Počas osláv storočnice oživotvorenia Matice slovenskej si uctili advokáta, národného dejateľa a politika Jána Vanoviča, ktorému v parku sv. Cyrila a Metoda v Martine pred sídelnou budovou Matice odhalili bustu.
Ján Vanovič bol členom výboru obnovenej MS, podpredsedom Slovenskej národnej strany, signatárom Deklarácie slovenského národa, členom Slovenskej národnej rady, poslancom Revolučného národného zhromaždenia i Poslaneckej snemovne Národného zhromaždenia, ale aj generálnym dozorcom slovenskej evanjelickej cirkvi a v rokoch 1931 ‑ 1938 bol predsedom Matice slovenskej.
Slovenská advokátska komora si Jána Vanoviča a jeho zásluhy o rozvoj slovenskej advokácie pripomenula v roku 2015 odhalením pamätnej tabule na budove býv. Advokátskej komory v Turčianskom Sv. Martine, materiálne podporila i úpravu miesta jeho posledného odpočinku na Národnom cintoríne. Ján Vanovič je jednou z najvýznamnejších historických osobností slovenskej advokácie.
Za SAK sa osláv zúčastnili JUDr. Andrea Havelková a JUDr. Magdaléna Hromcová, členky predsedníctva SAK. Po slávnostnom príhovore predsedu MS Mariána Gešpera, predniesla za SAK príhovor JUDr. Hromcová, v ktorom vyzdvihla stavovský život advokáta Jána Vanoviča, ktorý sa zaslúžil o vznik Advokátskej komory v Turčianskom Sv. Martine, bol jej prvým predsedom a zaslúžil sa aj o výstavbu jej reprezentačného sídla v Martine.
Advokát Ján Vanovič a jeho účasť v stavovskom živote advokácie
Dr. Ján Vanovič (1856-1942) bol nie len predsedom Matice Slovenskej, významným činiteľom Slovenskej národnej strany, funkcionárom evanjelickej cirkvi, členom výboru Slovenskej národnej rady a po vzniku Československa členom Národného výboru a poslancom Národného zhromaždenia, či dlhoročným predsedom Slovenského spevokolu. Svojim občianskym povolaním bol advokátom. Zaslúžil sa o vznik Advokátskej komory v Turčianskom Sv. Martine, ktorej bol i predsedom a zaslúžil sa aj o výstavbu jej reprezentačného sídla v Martine.
Po skončení právnických štúdií na Právnickej akadémii v Bratislave a na univerzite v Budapešti, pôsobil od roku 1880 ako advokátsky koncipient, najprv u svojho strýka Jána Jesenského Gašparé v Martine, potom u advokátov v Malackách a v Temešvári a v roku 1886 si v Martine otvoril vlastnú advokátsku kanceláriu. Ako advokát zastupoval v množstve občianskych sporov obyvateľov Martina a Turca. V jeho kancelárii pracoval ako koncipient budúci sudca a literárny historik Ján Vladimír Ormis (1930), Fedor Jesenský (1931-33) ale napríklad aj Ladislav Šimko (1933). Ako advokát sa podieľal i na vytváraní slovenskej právnickej terminológie.
Zúčastňoval sa na stavovskom živote advokátov. Pôsobil ako náhradný člen výboru Advokátskej komory v Banskej Bystrici (1896-1911). Po zrušení uhorských advokátskych komôr v roku 1920 a prijatí zákona, ktorým bola zriadená jediná advokátska komora, presadzoval, aby sa jej sídlom stal Turčiansky Sv. Martin. To sa nakoniec podarilo aj preto, že československá vláda musela uznať, že nikde inde nenájde toľko Slovákov – advokátov ako v Martine. V zlúčenej Advokátskej komore v Turč. Sv. Martina bol Ján Vanovič pri jej vzniku v roku 1921 vymenovaný za predsedu. Pod jeho vedením sa zlúčená komora postarala o vytvorenie nového zoznamu advokátov a v tomto zložitom období začala riadne plniť svoje úlohy i hájiť záujmy advokátov. Ján Vanovič sa významnou mierou zaslúžil o stavbu novej účelovej reprezentatívnej budovy Advokátskej komory v Turč. Sv. Martine. Dovtedy totiž advokátska komora pracovala v jednej miestnosti okresného súdu. Nová budova bola postavená v roku 1923 podľa projektu Jána Palokoviča z prostriedkov slovenských advokátov. Ján Vanovič sa predsedníckej funkcie v advokátskej komore vzdal ako sedemdesiaosemročný v roku 1934.
Slovenská advokátska komora si Jána Vanoviča a jeho zásluhy o rozvoj slovenskej advokácie pripomenula v roku 2015 odhalením pamätnej tabule na budove býv. Advokátskej komory v Turčianskom Sv. Martine, materiálne podporila i úpravu miesta jeho posledného odpočinku na Národnom cintoríne.
Ján Vanovič je pre nás dnešných advokátov jednou z najvýznamnejších osobností v minulosti nášho povolania.