Ministerstvo spravodlivosti SR vytvorilo pracovnú skupinu na vypracovanie vecného zámeru, ktorý by priniesol reformu opatrovníctva dospelých a ochranu seniorov. Právna úprava opatrovníctva neprešla výraznejšou zmenou a vychádza zo znenia občianskeho zákonníka z roku 1964, nerešpektuje skutočnosť, že sa podstatne zmenila majetková a sociálna štruktúra obyvateľstva. Novely Občianskeho zákonníka taktiež nedostatočne reflektujú demografickú štatistiku v SR, ktorá ukazuje, že dochádza k starnutiu populácie. Prieskum Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím udáva (k 30.6.2016) 16 816 osôb pozbavených spôsobilosti na právne úkony. Vecný zámer má slúžiť ako základný hodnotový a myšlienkový dokument Vlády SR k reforme opatrovníctva.
Slovenská advokátska komora oceňuje zámer MS SR posilniť ochranu seniorov a osôb s pozbavenou spôsobilosťou na právne úkony. Návrh začleniť advokátov medzi kategórie opatrovníkov hodnotíme pozitívne a chápeme ho tak, že vzniknú dve možnosti: výber profesionálneho opatrovníka už počas života so vzťahom založeným na vzájomnej dôvere a automatizovaný výber ako kvalifikovaná služba spoločnosti.
Predmetom vecného zámeru je viacero návrhov na právnu úpravu, ku ktorým neustále prebieha odborná diskusia. SAK sa vyjadruje predovšekým k častiam priamo sa dotýkajúcim advokácie a advokátov ako možných opatrovníkov:
1.Úprava kritérií výberu opatrovníka – poradie výberu opatrovníka
Vecný zámer obsahuje návrh výberu opatrovníka tak, že za opatrovníka sa predovšetkým ustanovuje osoba, ktorú opatrovanec označil v predbežnom vyhlásení. Ak k tomu nedošlo, ustanoví sa jedna z nasledujúcich osôb: manžel opatrovanca, potomok, rodič (prarodič) alebo iná spolužijúca osoba. Základným kritériom je spolužitie s opatrovancom v spoločnej domácnosti. Ak takýchto osôb niet, možno ustanoviť súrodenca alebo osobu v inom stupni príbuzenstva v pobočnom rade (bratranec/ sesternica/ strýko/ neter..).
V prípade, že nemožno ustanoviť za opatrovníka osoby uvedené vyššie, možno ustanoviť za opatrovníka advokáta, ak ani to nie je možné, možno ustanoviť obec.
2. Postavenie advokáta ako opatrovníka
Slovenská advokátska komora podporuje automatizovaný výber advokáta - opatrovníka súdom s výhradou podmienenia súhlasu advokáta. Malo by ísť o fakultatívnu dobrovoľnú možnosť advokáta požiadať o zaradenie do zoznamu profesionálnych opatrovníkov a následne akceptovať automatický výber z neho. Druhou možnosťou vychádzajúcou z praktických poznatkov by bola úprava, podľa ktorej by advokát nebol zaradený do zoznamu profesionálnych opatrovníkov, ale dostal by poverenie od konkrétneho klienta na základe inštrukcií klienta v prípade dlhodobého ochorenia, resp. straty spôsobilosti na právne úkony (nie úmrtia).
Hoci činnosť profesionálneho opatrovníka, podľa nášho názoru, nie je v rozpore s výkonom činnosti advokácie, upozorňujeme, že nejde o štandardný typ právnej služby. Možnosť komunikácie s klientom v takýchto prípadoch je obmedzená, a s ohľadom na to treba nastaviť poskytovanie tejto služby.
Účelom inštitútu opatrovníctva je zabezpečiť ochranu právneho styku opatrovanca s náležitou odbornosťou a starostlivosťou. Postavenie advokáta je z hľadiska odbornosti, zodpovednosti, skúseností i poslania chrániť záujmy klienta, vhodné na zabezpečenie ochrany právnych záležitostí. Zároveň však advokát nie je vyškolený ani povolaný na to, aby suploval opatrovateľskú činnosť vo vzťahu k opatrovancovi. Úloha advokáta ustanoveného súdom za opatrovníka by sa teda mala zamerať primárne na právne úkony, ktoré v dobe určenej súdom vystanú v súvislosti so správou majetku opatrovanca a inými právnymi záležitosťami. Inštitút opatrovníctva so sebou nesie vysokú mieru zodpovednosti a úmerne tomu by mali byť aj nastavené podmienky jeho výkonu. Je potrebné vyšpecifikovať aj kedy dochádza ku konfliktu záujmov.
Stanoviť treba kompetencie opatrovníka – právo na prístup k informáciám o zdravotnom stave, k informáciám o majetku opatrovanca, ako aj o jeho dispozičných úkonoch (aj z minulosti pre lepšie porozumenie spôsobu zaobchádzania s majetkom opatrovanca v čase, kedy svoju vôľu vedel prejavovať jednoznačne a s plným úsudkom), zakotviť možnosť odporovať úkonom vykonaným s opatrovancom, a to prípadne aj do istého obdobia pred vznikom opatrovníctva zo strany advokáta (na podobných princípoch ako pri správcoch konkurznej podstaty).
Za dôležité považujeme aj mať možnosť prizvať si odborníkov, znalcov, lekárov, osobu, ktorá vie rozpoznať vôľu opatrovanca – v prípade hluchoty, nemoty, osoby, ktorá má sťaženú možnosť sa dorozumievať, osoby s mentálnym postihnutím, ktoré jej obmedzuje schopnosť chápať následky svojich úkonov, atď.
3. Odplatnosť výkonu funkcie opatrovníctva
Návrh vecného zámeru uvádza, že v zásade sa výkon funkcie opatrovníka vykonáva bezplatne. To neplatí o náhrade nákladov spojených so správou majetku opatrovanca. Výšku náhrady nákladov spojených so správou majetku určí súd. Opatrovníkovi bude patriť odmena za výkon funkcie len ak pôjde o advokáta a o výške jeho odmeny rozhoduje súd.
Ministerstvo v rámci rokovania pracovnej skupiny navrhlo, aby advokátovi bola priznaná mesačná paušálna odmena vo výške 30 eur na jedného opatrovanca, bez nároku na náhradu vynaložených nákladov, straty času a cestovného.
Podľa názoru SAK by systém odmeny opatrovníka mal brať do úvahy cieľ vecného zámeru, a to posilnenie ochrany opatrovancov formou kvalitnej právnej služby a zároveň primeranosť odmeny vynaloženému času a počtu úkonov. Stanovenie zanedbateľnej paušálnej odmeny, ktorá nemusí pokryť ani reálne náklady, nespĺňa žiadny z týchto cieľov a neodráža rozdiel medzi správou majetku opatrovanca so zanedbateľným majetkom a opatrovanca s väčším majetkom, ktorý nesie so sebou náročnejšie právne úkony a väčšiu zodpovednosť.Pri stanovení ktoréhokoľvek modelu by mal o výške odmeny rozhodnúť súd. Navrhujeme, aby opatrovníka platiť štát, ale v prípade, že opatrovník majetkom disponuje, štát by následne sumu od neho vymáhal. Týmto spôsobom by sa odstránil konflikt záujmov.
Navrhované postavenie opatrovníka má najbližšie k správe majetku správcom konkurznej podstaty a správe dedičstva. Model odmeny by mal byť nastavený obdobne ako odmena za vykonaný právny úkon, príp. v kombinácii s paušálnou odmenou.
Slovenská advokátska komora predkladá ministerstvu viacero návrhov na možné spôsoby odmeňovania advokátov za výkon opatrovníctva.
V prípade opatrovníka vykonávajúceho služby na základe dohody s opatrovancom sa spôsob odmeny riadi vzájomnou dohodou.
4. Počet možných opatrovancov na jedného advokáta
Na rokovaní pracovných skupín prebehla aj diskusia o stanovení limitu počtu opatrovancov. Jeden z návrhov bol 10 opatrovancov na jednu osobu/advokáta, MS SR navrhovalo 30 opatrovancov na 1 osobu/advokáta. SAK upozornila, že advokáti majú zo zákona povinnosť odmietnuť vziať právnu službu, ak by im nápor práce znemožňoval ju poskytnúť.
5. Databáza opatrovancov
Slovenská advokátska komora sa prikláňa k návrhu na vytvorenie elektronickej databázy opatrovancov, ktorá by slúžila na preverenie spôsobilosti na právne úkony konkrétnej osoby a bola by v nej uvedená aj osoba opatrovníka. V platnom právnom systéme registre s obdobným dopadom už existujú, cieľom by bolo chrániť právny styk a tretie osoby.
6. Povinná notárska zápisnica pri scudzovacích úkonoch
Súčasťou vecného zámeru je aj návrh na „Posilnenie ochrany seniorov pri prevodoch obydlia: zvýšená náležitosť formy právneho úkonu (zmluvy)“, v zmysle ktorého sa zavádza povinnosť, aby scudzovací právny úkon bol urobený formou notárskej zápisnice, aby senior nemohol nepremyslene, jednoducho alebo pod nátlakom previesť obydlie (nehnuteľnosť). Navrhovaná zmena sa má týkať len prevodu obydlia.
Pracovná skupina sa zaoberala aj otázkou určenia vekovej hranice, od ktorej bude nutnosť prevádzať obydlie len formou notárskej zápisnice. Dospeli k záveru, že vzhľadom na to, že v podmienkach právneho štátu a dodržiavania zákazu diskriminácie nie je možné určiť vekovú hranicu scudzovať a na túto nadviazať inú formu právneho úkonu, navrhuje sa, aby každý scudzovací právny úkon fyzickej osoby, ktorým prevádza obydlie (byt,bytový dom, rodinný dom) mal formu notárskej zápisnice.
Slovenská advokátska komora: Vecný zámer sleduje verejný záujem, ktorým je ochrana seniorov pred stratou obydlia. Hoci chápeme, že zmyslom návrhu zaviesť notársku zápisnicu je snaha o predchádzanie týmto prípadom, v praxi však nie je reálne, aby inštitút účel naplnil. Tak, ako advokát nie je odborne vybavený na opatrovateľstvo v zmysle poskytovania sociálnych služieb, či služieb psychológa a lekára, tak notár nemá odborné zameranie psychológ, lekár či sociálny pracovník, a krátky rozhovor s opatrovancom, aj s ohľadom na vyťaženosť notárov a charakter ich práce, nepredpokladá účinnosť tohto opatrenia.
Notárska zápisnica rieši len formu úkonu, nie jeho následky, ktoré si senior nemusí uvedomovať.Prvoradým cieľom je zabezpečiť, aby senior mal kde bývať. Notárska zápisnica sama osebe tento cieľ nedokáže dosiahnuť. Inštitút notárskej zápisnice má svoje opodstatnenie a miesto v právnom systéme, uvedené opatrenie však žiadnym spôsobom neodstráni riziko zneužitia zraniteľnej skupiny obyvateľstva, naopak, je hrubým zásahom do práva vlastniť majetok a slobodne s ním nakladať, nakoľko limituje dispozíciu vlastníka formálnou povinnosťou vykonať úkon pred notárom. Uvedené nie je v súlade s historickým kontextom vývoja občianskeho práva na Slovensku a nesystémové s ohľadom na legislatívny zámer novely občianskeho práva hmotného.
K tejto časti návrhu vecného zámeru vznáša SAK zásadnú pripomienku, ktorou žiada túto úpravu vypustiť.
Prieskum medzi advokátmi
MS SR požiadalo SAK vykonať prieskum medzi advokátmi v otázke, či je medzi advokátmi dostatočný záujem o službu a o výške/forme odmeny.
Kancelária komory prostredníctvom regionálnych zástupcov vykonala vo februári av marci 2019 prieskum medzi vybranými advokátmi.
V Nitrianskom kraji sa zapojilo 14 advokátov, 5 z nich prejavili záujem o poskytovanie služby. V Bratislavskom kraji sa zapojilo 47 advokátov, 24 z nich prejavilo o službu záujem.
Zaujímavé poznámky advokátov k téme:
ZA: „Opatrovníctvo by malo byť prideľované podobne ako po novom trestné obhajoby ex offo, teda, aby sa rovnomerne dostalo na všetkých advokátov zapísaných do zoznamu záujemcov o opatrovníctvo.“
PROTI: „Uvedené služby by mali profesionálne poskytovať špecializované zložky služieb sociálnej starostlivosti podliehajúcej organizačne MPSVaR za ingerencie obecných úradov a pod.“
Odpovede na otázku „Akú výšku odmeny považujete za adekvátnu?“
· Paušál - návrhy boli rôzne od 30 eur do 400 eur mesačne (najčastejšie cca 100 eur)
· pravidelne ročne zvyšovať aspoň o úroveň inflácie
· zohľadniť aj náročnosť agendy v závislosti od množstva potrebných úkonov
· + náklady (cestovné + náhrada za stratu času stráveného cestou)
· Ak by mali byť vykonávané právne úkony v mene opatrovanca, mali by byť honorované samostatne, popri paušále mimoriadne úkony, schvaľovanie úkonov - každé jednotlivo 40 eur.
· podielová odmena od 5% do 15% z hodnoty prevádzaného majetku
· stanovený vyhláškou o advokátskej odmene (ako je obvykle upravená advokátska odmena)
· Pri platcoch DPH navýšiť o DPH, aby advokáti - platcovia DPH neboli diskriminovaní.
· Ak by išlo o zmluvy o prevode - tak paušálom z ceny prevodu, inak hodinová odmena.
· každoročná 5 % valorizácia
· kombinovaná forma odmeny (pokiaľ nie je majetok, tak paušál a pokiaľ by majetok bol, tak % z majetku opatrovanca odvíjajúce sa od príslušných predpisov, napr. vyhl. č. 655/2004 Z. z.).
Odpovede na otázku o počte opatrovancov
· vačšina maximálne 10 opatrovancov na jedného advokáta, niektorí 20 až 30 opatrovancov
· objavil sa aj názor, že počet opatrovancov by nemal byť obmedzený s poukazom na skutočnosť, že by mala zostať zachovaná možnosť advokáta odmietnuť výkon uvedenej služby u ďalších prípadných opatrovancov, pokiaľ by mu to pracovná zaneprázdnenosť neumožňovala.