DEŇ A ETIKA ADVOKÁCIE

DEŇ A ETIKA ADVOKÁCIE

Zdroj: SAK, z dňa 19.8.2014

DEŇ A ETIKA ADVOKÁCIE

(23.04.2014; Televízna stanica TA 3; Téma dňa; 19.50; por. 2/2; BIELIK Peter)

P. BIELIK, moderátor:

"No a keďže je dnes Deň advokácie, v štúdiu TA 3 je naším ďalším hosťom Ľubomír HREŽĎOVIČ. Vitajte. Dobrý večer."

Ľ. HREŽĎOVIČ, predseda Slovenskej advokátskej komory:

"Ďakujem pekne, dobrý večer prajem."

P. BIELIK:

"Ako predseda Slovenskej advokátskej komory určite budete mať viacero zaujímavých odpovedí. Ľudia sa totiž často pýtajú práve na aspekty práva, vymožiteľnosti práva, legislatívy atď., sú to často aj otázky, ktoré dostávame my tu v redakcii. Som preto veľmi rád, že ste prijali dnes večer naše pozvanie. Faktom je, že ten Deň advokácie by si právnici asi užili viac, ak by aj celkový imidž, a teraz nehovorím len o advokácii, ale o celkovej justícii, o sudcoch, advokátoch, exekútoroch, atď., všetko, čo pod to podlieha, bol lepší. Žiaľ, nie je to vždy tak. V čom vidíte vy príčiny toho, že justícia u nás nemá lepší zvuk?"

Ľ. HREŽĎOVIČ:

"Pán redaktor, na vašu otázku by som odpovedal takým spôsobom, že v nej zaznelo aj slovo: nie vždy je to tak. To znamená, že vo väčšine prípadov možno hodnotiť našu prácu pozitívne, a myslím si, že aj naši klienti nás takto hodnotia. Určite by som nechcel zakrývať aj určité neduhy a určité pochybenia, či už v etickej alebo odbornej rovine, našich kolegov, a samozrejme najčastejšie sa to potom prejaví tak, že zlý tieň padá na všetkých. Z hľadiska počtu advokátov na Slovensku, ktorých je približne 5 300, aktívne činných 5 023, k tom počet advokátskych koncipientov približne 2 500, mi dáva oprávnenie konštatovať, že naša práca je tak odbornou verejnosťou, ako aj laickou verejnosťou hodnotená vo väčšine prípadov, a (...), ktorý zastupujeme, pozitívne."

P. BIELIK:

"Faktom je, že na tento počet pripadá obrovský počet káuz. Človek má niekedy až dojem, že Slováci sa radi súdia, a so všetkým chcú ísť na ten súd, ak potom ale spoznajú rôzne tie nuansy rôznych súdnych konaní, tak si to väčšinou rozmyslia, alebo ak by ich poznali vopred, vôbec by možno na ten súd nešli, lebo niekedy je úplne niečo iné dokázať, a niekedy úplne niečo iné myslieť si, že človek má pravdu, alebo to právo.

Ale spomínali ste etickú stránku advokátov. To je tiež otázka, ktorá vo verejnosti nie je úplne jasná a zrozumiteľná. Ako by ste chceli vplývať na etickú stránku advokátov, vašich členov?"

Ľ. HREŽĎOVIČ:

"Nie, že by sme chceli vplývať na určitú etickú úroveň našich kolegov, ale my aj vplývame. Vplývame na ňu veľmi praktickými krokmi. Spomenul by som napríklad prípravu a vzdelávanie mladých kolegov, advokátskych koncipientov, na ich budúce povolanie. V súčasnom vedení Slovenskej advokátskej komory sme v rámci vzdelávania a výchovy advokátskych koncipientov zaviedli povinné vzdelávanie aj z etiky. To znamená, trváme na tom, aby si kolegovia osvojovali etické normy, ktoré sú základným pilierom, skutočne to hovorím s plnou vážnosťou, základným pilierom výkonu práce, alebo povolania advokáta. Rovnako v oblasti vzdelávania už hotových, takpovediac, advokátov, sme priniesli do ich vzdelávania určité novinky v posledných dvoch rokoch, keď na pravidelných vzdelávacích podujatiach hovoríme na tému etiky, niekedy aj etikety, a stretlo sa to s veľmi vysokou a pozitívnou odozvou v radoch našich kolegov."

P. BIELIK:

"No ako som spomínal, aj táto otázka, keďže sa týka práva a legislatívy, nemusí mať úplne jasný výklad z hľadiska možno bežných ľudí, ktorí nie sú odborníkmi, a medzi právnikmi. Aké sú vlastne tie morálne a etická zásady, ktoré by mal, musí každý advokát dodržiavať?"

Ľ. HREŽĎOVIČ:

"Ešte raz budem akcentovať v prvom rade odbornosť. V prípade, že niektorý kolega nie je dostatočne odborne na výške, tak ho to môže viesť, aby skĺzol do roviny používania, takpovediac, neštandardných metód. Tam sa už dostáva na hranu porušovania etických pravidiel. Slovenská advokátska komora ako jediná zo všetkých právnických povolaní má už v súčasnosti vybudované mechanizmy, a pomerne prepracovaný systém určitého dokonca vynucovania etických pravidiel výkonu povolania, a ak sa v minulosti, v nedávnej minulosti diskutovalo o tom, či je, alebo nie je potrebný etický kódex, tak v prostredí advokácie existuje vnútorný predpis, ktorý sa volá advokátsky poriadok, a tento advokátsky poriadok je akýmsi návodom k tomu, ako to povolanie vykonávať v rámci slušnosti, v rámci uznávania hodnôt spravodlivosti, pravdy, a to sa musí prejavovať aj v každodennej činnosti advokáta vo vzťahu k súdom, vo vzťahu k orgánom činným v trestnom konaní a všeobecne ku všetkým štátnym orgánom, ale hlavne vo vzťahu k našim klientom."

P. BIELIK:

"No ak čo tak nie je? Máte nejaký sankčný mechanizmus, to znamená, že človek môže byť vylúčený z Advokátskej komory?"

Ľ. HREŽĎOVIČ:

"Samozrejme, má to aj sankčné dôsledky, pretože v prípade, ak advokát poruší, resp. prekročí tieto etické pravidlá, ak sa môže stať účastníkom disciplinárneho konania, a v rámci tohto disciplinárneho konania mu hrozí až ten najprísnejší postih, ktorý ste spomenuli, a to je vyčiarknutie zo zoznamu advokátov."

P. BIELIK:

"Predstavme si takú situáciu, často si ľudia totiž myslia, alebo sa domnievajú, že takáto etická zásada advokáta, dobrého advokáta, právnika, by mala byť, že nebude zastupovať zlého človeka, nebude zastupovať zločinca. Je to v tom?"

Ľ. HREŽĎOVIČ:

"Pán redaktor, nie. Ja by som bol veľmi rád, aby vaši diváci určitým spôsobom pochopili, že my v žiadnom prípade neobhajujeme zlo, my v žiadnom prípade neobhajujeme, a už vôbec sa nestotožňujeme so skutkami, ktoré sú kriminálnymi, vážnymi mnohokrát, kriminálnymi deliktami, ale my poskytujeme právnu službu. Základným znakom právneho štátu je právo každého občana na právnu pomoc, na právnu ochranu. Aby som to ešte viac priblížil, príkladom, je etický lekár vo väznici, ktorý poskytuje lekársku starostlivosť viacnásobnému vrahovi, odsúdenému napríklad na doživotie? No, rovnako si vykonáva svoje povolanie, pretože ho k tomu viažu jeho predpoklady odborné, osobnostné, a Hippokratova prísaha. Takisto aj my v žiadnom prípade, ešte raz zopakujem, sa nestotožňujeme so skutkami našich klientov, sme tu povolaní na to, aby sme im pomohli uplatňovať všetky práva, ktoré im legislatíva, teda zákonné rámce tohto konania umožňujú."

P. BIELIK:

"Zaznamenal som dokonca názor odborný, jedného človeka, ktorý je odborníkom, dokonca pomerne fundovaným, ktorý má isté pochybnosti v prípade poslednej nominácie Slovenskej advokátskej komory na post sudcu Ústavného súdu s tým, že daný advokát zastupoval údajných členov zločineckej skupiny, takže by nemal byť ani len kandidátom na post sudcu Ústavného súdu. Ako to vnímate?"

Ľ. HREŽĎOVIČ:

"Pán redaktor, ja osobne, a aj moji kolegovia tento názor pokladáme za absolútne nesprávny. Nebudem konkrétny, ale za nomináciou poskytla Slovenská advokátska komora, dnes stojíme. Ja nebudem hodnotiť priebeh celej tej voľby sudcov Ústavného súdu. Aj v tomto prípade nebolo v žiadnom prípade spochybnené, že by sa náš nominant nevyznačoval vysokou odbornou erudíciou a vysokými morálnymi, etickými kvalitami."

P. BIELIK:

"Ak dovolíte, skúsim sa ešte opýtať inak, predsa len už sme si prebrali tú justíciu ako celok, naďalej však v očiach verejnosti... má verejnosť isté pochybnosti, čo sa týka jej dôveryhodnosti, možno vymožiteľnosti práva, dĺžky jednotlivých procesov. Ako je to v tých etických intenciách, čo sa týka advokátov? Ak by si Slovenská advokátka komora napríklad všimla, že niektorý advokát ani nie, že sa snaží domôcť nejakej spravodlivosti, ale umelo predlžuje nejaký proces, vzdáva sa a preberá zastupovanie niektorého klienta účelovo, aby nejaké konanie bolo odročené, naopak znovu nastolené, atď., atď. Aj to je porušenie etiky?"

Ľ. HREŽĎOVIČ:

"Určite je to poručenie etických pravidiel výkonu nášho povolania, a dokonca takýto postup a konanie kolegu môže znamenať disciplinárne previnenie. My máme v našich vnútorných predpisov zákonnú, vnútornú zákonnú úpravu, že ak kolega opakovane v priebehu šiestich mesiacov bez skutočne relevantného dôvodu zmarí vykonanie pojednávania súdu bez toho, aby mal k tomu skutočne objektívne dôvody, môže sa v takomto prípade dopustiť disciplinárneho previnenia, a nastupuje sankčný mechanizmus, ktorý som už naznačil."

P. BIELIK:

"Stále sa na to snažím pozerať pohľadom verejnosti. Tá si často myslí, že dnes už v podstate právnici vo veľa úkonoch nie sú ani potrební, veľa vecí sa dá nájsť na internete, sú tam kópie zmlúv, sú tam formuláre, sú ľudia, ktorí v podstate ako keby cez kopirák, je to nespisovné, poskytovali takéto služby. Ako vnímate to? Ja naozaj nutné, ak človek môže si takúto službu nájsť v podstate bezplatne, napriek tomu využiť službu právnika?"

Ľ. HREŽĎOVIČ:

"Pán redaktor, vo všeobecnosti platí, že pri riešení každého problému je najdôležitejšie a najefektívnejšia prevencia. Na prvý pohľad sa zdá, že ide o úkony, ktoré sú úplne jednoduché, štandardné, ktoré zvládne človek s priemerným primeraným vzdelaním. Chcem zdôrazniť, že každá jedna kauza, a každý jeden klient má svoje špecifiká. My poznáme tento stav, že na Slovensku sa, bohužiaľ, hromadne začali objavovať jednotlivci, prípadne obchodné spoločnosti, ktoré poskytujú takéto služby. Treba si však uvedomiť, že advokát je povinný uzavrieť zmluvu o poistení pre prípad škody spôsobenej pri výkone povolania. To znamená, že môže sa dopustiť chyby, všetci sme omylní, pracujeme pod stresom, a podobne, ale ak k takej situácii dôjde, tak znova sú vybudované mechanizmy k tomu, aby ten klient, ktorý napríklad utrpí škodu, sa dočkal jej náhrady prostredníctvom napríklad poistného plnenia. Tie subjekty, ktoré ste spomínali, u týchto to absolútne absentuje. Poväčšine sú to anonymní jednotlivci, ktorí vyhľadávajú ľudí zvláštnym spôsobom, získajú informáciu, že niekto má problémy a oslovia ich, a práve apelom, nepotrebuješ advokáta, ja ti pomôžem, atď., atď., vyslovene deformujú právne prostredie Slovenskej republiky."

P. BIELIK:

"Takže odporúčate ľuďom, aby sa skôr nespoliehali a predsa len na takéto služby si zabezpečili riadneho advokáta."

Ľ. HREŽĎOVIČ:

"To vysoko odporúčam, pretože skutočne jedine u advokáta sú splnené všetky podmienky pre to, aby poskytol plnohodnotnú právnu službu, a zdôrazňujem, že právne služby na území Slovenskej republiky môžu poskytovať len advokáti, a teda advokát je človek, ktorý je zapísaný do zoznamu Slovenskej advokátskej komory, a to bo oprávňuje na poskytovanie takéhoto servisu."

P. BIELIK:

"Máme tu ešte aj iný aspekt, nedávno sme mali reportáž, ktorá hovorila o tom, že napríklad v prípadoch ochrany spotrebiteľa na stranu žalujúceho môže sa pridať združenie, občianske združenie venované práve ochrane spotrebiteľov, ktoré získa od súdu možnosť vstupovať do spisu, získať si osobné údaje s tým teda, že sa venuje dlhodobo ochrane spotrebiteľských práv, atď., atď. My sme ale mali v našej reportáži napríklad pomenovaný prípad, keď niečo takéto viedlo k predĺženiu toho procesu a k istým možno ďalším aspektom, ktorý samotný ten človek, ktorý žaloval a žiadal svoje práva a ich uznanie súdom, vlastne ani nepotreboval, a v konečnom dôsledku to vyznelo pre neho negatívne. Dá sa s tým niečo robiť? Myslíte si, že by tam mala byť tá zákonná úprava iná?"

Ľ. HREŽĎOVIČ:

"Bohužiaľ, súčasná zákonná úprava umožňuje takýto postup, ktorý ste naznačili vo vašej otázke. V rámci pripravovanej rekodifikácie občianskeho súdneho procesu sú úvahy, či táto právna úprava prežije, resp. zotrvá, pretrvá aj do budúcnosti. Sú nám známe tieto postupy, najmä tých združení na ochranu spotrebiteľa, a práve by som sa vrátil aj v tejto súvislosti k tej pôvodnej otázke, resp. k mojej odpovedi, my túto situáciu vnímame do tej miery, a akceptujeme, že je správna, ak toto spotrebiteľské združenie vyhľadá právnu službu advokáta. Určite nie je správny, ak teda takéto združenie sa stáva najčastejšie vedľajším účastníkom takéhoto konania a má možnosť jednak oboznamovať sa s niekedy veľmi citlivými osobnými údajmi, ktoré sa v takomto spise nachádzajú, a druhá stránka veci je, že teda náhrada trov konania má tiež v tejto súvislosti pomerne citlivý význam. My by sme očakávali od budúceho legislatívneho procesu, aby sa činnosť takýchto spotrebiteľských združení eliminovala, a teda aby tam nastúpilo skutočne kvalifikované zastúpenie advokátov."

P. BIELIK:

"Minimálne by to asi mali byť upravené v tom zmysle, že to je so súhlasom toho človeka, ktorý žaluje, ak teda má záujem o pomoc takéhoto združenia, tak si ju môže samozrejme ich prihlásiť, alebo ich nominovať ako tých, ktorí majú právo vstupovať do spisu. Ale ak si to neželá, tak asi by tá zákonná možnosť taká nemala byť. Je to na zvážení a uvidíme, ako ten celý legislatívny proces dopadne. Ja vám v každom prípade veľmi pekne ďakujem, pán predseda, že ste si našli čas pre divákov televízie TA 3. Príjemný večer."

Ľ. HREŽĎOVIČ:

"Ďakujem pekne za pozvanie. Teším sa na najbližšie stretnutie."

P. BIELIK:

"Dámy a páni, toľko z dnešnej Témy dňa. Vďaka za pozornosť i čas, ktorý ste jej venovali. Teším sa na vás opäť zajtra v rovnakom čase o 19.50. Dovidenia."