(08.04.2013; Televízna stanica Bratislava; Metropolitný magazín; 18.10; 8,5 min.; ILIEV Rasťo)
Rasťo ILIEV, redaktor:
"Slovenská advokátska komora organizuje už po druhýkrát vo svojej histórii deň otvorených dverí. Podrobnosti upresní predseda Slovenskej advokátskej komory Ľubomír HREŽĎOVIČ. Vitajte u nás, pekný deň."
Ľubomír HREŽĎOVIČ, predseda Slovenskej advokátskej komory:
Dobrý deň prajem."
R. ILIEV:
"No nie je vás málo v komore, združujete viac ako sedemtisíc, dokopy, keď už berieme advokátov, koncipientov. Kedy vznikla komora, povedzme si niečo o nej, predstavme si ju."
Ľ. HREŽĎOVIČ:
"Slovenská advokátska komora vznikla v apríli 1990 ako nezávislá samosprávna stavovská organizácia združujúca advokátov a advokátskych koncipientov v tom počte, ktorý ste spomenuli. Je potrebné povedať, že advokáti plnia v spoločnosti nezastupiteľnú úlohu najmä tým, že poskytujú právne služby občanom i právnickým osobám, zastupujú ich pred súdmi, zastupujú ich v konaniach pred štátnymi orgánmi, orgánmi samosprávy, spisujú listiny, ako napríklad kúpne zmluvy, darovacie zmluvy, zastupujú v dedičskom konaní a podobne. To je asi činnosť advokáta Slovenskej advokátskej komory tak povediac navonok, a do vnútra Slovenská advokátska komora plní jednu veľmi významnú úlohu, a to je disciplinárna oblasť, v ktorej realizuje dozor nad výkonom advokátskeho povolania. Či už po etickej alebo odbornej stránke."
R. ILIEV:
"A čo si myslíte o tom právnom systéme na Slovensku, lebo medzi ľuďmi sú rozporuplné reakcie a nie úplne dôveryhodné. Samozrejme, nehovorím za všetkých, ale predsa len, ako by ste to zhodnotili vy?"
Ľ. HREŽĎOVIČ:
"Právny systém Slovenskej republiky jednoznačne možno charakterizovať ako štandardný právny systém jednej vyspelej európskej krajiny. Právny systém Slovenskej republiky má svoju, samozrejme, dlhoročnú históriu, svoj vlastný vývoj, ktorý neustále smeruje k vylepšovaniu jednak legislatívneho prostredia a samotnej aplikácie práva. Ma sami vnímame tie otázky a otázniky, ktoré ste naznačili, že teda verejnosť alebo občania nie vždy kladne vnímajú právny systém Slovenskej republiky, ale treba povedať, že možno niektoré nedostatky, ktoré sa vyskytujú pri konkrétnych kauzách, ktoré možno viac či menej rezonujú v spoločnosti, ešte nemožno považovať za také, ktoré by signifikantne označovali právny systém Slovenskej republiky za nesprávny, nedokonalý alebo zlý. Ešte raz by som chcel zdôrazniť, že podľa názoru Slovenskej advokátskej komory je čo vylepšovať na právnom systéme, ale v zásade právny systém na Slovensku má všetky znaky systému jedného demokratického štátu. Tak, ak oje to vo všetkých krajinách v Európe, ba i na svete."
R. ILIEV:
"U nás ročne skončia tisícky študentov, radi by už boli právnici a zastupovali najväčšie možné firmy, nie je to jednoduché. Tam musíte prejsť istou... musíte byť koncipientom a tak ďalej, no ale nie je ich veľa? Neskončí na Slovensku až príliš veľa absolventov? Nemajú sa potom kde uplatniť, nie je to také jednoduché."
Ľ. HREŽĎOVIČ:
"Ja budem celkom otvorený, aj vo vašej relácii. Aj z pohľadu Slovenskej advokátskej komory sa ukazuje, že počet absolventov právnických fakúlt, ktorých je približne ročne 2000, je pomerne veľa vzhľadom na počet obyvateľov. A keby som sa mal trošku vyjadriť aj obchodnou terminológiou, aj na slovenský trh. Z toho vzniká určité napätie pri umiestňovaní absolventov právnických fakúlt do praxe, pretože všetci veľmi dobre vieme, že nájsť miesto v štátnych orgánoch, samosprávnych orgánoch, je pomerne zložité. A preto aj my zaznamenávame určitý vysoký tlak na záujem umiestniť sa v právnickom povolaní, konkrétne v advokácii. Takže novela zákona o advokácii, ktorá je účinná od 1. januára tohto roku priniesla určité novinky, ktoré majú možno aj trochu regulačný charakter v tomto smere."
R. ILIEV:
"Koniec‑koncov poradiť môžete budúcim právnikom aj na dni otvorených dverí, ten sa začína už v stredu 10. apríla. Kam môžu prísť ľudia a koho tam môžu stretnúť?"
Ľ. HREŽĎOVIČ:
"Ja by som veľmi rád pozval občanov aj širokú verejnosť na Kolársku ulicu 4 v Bratislave, kde sídli naša Slovenská advokátska komora, má tam vlastnú budovu. V rámci tohto podujatia sme zorganizovali jednak sériu prednášok pre študentov stredných škôl, v rámci ktorých sa budeme snažiť priblížiť, čo je to advokácia, ako advokát pracuje, a samozrejme, aj naše priestory, aby teda verejnosť mala predstavu, kde vlastne sa pohybujeme, ako pracujeme, za akých podmienok a podobne."
R. ILIEV:
"Vlani prišlo asi sto ľudí..."
Ľ. HREŽĎOVIČ:
"Áno. Ja by som doplnil, že v rámci týchto dní advokácie budeme poskytovať prostredníctvom kolegov bezplatné právne poradenstvo a takýmto spôsobom chceme občanom napomôcť, pretože nie vždy a pravidelne majú možnosť získať bezplatnú právnu pomoc. To znamená, že v rámci dňa otvorených dverí budú môcť občania tak povediac z ulice vojsť do našej budovy, do našich priestorov a obrátiť sa na kolegov so svojím problémom a my sa im budeme snažiť poskytnúť buď nejaké usmernenie, možno v jednoduchších prípadoch aj priamu právnu radu a snažiť sa im pomôcť vyriešiť to, čo ich najviac omína v tej právnej oblasti."
R. ILIEV:
"Zámerne som spomínal ten počet, vlani ste začali s dňom otvorených dverí. Aká veková skupina asi prišla?"
Ľ. HREŽĎOVIČ:
"Veková skupina sa nedá presne určiť, pretože tá škála bola pomerne široká. Boli mladí ľudia, ktorí sa radili v najrôznejších otázkach, ale boli aj starší ľudia, ktorí mali problémy, napríklad v dôchodkovej oblasti, v dedičskej oblasti a podobne."
R. ILIEV:
"Tých sfér je tam mnoho, častokrát sa ľudia strácajú, preto by bolo dobré navštíviť deň otvorených dverí, ak chcú si dať vysvetliť niektoré pojmy, ktoré, možnože ich trápia a nevedia sa pohnúť ďalej. Dozvedia sa i mladí ľudia, či majú ísť študovať, alebo nie. Predsa len ma teda zaujíma, čo by ste odporučili budúcim advokátom, ktorí teraz rozmýšľajú práve, či nastúpiť alebo nenastúpiť."
Ľ. HREŽĎOVIČ:
"No, v prvom rade by som im odporučil, aby si veľmi dobre rozmysleli svoju budúcu kariéru, už aj vzhľadom na tie okolnosti, ktoré sme spomínali. Zas na druhej strane musíme povedať aj to, že advokácia je slobodným a otvoreným stavom, to znamená, že neexistujú žiadne limity napríklad vekové alebo iné, ktoré by obmedzovali vstup do advokácie. Je to náročné povolanie, vyžaduje si skutočne vysoko erudovaného odborníka, ale aj s vysokým morálnym a ľudským kreditom."
R. ILIEV:
"Iste ste počuli, keď úsmevne ukončíme, že právo vyštuduje aj ten, ktorého nezrazí električka, čo je na tomto pravdy?"
Ľ. HREŽĎOVIČ:
"Viete, tento názor sa traduje skutočne už desiatky rokov a ja som ho tiež počúval vtedy, keď som sám študoval na právnickej fakulte, ale myslím, že to je skôr také odľahčenie celého problému, pretože vyštudovať právo skutočne nie je jednoduché. Právo nie sú len paragrafy, nie sú len zákony, právo treba vnímať ako širší systém určitých regulatívnych noriem, ktoré teda určujú správanie jednotlivca alebo právnickej osoby v spoločnosti, takže nemyslím si, že neskončí len ten, čo ho nezrazí električka (smiech)."
R. ILIEV:
"Ďakujem za rozhovor, všetko dobré želám, pekný deň."
Ľ. HREŽĎOVIČ:
"Ďakujem pekne."