Mgr. Michal Sokol, PhD.
ABSTRAKT
Článok sa zaoberá otázkou odmeňovania ustanoveného obhajcu vo vzťahu k úkonu prvého nahliadnutia do spisu v trestných veciach po novelizácii vyhlášky Ministerstva Spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb účinnej od 1. 1. 2024. Autor poukazuje na nejednotnú rozhodovaciu prax všeobecných súdov v tejto otázke a na konkrétnom praktickom príklade prezentuje svoj právny názor.
Kľúčové slová: ustanovený obhajca, odmena, nahliadnutie do spisu
ABSTRACT
Remuneration of Appointed Defence Counsel for the Initial Review of the Case File in Criminal Proceedings
The presented article addresses the issue of remuneration of a court-appointed defense counsel in relation to the act of the initial inspection of the case file in criminal proceedings following the amendment of Decree of the Ministry of Justice of the Slovak Republic No. 655/2004 Coll. on the fees and reimbursements of attorneys for the provision of legal services, effective as of 01. 01. 2024. The author points out the inconsistent decision-making practice of general courts on this issue and presents his legal opinion through a specific practical example.
Key words: court-appointed defense counsel, remuneration, inspection of the case file
Úvod
Otázka odmeňovania ustanovených obhajcov v trestných konaniach je pomerne často diskutovanou témou. V poslednom období sme sa stali svedkami rozličného prístupu súdov pri posudzovaní nároku obhajcu na odmenu za prvé nahliadnutie do spisu v trestných veciach. Rozdielna súdna prax, podľa nášho názoru, vedie k vytvoreniu stavu právnej neistoty, keď v jednom prípade je ustanovenému obhajcovi odmena za prvé nahliadnutie do spisu priznaná, zatiaľ čo v inom prípade ten istý súd odmenu za totožný úkon obhajcovi neprizná.
Cieľom tohto článku nie je poskytnúť jednoznačnú odpoveď, ako by mali súdy v obdobných prípadoch postupovať, ale predovšetkým poukázať na predmetnú problematiku, priblížiť náš právny názor a prispieť k odbornej diskusii o tejto otázke v advokátskej praxi.
Článok zachytáva stav k 20. 03. 2026.
Stručný popis skutkového stavu
V popisovanom prípade bol advokát ustanovený ako ex offo obhajca obvinenému v priebehu roka 2025. Po doručení opatrenia obhajca realizoval prvé nahliadnutie do spisu a následne vykonal s obvineným prvú poradu. Po ukončení veci obhajca zaslal súdu výpočet svojej odmeny v súlade s vyhláškou,[1] v ktorom (okrem iného) uviedol aj úkony (i) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom a (ii) účasť pri nahliadnutí do spisu.[2]
Súd uznesením priznal obhajcovi odmenu poníženú o sumu zodpovedajúcu úkonu prvého nahliadnutia do spisu a súvisiaceho režijného paušálu s nasledujúcim odôvodnením:
„Súd obhajcovi nepriznal odmenu ani režijný paušál za úkon právnej služby „nahliadnutie do spisu dňa XY“, keďže uvedený úkon nasleduje bezprostredne po úkone „prevzatie a príprava právneho zastúpenia“ a v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v platnom znení ide o prvé nahliadnutie do spisu, ktoré je integrálnou súčasťou prevzatia a prípravy obhajoby.“
Obhajca voči predmetnému uzneseniu podal sťažnosť, ktorú súd zamietol. Súd v tomto uznesení v podstate rekapituloval už uvedenú argumentáciu o tom, že prvé nahliadnutie do spisu je súčasťou prevzatia a prípravy obhajoby vrátane prvej porady s klientom, pričom podľa súdu tento úkon nie je len formálnym úkonom spočívajúcim v prevzatí si opatrenia o ustanovení obhajcu, ale jeho obsah je zrozumiteľne daný a má obsiahnuť všetky čiastkové úkony vrátane nahliadnutia do spisu.
Súd svoje zamietavé rozhodnutie odôvodnil uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 565/2024 – 12 z 5. 11. 2024, ktorým odmietol ústavnú sťažnosť obhajcu v skutkovo totožnej veci s odôvodnením, že v postupe okresného súdu, ktorým obhajcovi nepriznal odmenu za prvé nahliadnutie do spisu, neidentifikoval nedostatky, a to aj s poukazom na zjednocujúce stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. Tpj 90/2010 z 30. mája 2011 publikované v zbierke stanovísk pod R 2/2012, podľa ktorého: „Odmena za úkon právnej služby „prevzatie a príprava obhajoby vrátane prvej porady s klientom“ v zmysle § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. zahŕňa aj štúdium spisu ako neoddeliteľnú súčasť prípravy obhajoby“.
Úvaha o nesprávnosti postupu súdu a jej odôvodnenie
Dovoľujeme si prezentovať argumentačnú líniu, podľa ktorej môže byť postup súdu, kedy obhajcovi nepriznal odmenu za prvé nahliadnutie do spisu, ako aj postoj Ústavného súdu Slovenskej republiky prezentovaný vo vyššie citovanom uznesení, považovaný za nesprávny.
K vyhláške a podstate argumentácie súdu
Odmenu ustanoveného obhajcu za úkony právnej služby v trestnom konaní upravuje § 14 vyhlášky, ktorý v odseku 1 uvádza:
„Odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby:
a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom,
….
c) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri nahliadnutí do spisu, pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu alebo na konaní pred súdom alebo iným orgánom, ….“.
Ako vyplýva už zo samotného znenia predmetného ustanovenia vyhlášky, úkony „prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom“ a „účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri nahliadnutí do spisu ….“ sú dva samostatné, od seba (aj gramaticky) oddelené úkony.
Uvedený právny stav a relevantné znenie vyhlášky nadobudlo účinnosť 1. 1. 2024 v dôsledku novelizácie vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 391/2023 Z. z.
Zdôrazňujeme, že pred nadobudnutím účinnosti predmetnej novely sa v § 14 vyhlášky ods. 1 písm. c), ani v ďalších odsekoch tohto ustanovenia explicitne nenachádzal úkon „účasť pri nahliadnutí do spisu“, či dokonca ani úkon „účasť pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu alebo na konaní pred súdom alebo iným orgánom“.
Je vhodné zdôrazniť, že z dôvodovej správy a zo sprievodných dokumentov legislatívneho procesu spojeného s dotknutou novelou vyplýva, že táto mala reagovať na infláciu a všeobecné zvyšovanie cien, ako aj na potreby plynúce z praxe, pričom zároveň mala precizovať ustanovenia vyhlášky, ktoré neposkytovali jednoznačný výklad.[3]
Z predmetných okolností je zrejmé, že úkon „účasť pri nahliadnutí do spisu“ bol do vyhlášky zakomponovaný ako samostatný úkon právnej služby, reagujúc na potreby skutočnej praxe výkonu obhajoby.
Ako sme už uviedli, znenie vyhlášky pred 1. 1. 2024 explicitne neustanovovalo odmenu obhajcu za nahliadnutie do spisu, a to napriek tomu, že tento úkon bol a musel byť obhajcom realizovaný. Domnievame sa, že práve túto skutočnosť novela vyhlášky zohľadnila a pre odstránenie akýchkoľvek rozporov zakotvila nahliadnutie do spisu samostatný úkon právnej služby.
Súd v uznesení, ktorým zamietol sťažnosť obhajcu voči uzneseniu, ktorým mu nebol priznaný nárok na odmenu za prvé nahliadnutie do spisu, uvádza: „Úkon právnej služby „nahliadnutie do spisu“ ako samostatný úkon v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. c/ cit. vyhlášky bol zavedený až novelou citovanej vyhlášky účinnou od 01. 01. 2024, za ktorý obhajcovi patrí samostatná odmena a náhrada hotových výdavkov. Napriek uvedenému súd v tomto smere poukazuje na to, že úkon prevzatie, príprava obhajoby vrátane prvej porady s klientom nie je iba formálnym úkonom spočívajúcim v prevzatí si opatrenia o ustanovení obhajcu, ale jeho obsah je zrozumiteľne daný a má obsiahnuť všetky čiastkové úkony vrátane nahliadnutia do spisu. Pokiaľ by obhajca vykonal ďalšie nahliadnutia do spisu, o ktorých by bol v spise úradný záznam, súd by mu za tieto úkony odmenu a náhradu hotových výdavkov ako za samostatný úkon právnej služby priznal.“
Odôvodnenie súdu v tejto časti považujeme za zmätočné a arbitrárne. V popisovanom prípade totiž obhajca realizoval všetky úkony právnej služby v období po nadobudnutí účinnosti novely vyhlášky, teda po 1. 1. 2024.
Súd v úvode citovanej časti svojho rozhodnutia sám konštatuje, že nahliadnutie do spisu je v zmysle vyhlášky od 1. 1. 2024 samostatným úkonom, za ktorý obhajcovi patrí samostatná odmena a náhrada hotových výdavkov, avšak v nasledujúcej vete toto svoje tvrdenie popiera.
Zároveň zdôrazňujeme, že obhajca vo svojich podaniach (výpočet odmeny a sťažnosť) nestotožňoval úkon „prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom“ iba s čisto formálnym prevzatím si opatrenia tak, ako to uvádza súd. Navyše, žiadne ustanovenie vyhlášky nepodporuje záver súdu o tom, že súčasťou tohto úkonu sú všetky čiastkové úkony (ktoré súd v podstate ani bližšie nešpecifikuje), vrátane nahliadnutia do spisu. V tomto smere ide výlučne iba o názor súdu, ktorý je v priamom rozpore so znením vyhlášky, ktorá tieto dva úkony explicitne rozlišuje ako samostatné úkony.
Domnievame sa, že úkony „príprava a prevzatie zastúpenia“ a „nahliadnutie do spisu“ sú dva odlišné úkony obsahovo a technicky pokrývajúce odlišné činnosti obhajcu, čo vyplýva z gramatického aj teleologického výkladu vyhlášky. Prevzatie a príprava zastúpenia v sebe, podľa nášho názoru, inkorporuje riadne oboznámenie sa s vecou – teda naštudovanie všetkých podkladov, listín, dôkazov a iných dokumentov, právnu analýzu veci, oboznámenie sa so stanoviskom obvineného na prvej porade a prediskutovanie potenciálnych možností obhajoby. Na druhej strane, nahliadnutie do spisu ako úkon právnej služby pokrýva čas, kedy sa obhajca skutočne fyzicky dostaví pred OČTK a vyhotoví si kópie alebo fotografie dokumentov v spise.
Z uvedeného teda vyplýva, že zatiaľ čo prevzatie a príprava v zásade pokrýva „mentálnu“ prácu obhajcu, ktorý na základe získaných informácií vytvára podklad pre ďalší postup vo veci, nahliadnutie do spisu pokrýva „technickú“ prácu a čas obhajcu, spočívajúci v dostavení sa pred OČTK, fotografovaní, zoradení a uchovaní spisu. Tieto úkony preto nemožno podľa nášho názoru stotožňovať nielen z dôvodu, že je to v priamom rozpore so znením vyhlášky, ale ani z dôvodu, že ich zmyslom a účelom je pokrývanie úplne inej a odlišnej práce obhajcu.
Vyhláška v žiadnom ustanovení neprepája prípravu a prevzatie zastúpenia s nahliadnutím do spisu tak, ako to vníma súd. Práve naopak, príprava a prevzatie zastúpenia je ako úkon spojený s iným úkonom obhajcu, a to s prvou poradou s klientom.
Vykonávanie porád obhajcu s klientom je v tomto prípade možné použiť práve na ilustráciu potenciálne nesprávneho vnímania ustanovení vyhlášky súdom z nasledujúcich dôvodov.
Vyhláška explicitne rozlišuje medzi prvou a ďalšími poradami s klientom. Prvá porada s klientom je podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky súčasťou úkonu „prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby“, pričom za každú ďalšiu poradu (ak sú splnené aj ďalšie vyhláškou stanovené podmienky) patrí obhajcovi samostatná odmena.
Ak teda obhajca (i) prevezme právne zastúpenie a (ii) vykoná s klientom prvú poradu, patrí mu za tieto úkony odmena ako za jeden úkon. Ak obhajca vykoná s klientom ďalšie porady, za tieto mu patrí už odmena samostatná, pretože ďalšie porady sú v zmysle § 14 ods. 2 písm. a) vyhlášky samostatnými úkonmi právnej služby. Pri nahliadnutí do spisu však vyhláška takúto diferenciáciu neobsahuje.
Záver súdu, kedy prvé nahliadnutie do spisu spojil s úkonom prevzatia a prípravy zastúpenia bez toho, aby takýto postup akokoľvek vyhláška predpokladala je, podľa nášho názoru, arbitrárny, neudržateľný a v priamom rozpore so znením vyhlášky.
K zjednocujúcemu stanovisku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
Ako sme uviedli, súd svoje rozhodnutie odôvodnil aj poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 565/2024 – 12 z 5. 11. 2024 a zjednocujúce stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. Tpj 90/2010 z 30. mája 2011 publikované v zbierke stanovísk pod R 2/2012.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v tomto stanovisku uviedol, že prevzatie a príprava obhajoby v sebe inkorporuje aj štúdium spisu obhajcom.
Je však vhodné zdôrazniť, že ako súd pri rozhodovaní o sťažnosti obhajcu, ani Ústavný súd Slovenskej republiky nevzali do úvahy skutočnosť, že predmetné stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo prijaté v roku 2011, teda takmer 13 rokov predtým, ako nadobudla účinnosť novela vyhlášky, ktorou sa nahliadnutie do spisu zakotvilo ako samostatný úkon právnej služby.
Z uvedeného vyplýva, že súdy pri svojom rozhodovaní o odmene obhajcu zohľadňovali stanovisko Najvyššieho súd Slovenskej republiky, ktoré vychádzalo z odlišného znenia vyhlášky, teda zo znenia, kedy nahliadnutie do spisu nebolo vo vyhláške explicitne uvedené ako samostatný úkon právnej služby.
Domnievame sa, že tieto skutočnosti plne odôvodňujú záver o nemožnosti aplikácie stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na posudzovanie odmeny obhajcu za úkony realizované po 1. 1. 2024. Opačný postup je podľa nášho názoru v príkrom rozpore s účelom novely vyhlášky a súvisiacim úmyslom zákonodarcu.
Záver
Cieľom tohto článku, vymedzeným v jeho úvode, nebolo poskytnúť definitívnu odpoveď na otázku, akým spôsobom majú súdy pristupovať k posudzovaniu odmeny ustanoveného obhajcu za prvé nahliadnutie do spisu, ale poukázať na existujúcu aplikačnú nejednotnosť a ponúknuť argumentačnú líniu, podľa ktorej ide o samostatný úkon právnej služby, za ktorý obhajcovi patrí aj samostatná odmena. Domnievame sa, že prezentované argumenty uvedenú argumentačnú líniu podporujú, a preto sa prikláňame k názoru, že postup súdu, ktorým nepriznal obhajcovi odmenu za prvé nahliadnutie do spisu (a súvisiaci režijný paušál), nie je správny.
Rozdielna rozhodovacia prax súdov v posudzovanej otázke navyše vytvára neželaný stav spojený s reálnou nemožnosťou obhajcu predvídať priznanie, resp. nepriznanie zodpovedajúcej odmeny za výkon obhajoby. Súčasne sa týmto otvára otázka potenciálnej nedostatočnosti reflexie legislatívnych zmien a ich účelu zo strany súdov.
Vo svetle uvedeného preto možno zaujať mierne kritický postoj aj k spôsobu, akým sa s predmetnou otázkou vyporiadal Ústavný súd Slovenskej republiky. Vo svojom uznesení sa totiž, žiaľ, obmedzil iba na konštatáciu absencie excesov pri postupe súdu prvej inštancie a odvolal sa na už spomínané stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Pri akceptácii nami prezentovaných argumentov však možno dospieť k záveru, že výklad súdu prvej inštancie môže byť považovaný za rozporný so znením vyhlášky a možno ho hodnotiť ako arbitrárny, pričom nepriznanie odmeny obhajcovi na takomto základe môže zasahovať do jeho práva vlastniť majetok či do práva na spravodlivé súdne konanie.
Domnievame sa, že nastolená otázka si zaslúži adekvátnu pozornosť nielen z radov advokátov pôsobiacich v oblasti trestného práva, ale aj zo strany súdov, pričom výsledkom prípadnej diskusie by malo byť zjednotenie prístupu k jej riešeniu.
Použité pramene
- Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 565/2024 – 12 zo dňa 05. 11. 2024
- Zjednocujúce stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. Tpj 90/2010 z 30. mája 2011 publikované v zbierke stanovísk pod R 2/2012
- Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
- Dôvodová správa k vyhláške Ministerstva spravodlivosti SR č. 391/2023 Z. z. ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
Mgr. Michal Sokol, PhD. je absolventom Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde v súčasnosti pôsobí ako postdoktorand na Katedre obchodného práva a hospodárskeho práva. V praxi sa profiluje primárne na obchodné, občianske a trestné právo. Je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z rôznych oblastí práva a je členom autorského kolektívu Komentára k Obchodnému zákonníku publikovaného v roku 2025.
msokol.advokat@gmail.com
[1] Vyhláška Ministerstva Spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
[2] Ustanovenie § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky.
[3] Dôvodová správa k vyhláške Ministerstva spravodlivosti SR č. 391/2023 Z. z. ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.