Prof. JUDr. Alexandra Löwy PhD., LL.M.
Advokátka, LÖWY & LÖWY s.r.o.
Právnická Fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Jednou z najaktuálnejších otázok právnej praxe je rozsah využívania umelej inteligencie (ďalej aj „AI“) v advokátskej praxi, osobitne pri koncipovaní podaní advokáta. AI sa tak postupne presúva z pôvodného využitia ako pomocníka pri rešerši rozhodnutí a relevantnej judikatúry smerom k širšiemu využitiu jej samostatných jazykových modelov. V snahe o rýchle vybavenie veci nemôžeme už dnes vylúčiť, že AI koncipuje celé podania.
Samotný justičný priestor sa taktiež nebráni rozumnému využívaniu nástrojov elektronizácie a nasadzuje v rámci svojho fungovania tzv, chatboty. Možno poukázať na ich využitie českým ústavným súdom[1] alebo nedávno predstavený „JURO“ Ústavného súdu SR.
Na potrebu prijatia určitých pravidiel pri využívaní elektronizácie a rozmach AI v advokátskej praxi reagovala SAK prijatím uznesenia Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory č. 12/4/2025 z 31. marca 2025, ktorým sa schvaľujú pravidlá používania nástrojov umelej inteligencie v advokátskej praxi, v znení Uznesenia Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory č. 21/14/2025 zo 6. novembra 2025, uverejnené dňa 25. novembra 2025.[2] Dokument nastavuje pravidlá, podľa ktorých má advokát využívať nástroje umelej inteligencie vo svojej praxi. Najzásadnejšou myšlienkou je možnosť jej využitia bez rezignovania na kontrolu a overenie faktov daného výstupu.
Význam týchto opatrení a akcentu na osobnú verifikáciu každého výstupu potvrdzuje aj nedávne uznesenie Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. I. ÚS 3004/2025 zo dňa 01.12.2025, v ktorom sa Ústavný súd ČR primárne zaoberal charakterom a obsahom podania advokáta, na základe ktorého advokátovi uložil poriadkovú pokutu po tom, ako zistil, že podanie vykazuje znaky použitia umelej inteligencie.
Uznesenie Ústavného súdu ČR nie je rozhodnutím o základe samotnej sťažnosti (porušení práva sťažovateľa). Jeho podstatou je rozhodnutie o uložení poriadkového opatrenia advokátovi za použitie AI pri koncipovaní podania bez následnej kontroly a overenia výstupu.
V samotnom odôvodnení uznesenia o uložení poriadkovej pokuty Ústavný súd ČR určil ako dôvod uloženia poriadkovej pokuty podanie, ktorým advokát napadol rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR, proti ktorému argumentoval veľkým množstvom rozhodnutí vnútroštátnych súdov aj Európskeho súdu pre ľudské práva. Pri prieskume ich aplikácie na posudzovanú vec Ústavný súd ČR zistil, že takéto rozhodnutia buď vôbec neexistujú, alebo sú hrubo dezinterpretované. Ústavný súd ČR zdôraznil svoje povinnosti pri skúmaní obsahu podania, keď si overoval individuálny obsah jednotlivých rozhodnutí, pričom zároveň preveroval, či nejde o preklepy v spisových značkách, alebo iné nesprávnosti.
Následne Ústavný súd ČR výslovne konštatoval, že podanie advokáta zjavne vykazuje znaky použitia umelej inteligencie prítomnosťou tzv. „anglicizmov“, neúplných a heslovitých viet, nejednotným formátom citácií resp. nerozlišovaním medzi nálezom a uznesením. Na základe toho Ústavný súd ČR konštatoval, že advokát sťažovateľa generoval podanie prostredníctvom niektorého modelu AI, avšak jeho závery resp. tento výstup generovaný formou AI si neoveril.
Dôvodom pre uloženie poriadkovej pokuty bol záver Ústavného súdu ČR, že podanie, ktoré bolo zo strany advokáta predložené v tejto podobe, uviedlo ústavný súd do omylu a hrubo sťažilo jeho postup. Takýmto konaním bol samotný ústavný súd zdržaný, čo výrazne komplikovalo jeho postup v procese rozhodovania.
Význam uznesenia Ústavného súdu ČR v kontexte advokáta ako právneho profesionála siaha oveľa ďalej. Podstatným je, že napriek tomu, že samotné podanie bolo realizované pre konkrétneho sťažovateľa, ústavný súd vyvodil zodpovednosť a uložil poriadkovú pokutu priamo advokátovi, ktorého označil za pisateľa podania. Tento akcent je potrebný interpretovať v kontexte povinného zastúpenia advokátom v konaní pred ústavným súdom, ktorý platí aj na Slovensku.
Okrem vyvodzovania priamej zodpovednosti voči pisateľovi podania, t.j. advokátovi je kľúčovou myšlienkou, že samotný Ústavný súd ČR nekritizuje ani nenamieta proti samotnému využitiu AI pri spracovaní konkrétneho podania alebo v rámci činnosti advokáta. Za kľúčové a zásadné pochybenie považuje následné neoverenie relevancie citovaných rozhodnutí a argumentácie obsiahnutej v podaní, ktoré musí byť obligatórne spísané advokátom. Ústavný súd ČR upozornil, že za odborný obsah podaní nesú advokáti plnú zodpovednosť.
Rozhodnutie je zaujímavé tým, že ide o prvú sankciu na exces pri používaní umelej inteligencie, ktorý je zároveň v rozpore so zverejnenými pravidlami formulovanými SAK. Zároveň možno vyzdvihnúť prístup súdu, ktorý sankciu nesmeroval priamo voči sťažovateľovi, čím by ten nepochybne mohol byť poškodený na svojich právach, a o skutočnosti, že advokát pri vypracovaní jeho podania použil nástroj umelej inteligencie ani nemusel vedieť. Zodpovednosť vyvodzoval priamo voči advokátovi, a zároveň sťažovateľovi umožnil odstrániť vady neúplného resp. zmätočného podania.
V závislosti od charakteru podania by ako alternatíva uloženia pokuty mohla byť úvaha súdu o tom, že za konkrétny úkon advokáta, ktorý vykazuje znaky použitia AI bez náležitého overenia jeho obsahu, či už vo forme argumentácie alebo použitých a citovaných rozhodnutí, nebude strane sporu priznaný nárok na náhradu trov konania. Keďže nárok na náhradu trov konania patrí strane sporu, aj takýmto postupom (pokiaľ o použití AI v podaní nemala vedomosť) by bola poškodená priamo ona, a nie dotknutý advokát, ktorý podanie generoval a zaslal súdu. Pochopiteľne, tu by zároveň do úvahy prichádzala následná sekundárna zodpovednosť advokáta za vzniknutú škodu v kontexte nepriznaného úkonu (úkonov).
Je otázkou času, kedy sa podobné postupy objavia aj v slovenskej rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít. Napriek tomu, že zatiaľ neprišlo ku konkrétnemu vyvodeniu zodpovednosti voči advokátovi, svoje budúce postupy a prísnejší dohľad nad podaniami, v ktorých platí obligatórna povinnosť ich spracovania advokátom, načrtol Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 4CdoNa/3/2026 zo dňa 31.03.2026.
Najvyšší súd SR v bode 17. odôvodnenia konštatoval s poukazom na neúplné vety, a anglikanizmy, ktoré podanie obsahovalo, že uvedené: „vedie dovolací súd k domnienke, že dovolateľka generovala podanie pomocou niektorého modelu umelej inteligencie. Nie je podstatné, s pomocou akých osôb či nástrojov dovolateľka spracovala podanie k súdu, avšak prevzala za podanie plnú zodpovednosť a zodpovedá teda aj zo prípadnú halucinujúcu argumentáciu umelej inteligencie, ak bola pri vytvorení podania použitá.“
Najvyšší súd SR sa tu neinšpiroval postupom Ústavného súdu ČR, a neuložil odvolateľke poriadkovú pokutu, ale na uvedený aspekt prihliadol pri celkovom hodnotení dovolania a skúmaní podmienok jeho prípustnosti. Zároveň ako istú odlišnosť možno tiež vnímať v nazeraní na zodpovednosť konkrétneho subjektu, keď slovenský súd na rozdiel od toho českého akcentuje na zodpovednosť dovolateľa, a nie subjektu advokáta, ktorý v zmysle platnej právnej úpravy dovolanie obligatórne spisuje. Cesta českého ústavného súdu sa nám v tomto smere javí vhodnejšia.
Akcent dodržiavania určených pravidiel pri používaní AI tak prestáva byť len odporúčaním alebo pokynom, ale nutne začína akcentovať na vyvodzovania možných následkov jej zneužitia. Popri uložení procesnej sankcie pri nej nemožno vylúčiť ani vznik prípadnej disciplinárnej zodpovednosti.
[1] https://www.usoud.cz/aktualne/ai-chatbot-pro-snazsi-vyhledavani-v-databazi-nalus-i-na-webovych-strankach-ustavniho-soudu
[2] v čiastke 87 Vestníka SAK, dostupné online na webovom sídle: https://info.sak.sk/wp content/uploads/2025/12/Uznesenie_12-4-2025_plne-znenie-k-25-11-2025.pdf.