Národná rada Slovenskej republiky preložila na svoju septembrovú schôdzu rokovanie o návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú viaceré právne predpisy, upravujúce vnútorné pomery v súdnej moci Slovenskej republiky. Vecným ťažiskom návrhu sa javí byť presun viacerých kompetencií z ministra spravodlivosti na predsedu Súdnej rady alebo Súdnu radu ako takú.
Slovenská advokátska komora víta pokus o legislatívnu úpravu niektorých dôležitých prvkov fungovania justičného systému. Predložený návrh však podľa jej názoru v niečom zostáva na polceste a v inom, naopak, zachádza oveľa ďalej, ako je v demokratickom právnom štáte a v systéme deľby moci vhodné.
Po prvé, paušálne odňatie kompetencií tomu štátnemu orgánu, ktorému boli zverené len veľmi nedávno (minister spravodlivosti), predstavuje presne ten typ kyvadlovej legislatívy, aká destabilizuje systém výkonu spravodlivosti a zbavuje jeho priamych aj nepriamych účastníkov potrebnej miery právnej istoty a predvídateľnosti.
Po druhé, prípadné schválenie navrhovaných úprav by slovenské súdnictvo hermeticky uzavrelo do seba a veľmi naliehavo by otvorilo odvekú otázku „kto postráži strážcov“. Predkladané návrhy totiž odstraňujú možnosť akejkoľvek verejnej kontroly tak vo vzťahu k výkonu samosprávnych, ako aj vo vzťahu k výkonu štátno-správnych úloh súdnymi funkcionármi. V systéme deľby moci sú pritom tzv. brzdy a protiváhy medzi jednotlivými zložkami štátnej moci integrálnou súčasťou ich vzájomných vzťahov. Izolácia jednotlivých zložiek štátnej moci bez súčasného zabezpečenia ich vzájomného vyvažovania a kontroly doteraz vždy viedla k nežiaducej koncentrácii moci, ktorá funkčnosť celého systému organizácie štátnej moci oslabuje. Z tohto hľadiska sa nám úplné odstránenie akejkoľvek ingerencie exekutívy aj v tých oblastiach, ktoré bezprostredne súvisia so štátnou správou súdnictva, javí ako nesystémové a nevyvážené.
Po tretie, za najzávažnejší nedostatok predloženej novely považujeme skutočnosť, že proklamované posilnenie inštitucionálnej nezávislosti sudcovskej samosprávy sa zdá byť iba nominálnym posilnením a že reálne posilnenie sa dotýka predovšetkým predsedu Súdnej rady. Odhliadnuc od koncepčnej nevhodnosti takejto výraznej monokratizácie sudcovskej samosprávy, v mnohých prípadoch je jej priamym dôsledkom stav, v ktorom tá istá osoba pôsobí ako žalobca a sudca zároveň, čo princípy právneho štátu nepripúšťajú. V tejto súvislosti treba upriamiť pozornosť najmä na skutočnosť, že využitím svojich právomocí predseda Súdnej rady môže v podstate kedykoľvek a na základe vlastnej voľnej úvahy dočasne zamedziť zákonnému sudcovi vo výkone jeho funkcie. V návrhu sa objavujú aj ďalšie prvky, spôsobilé vyvolať neželaný efekt účinnej koncentrácie personálnych kompetencií v rukách jednej osoby.
Sme presvedčení, že nevyhnutným koncepčným predpokladom reformy súdnictva v Slovenskej republike musí byť komplexnejšia úprava postavenia a fungovania Súdnej rady. Bez toho, aby bola súčasťou takéhoto systémového riešenia, považujeme predloženú novelu za príliš čiastkový, nevyvážený a neorganický zásah.
Slovenská advokátska komora nepovažuje za vhodné posudzovať návrhy právnych úprav cez prizmu personálnych otázok a má záujem na vecných riešeniach, ktoré napomôžu efektívnemu výkonu spravodlivosti v Slovenskej republike. Týmto stanoviskom chce Slovenská advokátska komora vytvoriť priestor pre začiatok širšie rámcovanej diskusie všetkých zainteresovaných subjektov o základných legislatívnych parametroch, upravujúcich fungovanie slovenskej justície.