Bratislava 13. júna 2024 – Vláda Slovenskej republiky na včerajšom zasadnutí schválila Návrh zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike spolu s návrhom na prerokovanie materiálu v skrátenom legislatívnom konaní. Súčasťou materiálu je v Článku VII aj návrh na zmenu Trestného zákona.
Slovenská advokátska komora sa v minulosti opakovane vyjadrovala kriticky k nadužívaniu inštitútu skráteného legislatívneho konania. Za osobitne problematickú považuje túto prax v prípade zasahovania do základných kódexov. Túto skutočnosť komora otvorene a opakovane namietala aj pri vládnej novele Trestného zákona, ktorá dnes prechádza testom ústavnosti v konaní pred Ústavným súdom SR.
Dnes považujeme za potrebné zaujať obdobné stanovisko aj vo vzťahu k tzv. „lex atentát“. Slovenská advokátska komora plne rešpektuje zámer vlády SR nájsť vhodné riešenia na zvýšenie bezpečnostnej situácie v SR a legitímnu ochranu ústavných činiteľov. Rovnako rešpektuje, že pri niektorých opatreniach naozaj bezpečnostnej povahy môže byť na mieste aj úvaha o skrátenom legislatívnom konaní. V prípade navrhovaného zásahu do Trestného zákona (a prípadne aj niektorých ďalších novelizačných článkov) však podľa SAK na to nie je dôvod.
K navrhovanému zákonu má SAK aj niektoré vecné odborné pripomienky. Napriek absencii štandardného legislatívneho konania sa bude snažiť doručiť ich predkladateľom na zváženie. Sme totiž presvedčení o tom, že v konečnom dôsledku by malo ísť všetkým o prijatie kvalitnej a proporcionálnej právnej úpravy, ktorá zvýši bezpečnosť občanov SR a ústavných činiteľov.
Na tomto mieste SAK považuje za potrebné osobitne upozorniť na dva novelizačné články.
Po prvé, máme zásadnú výhradu k navrhovanej zmene Trestného zákona. Podstata navrhovanej zmeny spočíva v zavedení hrozby nástrojmi trestného práva za nezaplatenie peňažných pokút uložených rozhodnutím štátneho orgánu. Ide podľa nášho názoru o typický príklad porušenia zásady ultima ratio pri využívaní nástrojov trestného práva na ciele, ktoré možno vhodne dosiahnuť inými nástrojmi (v tomto prípade štandardný výkon rozhodnutí podľa Exekučného poriadku).
Po druhé, odborné výhrady máme aj k novelizačnému článku k zákonu o elektronických komunikáciách, ktorý má umožniť orgánom činným v trestnom konaní žiadať od operátorov citlivé telekomunikačné údaje aj pri vyšetrovaní priestupkov. Podľa názoru SAK by išlo o neproporcionálny zásah.