NOVELA ZÁKONA O ADVOKÁCII
(19.07.2012; Televízna stanica TA 3; Rozhovor; 14.11; 13 min.; ŠURAN Alfonz)
Alfonz ŠURAN, moderátor:
"No a viac o tejto téme budeme hovoriť s naším dnešným hosťom, pánom Ľubomírom HREŽĎOVIČOM, predsedom Slovenskej advokátskej komory. Vitajte v štúdiu."
Ľubomír HREŽĎOVIČ, predseda Slovenskej advokátskej komory:
"Ďakujem pekne, dobrý deň prajem."
Alfonz ŠURAN:
"Takže novela zákona reaguje na z praxe ukazujúcu sa nedostatočnú kvalitu absolventov právnických fakúlt ako uchádzačov o advokátske povolanie. Nestačilo by teda zlepšiť kvalitu týchto škôl? Treba zmeniť podmienky, aby sa absolvent právnickej fakulty mohol stať advokátom? Naozaj to bolo také potrebné?"
Ľubomír HREŽĎOVIČ:
"Je potrebné si uvedomiť, že aj Slovenská advokátska komora v posledných rokoch zaznamenala určitý pokles úrovne absolventov právnických fakúlt, čo nás do istej miery prekvapilo, že vzhľadom na narastajúci počet fakúlt sme očakávali teda aj skvalitnenie ich odbornej prípravy. Právnické fakulty však v prvom rade zabezpečujú teoretické vzdelanie v oblasti práva. Každý absolvent právnickej fakulty, pokiaľ sa chce stať advokátom, sa musí v prvom rade stať advokátskym koncipientom, na základe pracovného pomeru už u advokáta, ktorý prax vykonáva. To znamená, že v rámci koncipientskej praxe ide o praktickú prípravu na budúce povolanie advokáta, ktorá vyvrcholí vždy zložením advokátskej skúšky. My aj pri advokátskych skúškach, ktoré vykonávame na pôde Slovenskej advokátskej komory v posledných rokoch skutočne zaznamenávame dramatický pokles úrovne vedomostí advokátskych koncipientov a práve preto sme akceptovali a uvítali aj zmeny zákona o advokácii, ktoré sa týkajú tejto oblasti."
Alfonz ŠURAN:
"Ako je možné potom, že ľudia, ktorí sa chcú stať advokátmi, zložia advokátske skúšky, sa tými advokátmi stanú, keď nie sú dostatočne pripravení? Jednoducho by nemali tie skúšky potom zložiť."
Ľubomír HREŽĎOVIČ:
"Ako som spomenul, tá advokátska skúška je pomerne náročná, my ju dokonca v niektorých prípadoch pokladáme za jednu z najnáročnejších pri príprave na takzvané justičné povolania a snažíme sa teda určitým spôsobom udržať úroveň vyžadovaných vedomostí, avšak samozrejme, s pribúdajúcim počtom koncipientov a tým následne aj advokátov sa táto otázka zužuje aj na kvantitu a aj na časový rozmer teda celého absolvovania tejto skúšky."
Alfonz ŠURAN:
"V tej novele sa hovorí, alebo navrhuje, že by advokát, ktorý už je advokátom, mohol mať maximálne troch koncipientov. Nie akoby väčší počet, tak ako je to v súčasnosti. Prečo práve troch? Prečo len troch?"
Ľubomír HREŽĎOVIČ:
"My sme, pokiaľ sa vraciam do dávnejšej, alebo nedávnejšej minulosti, zaznamenali také situácie, keď advokát tesne po absolvovaní advokátskej skúšky a zložení advokátskeho sľubu vzápätí zamestnal napríklad 10 alebo 15 koncipientov. Už samozrejme z tohto počtu je zrejmé, že sa im nemôže dostatočným spôsobom venovať, najmä v tej praktickej oblasti, teda poverovať ich takými úlohami a úkonmi, ktoré sú nevyhnutné k tomu, aby sa stal plnohodnotným advokátom v budúcnosti. Zvážili sme a ministerstvo spravodlivosti zakomponovalo tento návrh do pripravovanej novely, že optimálnym počtom advokátskych koncipientov pre advokáta školiteľa sú traja, preto, aby skutočne náležitým spôsobom im vedel odovzdať svoje vedomosti, poverovať ich zodpovednými úlohami, poverovať ich výkonom takých činností, ktoré sú nevyhnutné pre to, aby teda v budúcnosti mohol plnohodnotne poskytovať právnu službu svojím klientom."
Alfonz ŠURAN:
"Čo vlastne robí koncipient na tej koncipientskej praxi? Dá sa nejako ľuďom priblížiť, čo je jeho náplňou práce? Ako sa teda pripravuje na to budúce advokátske povolanie, či skutočne sa dostane do kontaktu s tou realitou tak, že je potom schopný po tých 3‑5 rokoch samostatne vykonávať tú advokátsku prax?"
Ľubomír HREŽĎOVIČ:
"Musím povedať, že vzťah medzi advokátom a advokátskym koncipientom je pracovnoprávnym vzťahom, to znamená, riadi sa úpravou Zákonníka práce. Na základe tohto, na základe takéhoto poznatku je potrebné potom povedať, že za samotný obsah tohto pracovnoprávneho vzťahu zodpovedajú obidve strany. Advokátsky koncipient je poverovaný advokátom najrôznejšími úlohami, najrôznejšími úkonmi a činnosťami a sám advokát zvažuje v priebehu koncipientskej praxe, ako ten koncipient rastie a tým mu aj stále častejšie stanovuje náročnejšie úlohy, náročnejšie prípadne prípady a podobne. Niektoré činnosti advokátskeho koncipienta sú limitované inými právnymi predpismi, napríklad v trestnom konaní, v trestnom poriadku, ktorý obmedzuje účasť koncipienta na úkonoch prípravného konania a úkonoch konaní pred súdom, ale to už sú také podrobnosti, do ktorých by som nechcel zachádzať. Každopádne by ten koncipient mal zvládnuť v celom diapazóne advokátskych činností tú svoju prax tak, aby v prípade osamostatnenia mohol kvalitne a zodpovedne právnu službu poskytovať."
Alfonz ŠURAN:
"Má nejaké slovo ten advokát, u ktorého ten koncipient vykonával svoju prax pri tom, či sa ten koncipient môže stať advokátom? Jednoducho, či je podľa jeho názoru vhodný na takúto profesiu?"
Ľubomír HREŽĎOVIČ:
"Jednou z podmienok účasti na advokátskych skúškach je aj hodnotenie toho takzvaného školiteľa. To znamená, že on má vysokú mieru zodpovednosti za prípravu svojho koncipienta a pri prihlásení sa na advokátsku skúšku súčasťou dokumentov, ktoré musí predložiť, je aj hodnotenie školiteľa."
Alfonz ŠURAN:
"To sme doteraz hovorili o koncipientoch a advokátoch. Ako sa ale tieto zmeny dotknú, nazvem to klientov, ľudí, ktorí využívajú služby advokátov? Budú aj tam nejaké zmeny, na ktoré by sa ľudia mali pripraviť, o ktorých by mali možno vedieť?"
Ľubomír HREŽĎOVIČ:
"Pán redaktor, už sme spomenuli v úvode, že teda počet advokátov pribúda. Práve tieto zmeny, ktoré sú obsiahnuté v návrhu novely zákona o advokácii smerujú k skvalitneniu služieb a to skvalitnenie sa má v prvom rade dotknúť klientov. Klientov v tom zmysle, že Slovenská advokátska komora sa nezbavuje zodpovednosti aj za prípravu svojich členov a tým samozrejme vytvára predpoklady k tomu, aby klienti boli, tak to poviem, čoraz spokojnejší s tou úrovňou poskytovania právnych služieb."
Alfonz ŠURAN:
"Jedna otázka, ktorá mi napadá ešte v súvislosti so školstvom ‑ toto je prvý krok, ktorý sa spraví, že sa jednoducho advokátom nebude môcť stať len tak hocikto, len ten, kto splní tie znáročnené podmienky. Čo ale urobíte? Alebo budete vyvíjať nejaký tlak aj smerom ku právnemu školstvu, aby sa skvalitnilo? Pretože skutočne absolventi niektorých právnických fakúlt asi nedosahujú tú úroveň, ktorá by sa od nich očakávala."
Ľubomír HREŽĎOVIČ:
"Podľa môjho názoru sú v tomto smere možnosti Slovenskej advokátskej komory obmedzené. Samozrejme, že spolupracujeme s fakultami pri rôznych podujatiach, rôznych akciách, tieto otázky konzultujeme aj s vysokoškolskými pedagógmi, ktorých mnoho je našimi členmi a samozrejme, poukazujeme na tieto záležitosti. A oni sami teda akceptujú tie naše názory a takýmto spôsobom sa snažíme vplývať na to, aby už v tej príprave na to povolanie sa vytvoril taký základ vedomostí, aby to nespôsobovalo problémy v ďalšej budúcnosti a v činnosti toho (...)"
Alfonz ŠURAN:
"Váš predchodca vo funkcii predsedu Slovenskej advokátskej komory, Tomáš BOREC, je dnes ministrom spravodlivosti. Vyplýva z toho nejaká výhoda, že ten zákon, tá novela sa pripravovala tak, aby jednoducho vyhovovalo aj požiadavkám advokátskej praxe, alebo sú v tej novele aj veci, ktoré by ste možno vy urobili ako súčasné vedenie advokátskej komory inak?"
Ľubomír HREŽĎOVIČ:
"Novela zákona o advokácii sa pripravuje dlhšiu dobu. Konkrétne kontúry začala nadobúdať približne pred rokom, to znamená, že návrh novely bol pripravovaný už za predchádzajúceho vedenia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Samozrejme, vzhľadom na politické zmeny, pád vlády a podobne, na určitý čas sa tieto práce zastavili a Slovenská advokátska komora vysoko oceňuje prístup ministerstva spravodlivosti, že teda okamžite, dá sa povedať bezprostredne po nástupe nového vedenia ministerstva sa tieto práce obnovili. Ale zároveň chcem povedať jednu vec. Pán minister spravodlivosti do týchto činností a do týchto prác legislatívnych nezasahoval, práve preto, aby teda korektne bola novela pripravená bez toho, aby tu vznikali určité podozrenia z nejakých prepojení, z nejakých, lobovania za určité záujmy Slovenskej advokátskej komory. On zveril celú túto oblasť pani štátnej tajomníčke JANKOVSKEJ a s tou sme teda sa dohodli na tom, že návrh novely zákona o advokácii sa dostane do legislatívneho procesu."
Alfonz ŠURAN:
"Na úvod nášho rozhovoru sme spomínali, že na Slovensku je 5 300 advokátov a 2 200 koncipientov. Nie je to podľa vášho názoru veľmi vysoký počet, ktorý možno ani nie je potrebné na Slovensku mať?"
Ľubomír HREŽĎOVIČ:
"To je otázka, nad ktorou sa treba hlbšie zamyslieť a ju analyzovať. Počet advokátov samozrejme je daný aj tým, že advokátske povolanie je v súčasnosti, aj do budúcnosti zostane z hľadiska prístupu k nemu otvoreným povolaním. Vieme všetci veľmi dobre, že sú obmedzené možnosti uplatnenia absolventov právnických fakúlt v iných oblastiach, mám na mysli súdy, štátnu správu, prokuratúru a podobne a podobne. V minulosti vznikol taký názor, ktorý do súčasnosti pretrváva, že teda trh vyrieši všetky, s tým, že tí schopnejší, úspešnejší si nájdu uplatnenie a tí menej schopní teda nebudú až natoľko úspešní. Pokiaľ mám hovoriť za Slovenskú advokátsku komoru, možno konštatovať, že ten počet je v súčasnosti taký, ktorý napĺňa potreby trhu, avšak sú tu iné úpravy legislatívne, ústavné rámce a tak ďalej, kde nie je možné obmedziť teda nárast počtu advokátov."
Alfonz ŠURAN:
"Tak dúfajme, že novela pomôže a advokátske povolanie sa stane, alebo klienti advokátov budú spokojnejší ako doteraz. Vďaka za návštevu v štúdiu. To bol pán Ľubomír HREŽĎOVIČ, predseda Slovenskej advokátskej komory."
Ľubomír HREŽĎOVIČ:
"Ďakujem pekne za pozvanie."