickej známosti alebo reputácie subjektu.
Samotná skutočnosť, že ide o banku alebo inú regulovanú inštitúciu, automaticky neznamená, že KÚV je neaplikovateľný.
Ak je výsledkom „neaplikovateľný“, malo by byť zo záznamu alebo internej AML evidencie zrejmé, z akej právnej alebo skutkovej kvalifikácie tento záver vyplýva. Do registra sa ani v týchto prípadoch neukladá identita KÚV; eviduje sa iba príslušný indikátor, zdroj a dátum overenia.
Zdroj: AML zákon, § 6a, § 10 ods. 1 písm. b); Uznesenie SAK č. 20/6/2026, čl. 13 ods. 3 písm. e) bod 7, čl. 20 ods. 6.
16. Čo pri zahraničnej holdingovej štruktúre, truste alebo inom združení majetku? Treba zistiť vlastnícku a riadiacu štruktúru v rozsahu primeranom riziku a smerovať k fyzickým osobám, ktoré klienta skutočne ovládajú alebo kontrolujú, prípadne v prospech ktorých sa činnosť vykonáva.
Pri zahraničnej štruktúre, truste alebo obdobnom združení majetku môže byť potrebné vyžiadať zahraničné registre, zakladateľské dokumenty, vyhlásenie klienta, výpisy a ďalšie podklady.
Ak výsledok nie je spoľahlivý alebo klient neposkytne potrebnú súčinnosť, advokát má riziko zaznamenať, nepokračovať v úkone, pokiaľ AML zákon neumožňuje iný postup, a posúdiť režim neobvyklej obchodnej operácie.
Zdroj: AML zákon, § 6a, § 7, § 8, § 10, § 12 a § 15; Uznesenie SAK č. 20/6/2026, čl. 13 ods. 3 písm. e) bod 7.
17. Čo ak koná zástupca na základe plnomocenstva? Advokát overuje totožnosť zástupcu a zároveň skúma jeho oprávnenie konať za účastníka. Uznesenie vyžaduje v registri údaje o zástupcovi a údaj o právnom titule zastúpenia vrátane plnomocenstva a spôsobu overenia jeho pravosti.
Autorizáciou nemožno nahradiť osvedčenie podpisu na plnomocenstve konajúcej osoby.
Pri právnickej osobe alebo AML-relevantnej štruktúre sa zastúpením nevylučuje povinnosť KÚV; zastúpenie neruší potrebu identifikovať a overiť skutočného užívateľa výhod, ak to vyžaduje AML režim.
Outlier: ak je plnomocenstvo zahraničné, elektronické, apostilované alebo superlegalizované, treba osobitne zaznamenať, ako bola overená jeho použiteľnosť a pravosť.
Zdroj: Uznesenie SAK č. 20/6/2026, čl. 6, čl. 11 až 13, najmä čl. 13 ods. 3 písm. e) bod 3; AML zákon, § 10 ods. 1 písm. b).
18. Čo ak aplikácia registra autorizácií dočasne nefunguje? Uznesenie pripúšťa náhradné listinné spôsoby podľa čl. 8 pri dočasnej nedostupnosti aplikácie registra autorizácií. Od 17. augusta 2026 sa však nové autorizácie evidujú výlučne v registri autorizácií; pri výpadku treba autorizáciu uložiť ihneď po obnovení dostupnosti, najneskôr do troch pracovných dní, s uvedením odôvodnenia.
V texte uznesenia je vhodné opatrne citovať iba „náhradné listinné spôsoby podľa čl. 8“, keďže čl. 18 ods. 2 a čl. 22 ods. 2 odkazujú aj na písm. e), hoci v čl. 8 sú viditeľné iba písm. a) až d). Ide o legislatívno-technickú nekonzistentnosť, ktorú je vhodné riešiť redakčnou opravou.
Zdroj: Uznesenie SAK č. 20/6/2026, čl. 8, čl. 18 ods. 2, čl. 22 ods. 2.
19. Spôsobuje oneskorené uzamknutie záznamu neplatnosť autorizácie? Nie samo osebe. Oneskorené uzamknutie záznamu samo osebe nespôsobuje neplatnosť autorizácie ani doložky o autorizácii vo vzťahu k účastníkom úkonu ani tretím osobám.
Predstavuje však porušenie povinnosti advokáta zabezpečiť uloženie záznamu o autorizácii v registri autorizácií v deň vykonania autorizácie. Pri dodatočnom uzamknutí musí advokát uviesť odôvodnenie oneskorenia, ktoré sa stáva súčasťou záznamu.
Zdroj: Uznesenie SAK č. 20/6/2026, čl. 19 ods. 1 až 4; zákon o advokácii, § 1ac ods. 2.
20. Aké interné pravidlo by mali advokáti používať? Pri autorizácii najprv určím spôsob identifikácie podľa čl. 11 ods. 1; ak ide o právnickú osobu alebo AML-relevantnú štruktúru, overím KÚV v rozsahu AML zákona; do registra autorizácií uvediem iba indikátor KÚV, zdroj a dátum overenia; identitu KÚV a podklady ponechám v AML evidencii advokáta. Ak nemožno vykonať starostlivosť v rozsahu AML zákona, advokát v úkone nepokračuje, pokiaľ AML zákon neumožňuje iný postup, a posúdi režim neobvyklej obchodnej operácie.
Zdroj: Uznesenie SAK č. 20/6/2026, čl. 11, čl. 13 ods. 3 písm. e) bod 7, čl. 20 ods. 6; AML zákon, § 10, § 15, § 17, § 19 a § 20a.
21. Kto môže autorizáciu vykonať a kedy ju advokát nevykoná? Autorizáciu vykonáva advokát osobne. Advokátsky koncipient ani iný zamestnanec advokáta ju nesmie vykonať ani byť jej vykonaním poverený. Zastúpenie advokáta inou osobou nie je prípustné.
Advokát nevykoná autorizáciu na listine, ktorú nevyhotovil, na listine, ktorá neobsahuje žiadny text, ani na listine v inom ako slovenskom alebo českom jazyku, ak súčasne nie je predložená v úradne overenom preklade do štátneho jazyka. Výnimkou je situácia, keď advokát ovláda jazyk, v ktorom je listina napísaná.
Tieto pravidlá treba odlíšiť od otázky plnomocenstva: autorizáciou nemožno nahradiť osvedčenie podpisu na plnomocenstve konajúcej osoby.
Zdroj: Uznesenie SAK č. 20/6/2026, čl. 5 až 7.
22. Aké osobitné povinnosti platia pri odplatnom prevode nehnuteľnosti? Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti za odplatu, advokát upozorní účastníkov zmluvy na platobné podmienky kúpnej ceny dohodnuté v zmluve a v zmluve uvedie vyhlásenie účastníkov zmluvy o oboznámení sa s týmito podmienkami.
Advokát je zároveň povinný oznámiť účastníkovi zmluvy o prevode nehnuteľnosti výšku poistného krytia a poisťovňu, v ktorej je poistený pre prípad škody v súvislosti s autorizáciou zmluvy o prevode nehnuteľnosti.
Zdroj: Uznesenie SAK č. 20/6/2026, čl. 4 ods. 3; zákon o advokácii, § 1aa.
23. Ako sa ukončuje prechodný režim knihy o autorizácii? Autorizácie vykonané pred 17. augustom 2026 a zápisy v knihe o autorizácii vedenej podľa doterajšieho uznesenia nie sú novým uznesením dotknuté. Od 17. augusta 2026 sa nové autorizácie evidujú výlučne v registri autorizácií.
Vedenie knihy o autorizácii podľa doterajšieho uznesenia sa ukončuje dňom účinnosti nového uznesenia.
Knihu možno odovzdať osobne v sídle komory, v regionálnej kancelárii SAK v Košiciach alebo zaslaním doporučenou zásielkou s potvrdením o doručení. Komora pri prevzatí vystaví potvrdenie o prevzatí knihy.
Ak kniha neobsahuje žiadny zápis, advokát môže namiesto jej odovzdania zaslať komore písomné vyhlásenie o tejto skutočnosti spolu so znehodnotenou knihou; písomné vyhlásenie zaviaže advokáta uchovávať znehodnotenú knihu najmenej tri roky pre prípad dodatočnej kontroly komorou.
Zdroj: Uznesenie SAK č. 20/6/2026, čl. 22 ods. 1 až 5.
24. Ako používať Prílohu č. 2 k dobrým mravom? Príloha č. 2 obsahuje demonštratívny výpočet definície dobrých mravov a citačné príklady k posudzovaniu rozporu s dobrými mravmi. Má praktický interpretačný význam najmä preto, že autorizácia zahŕňa aj posúdenie, či dokument alebo zmluva nie je v rozpore s dobrými mravmi.
Prílohu však nemožno prezentovať ako záväzný katalóg prípadov rozporu s dobrými mravmi ani ako slovenskú záväznú judikatúrnu líniu. Obsahuje aj české a rakúske rozhodnutia a komparatívne odkazy, preto slúži ako orientačná pomôcka a nenahrádza individuálne právne posúdenie konkrétnej listiny.
Zdroj: Uznesenie SAK č. 20/6/2026, čl. 3 ods. 2 a Príloha č. 2.