Úvod › Bulletin › Online fórum › Zmeny v AML pravidlách vo vzťahu k advokátovi ako i klientom advokáta, ktorí sú povinnými osobami

Zmeny v AML pravidlách vo vzťahu k advokátovi ako i klientom advokáta, ktorí sú povinnými osobami

·

·

14 min.

Doc. JUDr. Marek Kordík, PhD., LL.M, univ.prof.

Základný právny rámec AML legislatívy v SR

V úvode je potrebné uviesť, že tento príspevok pod pojmom opatrenia proti legalizácií výnosov z trestnej činnosti, zahŕňa i režim vykonávania medzinárodných sankcií a reštriktívnych opatrení,  opatrenia proti financovaniu terorizmu a proliferácie zbraní (ďalej len „AML“).

Od 19.07.2024 začali byť účinné na poli AML legislatívy v SR dva základné pramene popri sebe. Ide o dlhodobo známy a používaný zákon č. 297/2008 Z. z.  o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoAML“) a súčasne Nariadenie EÚ 2024/1624 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania (ďalej len „NAML“), ktoré sa začne uplatňovať od 10.7.2027. Oba pramene upravujú čiastočne totožné a čiastočné odlišné skutočnosti. Vzhľadom na doktrinálnu prednosť práva EÚ pred vnútroštátnym právnym poriadkom, bude mať od 10.7.2027 prednosť európska právna úprava.

Vzhľadom na rozsiahle zmeny v oblasti AML najmä na európskej úrovni, ktoré priniesol tzv. 6 AML balík, bude v priebehu roka 2026/2027 vypracovaný taktiež úplne nový zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti, financovaním terorizmu a proliferáciou, ktorý bude implementovať najmä Smernicu EÚ 2024/1640 o mechanizmoch, ktoré majú členské štáty zaviesť na predchádzanie využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2019/1937 a mení a zrušuje smernica (EÚ) 2015/849 (ďalej len „SAML“ alebo „6. AML smernica“) a ktorý nahradí súčasný ZoAML.Táto smernica musí byť transponovaná do slovenského právneho poriadku do 10.7.2027. Nový zákon bude upravovať najmä inštitucionálnu rovinu mimo trestnej úpravy opatrení proti legalizácií výnosov z trestnej činnosti (postavenie finančnej spravodajskej jednotky Prezídia PZ (ďalej len „FSJ“), správne konanie na úseku kontrol povinných osôb, národné hodnotenie rizík apod.).

Z pohľadu AML legislatívy je hierarchia prameňov nasledovná

  • NAML (od 10.07.2027);
  • ZoAML/6. AML Smernica;
  • RTS (Regulačné technické štandardy) Európskej komisie spracované Anti Money Laundering Authority (ďalej len „AMLA“)alebo European Banking Association (ďalej len „EBA“);[1]
  • Odporúčania/Usmernenia (Guidelines) AMLA a EBA;[2]
  • Odporúčania/Usmernenia FSJ a Národnej banky Slovenska (pre finančný sektor);[3]
  • Európske a národne (SR) hodnotenia, vrátane sektorového hodnotenia ML rizík.[4]
  • Hodnotenie ML rizík v ostatných sektoroch, členských štátoch a tretích krajinách (vzhľadom na krajinu pôvodu klienta alebo sektor)[5]

Advokát ako povinná osoba- podmienky a predpoklady vykonávania starostlivosti

Podľa §5, ods. 1, písm. j) ZoAML je advokát povinnou osobou len pri poskytovaní právnych služieb v súvislosti s pohybom finančných prostriedkov pri:

  • kúpe a predaji nehnuteľnosti alebo podniku alebo ich časti;[6]
  • správe alebo úschove finančných prostriedkov, cenných papierov alebo iného majetku;
  • založení účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky alebo účtu cenných papierov a pri ich správe, alebo;
  • založení, činnosti alebo riadení obchodnej spoločnosti, združenia fyzických osôb, združenia právnických osôb, účelového združenia majetku alebo inej právnickej osoby, vrátane vyhotovenia zakladateľského dokumentu vo forme notárskej zápisnice o právnom úkone, vo forme zmluvy autorizovanej advokátom alebo vo forme dokumentu autorizovaného advokátom podľa Obchodného zákonníka.[7]

Ak je advokát povinnou osobou, musí mať a viesť program vlastnej činnosti a vykonávať voči klientovi základnú starostlivosť[8], ak nepostačuje zjednodušená a nie je potrebná zvýšená.[9] Vlastný program činnosti má byť založený na uplatňovaní rizikového prístupu (viď. ďalej) a musí byť:

  • vždy aktuálny;
  • účinný;
    • rizikovo orientovaný;
    • zrozumiteľný;
    • zohľadňujúci špecifiká svojich klientov;
      • jasne a určito stanovovať ako overovať tvrdenia vo vzťahu
        • ku klientovi:
          • FO- rezident/nerezident, osobne/zastúpený, PO rezident/nerezident, PEP;
        • k transakcií/obchodu/vzťahu
    • prispôsobený štruktúre a veľkosti kancelárie;
    • uchovávanie dokumentácie.

Vo všeobecnosti platí chápanie, že advokáti majú výnimku z ohlasovania neobvyklých obchodných operácií svojich klientov, ustanovenú v §22 ZoAML.Podmienky vzniku povinnosti ohlasovať neobvyklú obchodnú operáciu advokátom však vzniká za splnenia nasledovných podmienok:

  • existencia §5 ods. 1, písm. j) a súčasne;
  • sa nejedná o výnimku podľa §22 ZoAML.[10]

V zmysle čl. 70 ods. 2 NAML sa výnimka (z ohlasovania) neuplatňuje, ak povinné subjekty v ňom uvedené:

  • sa podieľajú na praní špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činoch alebo financovaní terorizmu, alebo
  • poskytujú právne poradenstvo na účely prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov alebo financovania terorizmu, alebo
  • vedia, že klient žiada o právne poradenstvo na účely prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov alebo financovania terorizmu; vedomosť alebo účel možno vyvodiť z objektívnych skutkových okolností, alebo
  • o tom rozhodne národná autorita členského štátu na základe národného hodnotenia rizík podľa čl. 70 ods. 3 NAML.

Najdôležitejšie (systémové) zmeny AML pravidiel

Od roku 2024 prebieha postupná a trvalá zmena výkladu AML pravidiel od posudzovania formálneho súladu do roviny posudzovania efektivity vlastných AML opatrení. Európska i národná legislatíva[11] od každej povinnej osoby, vrátane advokátov, vyžaduje, aby (pristupovali k vlastným AML opatreniam na základe poznania vlastného AML rizika poskytovanej služby (viď nižšie- možnosť jej zneužitia na legalizáciu výnosov z trestnej činnosti) konkrétnemu klientovi, ktorého majetkové pozadie musí advokát, ako povinná osoba poznať (podmienka základnej starostlivosti – tzv. poznaj svojho klienta).[12] Každý advokát, ako povinná osoba, by sa mal začať sám seba pýtať, či pozná:

  • svojich klientov a ich majetkové pozadie z pohľadu ML rizík;
  •  ML riziká svojich služieb pre svojich klientov.

Mal by vedieť aplikovať národné hodnotenie rizík ML a celoeurópske hodnotenie rizík ML do svojho modelu poskytovania právnych služieb a na profily svojich klientov,[13] vzhľadom na ich geografický pôvod,[14] konečného užívateľa výhod,[15] sektor pôsobenia,[16] spôsob overovania totožnosti,[17] poskytovanie informácií  a ich úplnosť a správnosť od klienta[18], predikatívne trestné činy.[19] Napr. pre overenie konečného užívateľa výhod by mal mať povinne každý advokát, ktorý je povinnou osobou zriadený prístup do Registra právnických osôb[20] od 10.7.2025 na základe žiadosti adresovanej Štatistickému úradu SR podľa §7a ods. 3 zákona 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom ZoAML však výslovne uvádza v §10 ods. 1, písm. b) , že overenie informácií týkajúcich sa identifikácie konečného užívateľa výhod povinná osoba vykonáva ich získaním zo spoľahlivých zdrojov uplatňovaním prístupu založeného na hodnotení rizík, pričom sa nesmie spoliehať na údaje získané výlučne z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci. Pričom je ale potrebné uviesť, že FSJ počas kontroly preveruje, či povinná osoba v rámci základnej, alebo zvýšenej starostlivosti lustrovala v registri právnických osôb danú osobu a preverovala konečného užívateľa výhod.

Po spoznaní ML rizík vlastných klientov a vlastných právnych služieb je potrebné prispôsobiť vlastné interné postupy a smernice (najmä Program vlastnej činnosti), aby skutočne efektívne pokrývali ML riziká vlastného modelu poskytovaných právnych služieb svojim klientom.

AMLA predložila na schválenie Európskej komisie regulačný technický štandard pre posúdenie tzv. inherentného (vlastného, neoddeliteľného) rizika ML pre každý nefinančnú inštitúciu vrátane advokátov (zo strany regulátora), z ktorého sa vypočíta tzv. reziduálne riziko ML, ktoré predstavuje inherentné riziko po efektívnej implementácií vlastných AML procesov, politík, tréningov, programov a rizikovo orientovaného prístupu.[21] Prvé kontroly zo strany FSJ vo vzťahu k nefinančnému sektoru podľa týchto technických štandardov sa začnú plánovať od 01.01.2029.[22] Stanovenie inherentného a reziduálneho rizika sa musí uskutočniť predchádzajúci rok, pred rokom (ako základ), kedy bude advokát, ako povinná osoba, hodnotená regulátorom za plnenie ML požiadaviek.[23] Inherentné riziko ako i reziduálne riziko ML stanovuje FSJ ako regulátor, nie advokát ako povinná osoba, a to na základe zozbieraných údajov o veľkosti, povahe poskytovaných právnych služieb, klientoch, počtoch zamestnancov, obrate atď. ako i účinnosti vlastných implementovaných AML opatrení. Takto vypočítané riziká sa delia na škále od 0 až do rovné, alebo väčšie 3,75 ako nízko rizikové až vysoko rizikové.

Taktiež je potrebné vziať do úvahy vznikajúce odporúčania pre komplexné posúdenie vlastného business modelu podľa čl. 10 NAML tzv. celopodnikové posúdenie rizika[24], pričom je potrebné, aby advokát ako povinná osoba posudzoval v rámci svojej činnosti:

  • Identifikáciu, hodnotenie a klasifikáciu rizík organizácie (inherentné rizika organizácie vzhľadom na business model, štruktúru klientely, štruktúru a komplexnosti podnikania atď.);
  • posúdenie kvality kontrolných mechanizmov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (AML/CFT) a v súvislosti s neplnením a obchádzaním povinností v oblasti TFS (cielené finančné sankcie);
  • hodnotenie a klasifikáciu reziduálnych rizík (riziká organizácie, ktoré zostávajú po implementácií efektívneho compliance systému);

pričom informácie by mal advokát v zmysle čl. 10 NAML čerpať najmä z:

  • premenných faktorov rizika stanovené v prílohe I a rizikových faktorov stanovených v prílohách II a III NAML;
  • zistení vyplývajúcich z posúdenia rizika na úrovni Únie vykonaného Komisiou podľa článku 7 smernice (EÚ) 2024/1640;
  • zistení vyplývajúcich z vnútroštátnych posúdení rizika vykonaných členskými štátmi podľa článku 8 smernice (EÚ) 2024/1640, ako aj z iných relevantných sektorových posúdení rizika vykonaných členskými štátmi;
  • relevantných informácií uverejnených medzinárodnými subjektmi stanovujúcimi normy v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu alebo na úrovni Únie relevantné publikácie Komisie alebo úradu AMLA;
  • informácií o rizikách prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktoré poskytujú príslušné orgány;
  • informácií o klientskej základni.

Ďalej podľa návrhu odporúčania[25] sú to pramene:

  • Informácie od verejných orgánov a úradných inštitúcií;
  • Informácie zo sankčných zoznamov a zoznamov sledovaných osôb, ktoré vedú príslušné orgány na identifikáciu osôb, subjektov, jurisdikcií alebo vzorov relevantných pre riziká prania špinavých peňazí (ML), financovania terorizmu (TF) a obchádzania TFS;
  • hodnotenia od medzinárodných tvorcov štandardov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (AML/CFT), ako sú správy o vzájomnom hodnotení a FUR;
  • Odvetvové a odborné zdroje informácií zdieľané príslušnými odvetvovými orgánmi a združeniami;
  • Dôveryhodné externé zdroje, ako sú správy o rizikách a spravodajské správy, a spoľahlivé materiály z otvorených zdrojov o typológiách, vznikajúcich rizikách a trestnej činnosti;
  • nezávislá investigatívna žurnalistika;
  • Informácie od občianskej spoločnosti, ako sú indexy korupcie a správy o jednotlivých krajinách.

Nóvum prináša zmena ZoAML zákonom č. 73/2026 Z.z.,[26] ktorým sa zavádza v zmysle §21 ods. 2 ZoAML povinná registrácia povinných osôb a výlučné ohlasovanie neobvyklých obchodných operácií  prostredníctvom systému Policajného zboru určenom na prijímanie a analýzu hlásení o neobvyklých obchodných operáciách (systém go AML):

  • pri novo zapísaných advokátoch do 30 dní odo dňa, keď sa stali povinnou osobou[27] a
  • pri ostatných advokátoch do 30.11.2026.[28]

V zmysle usmernení a manuálu FSJ[29] k otázke povinnej registrácie povinných osôb v systéme goAML platí, že najprv sa advokát ako povinná osoba musí do systému zaregistrovať, následne po úspešnej registrácií je možné sa do systému prihlásiť a ohlásiť neobvyklú obchodnú operáciu, postup je upravený v manuále FSJ[30]. Skutočnosť, či sa v danom prípade jedná o neobvyklú obchodnú operáciu alebo nie, je možné určiť na základe tzv. indikátorov[31]. Vzhľadom na existenciu výnimiek z ohlasovania neobvyklej obchodnej operácie podľa §22 ZoAML možno očakávať, že uvedená registrácia a prihlasovanie sa do systému go AML je formálnou požiadavkou.

Ďalšie podstatné zmeny ZoAML spočívajú vo vzniku registra Zahraničných zvereneckých fondov podľa §24c ZoAML[32], ktorý vedie ministerstvo vnútra SR a údaje zapisuje okresný úrad v mieste sídla, trvalého pobytu alebo prechodného pobytu správcu. Povinnosť registrácie do registra vzniká v zmysle §24c ods. 2 ZoAML ak:

  • má správca trvalý alebo prechodný pobyt alebo sídlo v SR;
  • plánuje obchodný vzťah s PO (napr. otvoriť účet, nakúpiť kryptomeny, cenné papiere atď.);
  • plánuje nadobudnúť nehnuteľnosť.

Verejne prístupné údaje sú v zmysle §24c ods. 7 ZoAML iba názov zahraničného zvereneckého fondu a jeho identifikátor. Prechodné ustanovenie podľa §36d ZoAML stanovujú povinnosť registrácie do 30.11.2026, ak sú splnené niektoré z podmienok uvedených vyššie.

Záverom možno konštatovať, že ide o systémové, hĺbkové zmeny v tejto oblasti, ktoré sa nedotknú iba advokátov, ako povinných osôb, ale i ich klientov v rámci poskytovania právnych služieb v AML oblasti. Z uvedeného je zrejmé, že AML prestáva byť odvetvím, kde sa posudzuje iba formálny súlad so zákonom ale je odvetvím práva, v ktorom sa posudzuje aké účinné AML opatrenia má advokát nastavené a implementované v oblasti ochrany pre legalizáciou výnosu z trestnej činnosti a čí vychádzajú z poznania rizík vlastných klientov ako i vlastných poskytovaných služieb, čo budú preverovať i regulačné orgány.


[1] Dostupné na: https://www.amla.europa.eu/policy/regulatory-instruments_en a https://www.eba.europa.eu/homepage .

[2] Dostupné na: https://www.amla.europa.eu/policy/regulatory-instruments_en a https://www.eba.europa.eu/homepage .

[3] Dostupné na: https://www.minv.sk/?Metodicke-usmernenia-a-stanoviska-FSJ a https://nbs.sk/dohlad-nad-financnym-trhom/dohlad/ochrana-pred-legalizaciou-prijmov-z-trestnej-cinnosti-a-pred-financovanim-terorizmu/

[4] Národné hodnotenie rizík SR, dostupné na: https://www.minv.sk/?financna-policia  , Aktuálne hodnotenie  európskych rizík ML zo strany EBA z 2024 (pre finančný sektor), dostupné na: https://www.eba.europa.eu/publications-and-media/press-releases/eu-banks-continue-be-robust-although-risks-geopolitical-tensions-and-cyber-threats-remain, Aktuálne hodnotenie európskych ML rizík zo strany EK v 2022, dostupné na: https://www.eba.europa.eu/publications-and-media/press-releases/eu-banks-continue-be-robust-although-risks-geopolitical-tensions-and-cyber-threats-remain

[5] Hodnotenia FATF dostupné na: https://www.fatf-gafi.org/en/publications.html, hodnotenia Moneyval dostupné na: https://www.coe.int/en/web/moneyval .

[6]  V zmysle dostupných usmernení FSJ nevyplýva, že by pod tieto právne služby mali spadať i zmluvy o výstavbe nehnuteľnosti resp. realizácií developerských projektov (napr. zmluvy o dielo). Dostupné na: https://www.minv.sk/?Metodicke-usmernenia-a-stanoviska-FSJ

[7] Zmena účinná od 17.08.2026 novelou ZoAML č. 29/2026 Z.z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o obchodnom registri).

[8] §10 ZoAML

[9] Zvýšená starostlivosť sa vykonáva v zmysle §12 ZoAML ak to vyplýva z národného hodnotenia rizík, ak ide o politicky exponovanú osobu, ak má advokát pochybnosti pri určení konečného užívateľa výhod, ak klient pochádza z rizikovej destinácie alebo je na sankčnom zozname nerezident, ak ide o neobvyklý obchod, ak sa poskytuje službe dcérskej entite (v sankcionovanej krajine) založenej EÚ matkou.

[10] S použitím §21 ods. 1, písm.d) zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Súdny dvor EÚ chápe výnimku z ohlasovania neobvyklej obchodnej operácie najmä vo vzťahu k  právnym rozborom ako posúdenie, analýzu procesného postavenia osoby v súdnych konaniach: prebiehajúcich, alebo hroziacich (nie však hypotetických) – Súdny dvor EÚ vo veci T-125/03 v spojení s T-253/03, C.305/05, T-797/22 (sankcie) a ESĽP vo veci Michaud proti Francúzsku, 2012

[11] V zmysle §10 ods. 4 ZoAML advokát určí rozsah starostlivosti vo vzťahu ku klientovi primerane s ohľadom na riziko legalizácie alebo financovania terorizmu. Povinná osoba je pri posudzovaní rizika legalizácie alebo financovania terorizmu povinná vyhodnotiť a zohľadniť rizikové faktory uvedené v hodnotení rizík podľa § 20a. Povinná osoba je povinná pri kontrole preukázať, že rozsah starostlivosti, ktorú vykonala vo vzťahu ku klientovi, je primeraný v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu. (mutatis mutandis §10 ods. 1, písm.b) a písm.g); ods. 2, písm. g), písm.h) ZoAML).

V zmysle čl. 9 ods. 1 NAML povinné subjekty musia mať zavedené vnútorné politiky, postupy a kontroly na zabezpečenie súladu s týmto nariadením, akýmkoľvek administratívnym aktom vydaným ktorýmkoľvek orgánom dohľadu, a to najmä s cieľom:

  1. zmierňovať a účinne riadiť riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu zistené na úrovni Únie, členského štátu a povinného subjektu;
  2. popri povinnosti uplatňovať cielené finančné sankcie, zmierňovať a riadiť riziká nevykonania a obchádzania cielených finančných sankcií.

Politiky, postupy a kontroly uvedené v prvom pododseku musia byť primerané povahe podnikania vrátane jeho rizík a zložitosti a veľkosti povinného subjektu a musia sa vzťahovať na všetky činnosti povinného subjektu, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

[12] FSJ zverejnila plán kontrol a ich tematické zameranie na rok 2026. Z obsahu je evidentná silnejšia orientácia na nefinančný sektor povinných osôb (DNFSBs) a najmä- dôraz na preukázanie uplatňovania rizikového prístupu pred legalizáciou výnosov z trestnej činnosti k vlastným klientom a svojim právnym službám. Dostupné na: https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/fsj/kpo/PKC2026.pdf

[13] Kontrola (osoby) proti sankčnému zoznamu, INTERPOL zoznamu hľadaných osôb, EUROPOL zoznamu hľadaných osôb, dostupné na: https://sanctionsmap.eu/#/main , https://www.interpol.int/How-we-work/Notices/Red-Notices/View-Red-Notices a  https://eumostwanted.eu/

[14] https://www.fatf-gafi.org/en/countries/black-and-grey-lists.html

[15] Napr., či klient nie je politicky exponovanou osobou, dostupné na: https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/fsj/kpo/VF20250904.pdf

[16] Napr. sektorová analýza ML rizík poskytovateľ služieb kryptoaktív, dostupná na: https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/fsj/vasp/Sektorava%20analyza%20VA%20-%20VASP%20.pdf alebo sektorová analýza neziskového sektora vo vzťahu k financovaniu terorizmu, dostupné na: https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/fsj/mm/03.pdf

[17] Napr. osobne – Identifikačný doklad s fotografiou, výpis z Obchodného registra apod.; osobne – na základe splnomocnenia: identifikovať a overiť splnomocnenca ako i zastúpenú osobu- konečného užívateľa výhod; vzdialene- kvalifikovaný elektronický podpis podľa §8 ods.1, písm. f) ZoAML ak bol predtým overený/použitý úradný identifikátor-Občiansky preukaz s čipom, súčasne aj kvalifikovaným elektronickým podpisom;

[18] Platí povinnosť klienta poskytnúť doklady a súčinnosť (§10 ods. 5 ZAML, čl. 20-22 NAML) resp. Financial Action Task Force (FATF) odporúčania z 2019, dostupné na: https://www.fatf-gafi.org/en/publications/Fatfrecommendations/Fatf-recommendations.html

[19] Dostupné na: https://www.minv.sk/?financna-policia

[20] Dostupné na: https://rpo.statistics.sk/new/

[21] Dostupné na: https://www.amla.europa.eu/document/download/2ed125ad-9584-4db7-916f-2bb92cb8bce1_en?filename=Consultation%20Paper%20draft%20RTS%20under%20Article%2040%282%29%20AMLD.pdf a prehľad zbieraných zjednodušených údajov, dostupný na: https://www.amla.europa.eu/document/download/d5ef25b6-4265-41c7-bb54-618c43b4c74f_en?filename=Annex%20I%20and%20II%20-%20Data%20points%20-%20draft%20RTS%20under%20Article%2040%282%29%20AMLD.pdf

[22] Tamtiež.

[23] Čl. 2 ods. 1, čl. 4 ods. 1 navrhovaného RTS, dostupné na: https://www.amla.europa.eu/document/download/2ed125ad-9584-4db7-916f-2bb92cb8bce1_en?filename=Consultation%20Paper%20draft%20RTS%20under%20Article%2040%282%29%20AMLD.pdf

[24] Dostupné na: https://www.amla.europa.eu/policy/public-consultations/consultation-draft-guidelines-business-wide-risk-assessment_en

[25] Str. 14 a nasl. Odporúčania, dostupné na: https://www.amla.europa.eu/document/download/2ed125ad-9584-4db7-916f-2bb92cb8bce1_en?filename=Consultation%20Paper%20draft%20RTS%20under%20Article%2040%282%29%20AMLD.pdf

[26] S účinnosťou od 01.06. 2026

[27] vrátane advokátov, ktorí si obnovujú činnosť, pretože mali pozastavený výkon advokácie.

[28] S poukazom na prechodné ustanovenie §36d zákona č. 73/2026 Z.z.

[29] Dostupné na: https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/fsj/goaml/PPPO.pdf

[30] Dostupné nahttps://www.minv.sk/swift_data/source/policia/fsj/goaml/PPPO.pdf

[31] Dostupné na: https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/fsj/goaml/20260101_IND.pdf

[32] Od 01.06.2026 v zmysle novely č. 73/2026 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.


[1] V úvode je potrebné uviesť, že tento príspevok pod pojmom opatrenia proti legalizácií výnosov z trestnej činnosti, zahŕňa i režim vykonávania medzinárodných sankcií a reštriktívnych opatrení,  opatrenia proti financovaniu terorizmu a proliferácie zbraní (ďalej len „AML“).