Úvod › Bulletin › Povinnosť advokáta plniť záväzky v kontexte dôstojnosti advokátskeho stavu (z disc. rozhodnutí ČAK)

Povinnosť advokáta plniť záväzky v kontexte dôstojnosti advokátskeho stavu (z disc. rozhodnutí ČAK)

·

·

5 min.

Je disciplinárnym previnením advokáta, ak advokát ako jediný spoločník a konateľ obchodnej spoločnosti (bývalej advokátskej kancelárie), po zamietnutí žaloby tejto spoločnosti na úhradu odmeny advokáta voči bývalým klientom, ktorým bola zároveň právoplatne priznaná náhrada nákladov konania voči tejto spoločnosti, prevedie všetky obchodné podiely v tejto spoločnosti na tretiu osobu a ukončí funkciu konateľa v spoločnosti, čím fakticky sťaží vymožiteľnosť pohľadávky klientov na náhradu nákladov konania voči spoločnosti alebo aspoň vyvolá v klientoch takýto dojem.

Rozhodnutie disciplinárneho senátu disciplinárnej komisie Českej advokátskej komory

z 29. mája 2024, sp. zn. K 96/2023[1]

Dotknuté ustanovenia:

– § 17 zákona č. 85/1996 Sb., o advokácii

– čl. 4 ods. 1 a 2 uznesenia predstavenstva Českej advokátskej komory č. 1/1997 Vestníka zo dňa 31. 10. 1996, ktorým sa stanovia pravidlá profesionálnej etiky a pravidlá súťaže advokátov Českej republiky (etický kódex) v platnom znení (ďalej len „Etický kódex“)

– obdobné ustanovenia slovenských právnych predpisov: § 18 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v platnom znení; § 2 ods. 2 Advokátskeho poriadku SAK zo 6. júna 2025

Disciplinárny senát uznal disciplinárne obvineného advokáta (ďalej tiež len „DO“) za vinného z disciplinárneho previnenia, ktorého sa dopustil

tým, že

ako jediný spoločník a konateľ spoločnosti A., s. r. o., predtým advokátskej kancelárie (ďalej tiež len „spoločnosť“) potom, čo bola rozsudkom Okresného súdu T. z 20. 1. 2021 zamietnutá palmárna žaloba spoločnosti proti žalovaným J. a A. P. (ďalej obaja spoločne „bývalí klienti kancelárie“), previedol všetky svoje obchodné podiely v spoločnosti na P. S. a rozhodnutím jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti z toho istého dňa sám seba odvolal z funkcie konateľa a konateľom spoločnosti od 4. 11. 2021 menoval nového jediného spoločníka spoločnosti – P. S., čím fakticky sťažil vymožiteľnosť pohľadávky bývalých klientov kancelárie na náhradu nákladov palmárneho konania v sume 288 833,46 Kč alebo aspoň vyvolal u nich taký dojem,

čím porušil

§ 17 zákona o advokácii, čl. 4 ods. 1 a 2 Etického kódexu.

Uložené disciplinárne opatrenie – napomenutie.

Z odôvodnenia:

Disciplinárny senát musí pripomenúť, že DO ako advokát nesie väčšiu mieru zodpovednosti a musí zniesť vyššiu mieru prísnosti ohľadom hodnotenia svojho konania, keď zodpovedá nielen za jeho právnu bezchybnosť, ale aj za jeho morálny a etický rozmer, ako aj za to, akým spôsobom je jeho konanie ako advokáta vnímané verejnosťou, najmä zo strany klientov.

V danom prípade je nesporné, že popísaný vývoj týkajúci sa spoločnosti mohol objektívne a oprávnene vyvolať u bývalých klientov, ako aj u iných nezaujatých osôb, dojem, že sa spoločnosť, resp. advokát za ňou do tej doby stojaci, skutočne snažia vyhnúť plneniu svojich záväzkov. Taký stav je všeobecne nežiaduci.

Obhajoba DO, spočívajúca v tom, že ak spoločnosť nemala fakticky v čase vzniku záväzku voči bývalým klientom kancelárie žiadny hmotný majetok, situácia klientov by vlastne bola totožná aj v prípade likvidácie spoločnosti, teda že v podstate nebola daná žiadna zodpovednosť DO za túto spoločnosť a za plnenie jej dlhov, obstojí len do určitej miery. Nedá sa prehliadnuť, že DO ako konateľ spoločnosti a ako vplyvná osoba bol súčasne zo zákona ručiteľom za záväzky spoločnosti, a to v miere, v ktorej prípadne nekonal s patričnou starostlivosťou v postavení konateľa, inak spoločnosť ovládal k jej ujme a ujme veriteľov alebo kedy by pripustil vznik záväzkov, ktoré spoločnosť nebola schopná plniť. Ďalej nemožno prehliadnuť, že ak viedol DO menom spoločnosti ako konateľ spor, musel si byť vedomý rizika, že v dôsledku toho môžu vzniknúť spoločnosti záväzky, a teda aj zvažovať, či spoločnosť má na ich uhradenie prostriedky, a to aj v intenciách čl. 4 ods. 2 Etického kódexu. Pre bývalých klientov kancelárie totiž nepochybne bol on ako advokát určitým garantom toho, že pokiaľ im voči spoločnosti vzniká v súvislosti s vedením sporu pohľadávka, táto im bude riadne uhradená.

Práve tu nastupuje zvýšená prísnosť a zodpovednosť DO ako advokáta oproti iným osobám, ktoré by sa mohli nachádzať v obdobnom postavení. Ak DO previedol obchodný podiel spoločnosti a zbavil sa funkcie konateľa, pričom navyše prevod uskutočnil na osobu, u ktorej bolo pochybné, či táto osoba záväzky za spoločnosť splní, resp. zaistí, že ich splní spoločnosť, potom ako advokát nekonal dostatočne obozretne a korektne tak, aby budoval či udržiaval patričnú mieru dôstojnosti a vážnosti advokátskeho stavu a všeobecnú mieru dôvery v advokátsky stav ako istého garanta plnenia záväzkov nielen striktne právnych, ale aj záväzkov, ktoré môžu existovať prinajmenšom v morálnej rovine.

Pre toto disciplinárne rozhodnutie postačuje, že DO ako spoločník a konateľ spoločnosti vystupoval súčasne v pozícii advokáta a ako taký mal aj nad rámec svojho čisto právneho (formálneho) záväzku postupovať tak, aby bývalým klientom v postavení veriteľov spoločnosti bolo spoločnosťou právom uhradené to, čo im voči spoločnosti bolo právoplatne priznané. To platí o to viac, keď takáto pohľadávka súvisela s predchádzajúcim výkonom advokácie danou spoločnosťou a jej spoločníkmi a vznikla v dôsledku toho, že DO ako konateľ viedol vedome s bývalými klientmi kancelárie súdny spor a musel počítať aj s tým, že z vedenia sporu podobný záväzok vznikne, pričom nie je rozhodne korektné preberať záväzok s apriórnym vedomím, že nebude reálne ho uspokojiť (hoci išlo o záväzok korporácie).

Disciplinárny senát však súčasne vnímal a ocenil všeobecne veľmi korektný a slušný prístup DO k celej veci, okamžitú nápravu situácie z jeho strany – úhrady dlžnej sumy (nad rámec striktne vnímanej formálnej právnej povinnosti, pokiaľ by bola posudzovaná len normami civilného práva) a mieru uvedomenia vlastnej chyby, ktorú DO vo veci prezentoval, a preto považoval napomenutie za dostatočnú sankciu.

Rozhodnutie je redakčne krátené, upravované a doplnené o odkazy na citované ustanovenia pod textom

Právnu vetu a rozhodnutie preložila a spracovala:

Mgr. Tatiana Frištiková
advokátka


[1] preložené a spracované podľa Vrábliková, P.: Z kárné praxe. In: Bulletin advokacie, č. 9/2024, s. 58 – 59