SLOVENSKÁ ADVOKÁTSKA KOMORA VARUJE PRED DÔSLEDKAMI ZRUŠENIA POVINNÉHO ČLENSTVA V KOMORE
zaslané aj médiám ako tlačová správa
Slovenská advokátska komora (ďalej SAK) zaslala v piatok 18.12. 2020 otvorený list štyrom ústavným činiteľom - predsedovi vlády Igorovi Matovičovi, podpredsedovi vlády a ministrovi hospodárstva Richardovi Sulíkovi, ministerke spravodlivosti Márii Kolíkovej a ministrovi zahraničných vecí Ivanovi Korčokovi, v ktorom vyjadrila zásadný nesúhlas s navrhovaným opatrením na zrušenie povinného členstva v profesijných komorách. Toto opatrenie je navrhnuté v materiáli „Kilečko 2“ z dielne ministra hospodárstva.
Ako uviedol predseda SAK Viliam Karas: "Zmysel profesijných komôr ako inštitúcií regulujúcich niektoré povolania je dlhodobo overený a stáročia funkčný systém regulácie niektorých povolaní." Ďalej dodal, že ako právnické osoby zriadené štátom rozhodujú o právach a povinnostiach svojich členov, združujú fyzické alebo právnické osoby vykonávajúce podnikanie alebo povolanie v oblastiach, v ktorých je regulácia nevyhnutná.
Úlohou advokátskej komory je to, aby spotrebiteľ právnych služieb dostal kvalitnú službu od štátu nezávislého advokáta spĺňajúceho všetky požiadavky na svoje povolanie, ako aj dohľad nad výkonom tohto povolania a v prípade nutnosti aj postih advokáta, ktorý svoje povinnosti poruší. Všetky tieto úlohy Slovenská advokátska komora dlhodobo plní a to bez záťaže štátneho rozpočtu.
Je aj v záujme štátu, aby profesijné komory naďalej plnili svoje úlohy, čo je z pohľadu nákladov aj cieľov efektívnejšie, ak ide o prenesený výkon verejnej moci štátu na komory.
"Okrem iného, nezávislá advokátska komora je aj podľa kritérií Benátskej komisie jedným z prvkov právneho štátu, ktorým sa pomáha zachovávať základné právo ľudí na prístup k právnej pomoci," dodal predseda SAK Viliam Karas. Špecifickosť a výnimočnosť postavenia advokátov je daná tým, že často stojí pri klientovi aj proti štátu. Európsky súd pre ľudské práva zvýrazňuje nevyhnutnosť existencie nezávislej advokácie tým, že ju považuje za jeden z pilierov ochrany práva v demokratickej spoločnosti.
EDIT 23.12.2020: Na stránke MH SR je už k dnešnému dňu v zverejnenom dokumente "Kilečko 2" zmenený text. V pôvodnej verzii bol napísaný všeobecne a týkal sa aj SAK. Nová verzia znie: Zrušíme povinné členstvo v profesijných komorách daňových poradcov a audítorov.
Text zaslaného listu :
Vážený pán ....
súčasťou opatrení Ministerstva hospodárstva SR, ktoré boli predstavené dňa 10.12.2020 pod názvom „(Podnikateľské) kilečko 2“ je navrhnuté opatrenie smerujúce k zrušeniu povinného členstva v profesijných komorách.
Profesijné komory ako verejnoprávne inštitúcie zriadené štátom rozhodujú o právach a povinnostiach svojich členov. Profesijné komory združujú fyzické osoby alebo právnické osoby vykonávajúce podnikanie alebo povolanie v oblastiach, v ktorých je regulácia podnikania alebo povolania nevyhnutná.
Profesijná komora vykonáva alebo má vykonávať funkcie, ktoré by nemohla vykonávať ako dobrovoľné združenie a je v záujme štátu, aby tieto funkcie vykonávala. Výkon týchto funkcií je z hľadiska celkových nákladov a z hľadiska cieľov, ktoré sa sledujú, efektívnejšie vykonávaný prenesením výkonu verejnej moci na komory ako priamo zo strany štátu.
Opodstatnenosť povinného členstva je v týchto prípadoch daná tým, že komory vykonávajú dohľad nad dodržiavaním pravidiel výkonu podnikateľskej činnosti alebo výkonu povolania vo vzťahu k osobám, ktoré konajú vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Vydávanie licencií v týchto prípadoch je zárukou toho, že držiteľ licencie na výkon podnikateľskej činnosti alebo povolania je odborne spôsobilý a bezúhonný.
Ak by nebolo členstvo v profesijných komorách povinné, malo by to značné ekonomické následky, keďže bez povinného členstva a členských príspevkov by sa znížil rozpočet komôr potrebný na výkon jednotlivých povinností spojených s vydávaním licencie a dohľadom nad disciplinárnou zodpovednosťou pri výkone povolania. Komory by sa stali finančne závislé od štátu. Tým by sa zároveň značne narušila nezávislosť komory, ktorá je nevyhnutná ako garancia nezávislosti jednotlivých členov a základný prvok právneho štátu.
Regulované povolania musia veľmi citlivo pristupovať k opatreniam smerujúcim buď k ďalšej regulácii alebo naopak k liberalizácii povolania tak, aby to neviedlo ku škodlivým následkom, ktoré by paralyzovali účel opatrení. Dosahovanie dobrých výsledkov ekonomiky úzko súvisí so stabilným a fungujúcim právnym systémom. Potenciálne reformy spôsobilé ovplyvniť kvalitu a kvantitu poskytnutých služieb je nutné dôkladne prehodnotiť v kontexte širokých hospodárskych následkov – prepojenia právneho systému a ekonomického výkonu.
Doterajšie skúsenosti advokácie naznačujú, že liberalizácia má v tomto sektore len obmedzený prínos a to z viacerých dôvodov. Prínos liberalizácie je markantnejší v prostredí, ktoré je poznačené slabou konkurenciou, čo nie je prípad právnych služieb. Potenciál liberalizácie zvýšiť konkurencieschopnosť je v prípade, že spotrebitelia sa rozhodujú podľa ceny – cena však nie je jedinou a často ani hlavnou otázkou v prístupe k právnym službám advokáta. Liberalizácia je spôsobilá poškodiť spotrebiteľov a spoločnosť tým, že ovplyvní kvalitu poskytovaných služieb, o čom svedčia aj početné prípady pokútnictva, keďže dochádza k oslabeniu či likvidácii náročnosti kritérií pre výkon povolania, ktoré komora presadzuje. Profesijné komory naopak garantujú kvalitu a mieru poskytovaných služieb.
Udeľovanie licencie na výkon podnikania alebo povolania v súčasnosti neobmedzuje slobodu podnikania a nebráni vstupu nových subjektov na trh. Numerus clausus sa neuplatňuje. Udelenie licencie sa riadi registračným princípom aj je nárokovateľné za predpokladu splnenia podmienok, ktoré sú stanovené objektívne. Vnútorné predpisy komôr svojimi opatreniami zaväzujúcimi členov neobmedzujú hospodársku súťaž a nestanovujú ceny výkonov svojich členov ani také pravidlá pre výkon podnikania svojich členov, ktoré by nemohli splniť všetci členovia komory. Všetky rozhodnutia komory sú preskúmateľné štátnym orgánom a súdom.
Na základe vyššie uvedených dôvodov nepovažujeme návrh Ministerstva hospodárstva SR zrušiť povinné členstvo v profesijných komorách za potrebný, v spoločnosti žiadaný či inak opodstatnený. Naopak, profesijné komory predstavujú zakotvené inštitúcie spĺňajúce požadovaný štandard v európskom priestore a ich zmysel preverila dávna i nedávna minulosť. Povaha povinného členstva nie je prekážkou a ani brzdou podnikateľských aktivít a nejde vo svojej podstate proti trhu, ale v prospech jeho kvality a rozvoja.