Peter Štrpka[1]
Od 1. januára 2027 nebude faktúra advokáta – platiteľa DPH – pre podnikateľského klienta papierom ani PDF v prílohe e-mailu, ale dátovým súborom, ktorého vybrané údaje štandardne dostane Finančná správa.[2] Zákon, ktorý to zavádza, pozná jediný zákaz motivovaný citlivosťou údajov, a ten je poučný: elektronickú faktúru nesmie vyhotoviť ten, kto dodáva Slovenskej informačnej službe alebo Vojenskému spravodajstvu, ani ten, koho plnenie súvisí s utajovanou skutočnosťou.[3] Štát tým pri sebe uznal, že citlivý môže byť už samotný údaj o tom, kto komu čo dodáva a za koľko. Novela, ktorú parlament práve prerokúva, tento tieň ešte rozširuje na ministerstvo obrany a na tzv. limitované informácie. Pre klientov advokátov, notárov či daňových poradcov (teda pre vzťahy, pri ktorých mlčanlivosť ukladá priamo zákon) rovnaký záver štát nevyvodil.
E-faktúra má legitímny cieľ: rýchlejšie odhaľovať podvody na DPH. Otázka preto neznie, či ju zaviesť. Znie inak: prečo ten istý štát, ktorý advokátovi prikazuje mlčať, mu od januára predpisuje posielať údaje o klientoch cez tretiu osobu?
V Registri bez tieňa som písal o štáte, ktorý zverejňuje viac, než si dôvera v obchodnom styku vyžaduje; v Cene podpisu o tom, že advokáta od audítora či notára neodlišuje meno, licencia ani poistenie, ale to, že stojí na strane klienta a mlčí v jeho prospech aj voči štátu.
E-faktúra je miesto, kde sa obe línie stretávajú. Tieto poznámky na okraj budú preto najkratšie: pomenujú problém a ponúknu riešenie, na ktoré ešte nie je neskoro.
Päť rohov a dvaja poštári
Štandardná cesta e-faktúry vedie v tzv. päťrohovom modeli: advokát → jeho poskytovateľ doručovacej služby → poskytovateľ doručovacej služby klienta → klient. Piatym rohom je Finančná správa, ktorej poskytovateľ advokáta pri každej faktúre automaticky odovzdá výťah vybraných údajov – tzv. daňový dátový dokument, ktorý z faktúry sám vygeneruje.
Finančná správa dala poskytovateľom výstižné meno: digitálni poštári. Sú to súkromné firmy zo zoznamu, ktorý vedie; začiatkom novembra ich bolo takmer sto, vyše polovica so sídlom v zahraničí – od etablovaných výrobcov účtovných systémov až po celkom nové spoločnosti bez prevádzkovej histórie.[4]
Buďme féroví: o podnikateľských klientoch advokátov štát vie už dnes. Kontrolný výkaz obsahuje od roku 2014 IČ DPH odberateľa a sumu každej faktúry.[5] Nové sú tri veci. Prvou je obsah: Finančná správa dostane aj meno odberateľa (technická špecifikácia ho vyžaduje pri každej faktúre, hoci zákon len pri odberateľoch bez IČ DPH[6]) a názov položky. Druhou je tempo: údaje prichádzajú pri každej faktúre, nie raz za mesiac či štvrťrok. Treťou je tretia osoba: poštár, ktorý celý súbor vrátane príloh vidí ako prvý, a za ním poštár klienta, ktorého si advokát nevyberá a s ktorým nemá uzavretú zmluvu. Zákon o DPH poštárom neukladá povinnosť mlčanlivosti, nezakazuje im použiť dáta na vlastné účely a neurčuje, ako dlho ich smú držať; nezmení to ani novela. Isté mantinely dáva GDPR, lenže to chráni len fyzické osoby; pri faktúre medzi advokátskou s. r. o. a klientskou s. r. o. údaje o samotných spoločnostiach nechráni.[7]
Stačí jeden príklad. Advokátska kancelária fakturuje spoločnosti X za „právne poradenstvo pri prevode majetkovej účasti v spoločnosti Y – hodinová odmena podľa priloženého časového výkazu prác“. Obaja poštári uvidia celý súbor vrátane výkazu prác. Finančná správa sa už z názvu položky dozvie, že X predáva majetkovú účasť v Y a rieši to s advokátom. Na výpočet DPH z toho pritom nepotrebuje nič okrem celkovej sumy a IČ DPH.
Faktúra nie je nevinný papier
Mlčanlivosť advokáta nevzniká zmluvou, ale zo zákona, a vzťahuje sa na všetky skutočnosti, o ktorých sa advokát dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie. Klient ho jej môže zbaviť, no advokát musí mlčať aj potom, ak usúdi, že by to klientovi uškodilo – a túto úvahu nepreskúmava súd ani orgán činný v trestnom konaní.[8]
Že sa to týka aj faktúr, nie je akademická konštrukcia. Najvyšší súd v roku 2023 rozhodol, že advokát nesmie postúpiť pohľadávku na odmenu za právne služby osobe, ktorú neviaže zákonná mlčanlivosť, a medzi chránené informácie zaradil aj identitu klienta, vznik a výšku odmeny a spôsob, rozsah a obsah vykonaných úkonov.[9] Inými slovami: presne to, čo je na faktúre. Ak teda pohľadávku z faktúry nesmiem postúpiť faktoringovej spoločnosti, pretože ju mlčanlivosť neviaže, ťažko vysvetliť, prečo musím samotnú faktúru v plnom znení odovzdať poštárovi, ktorého neviaže tiež. Súd pritom naznačil aj hranicu: postúpenie by prichádzalo do úvahy na osobu viazanú mlčanlivosťou. Poštára ale neviaže žiadna.
Európa to vidí rovnako. Európsky súd pre ľudské práva už v roku 2017 uznal za porušenie čl. 8 Dohovoru, keď prokuratúra získala prehľad o účte advokáta (a s ním aj o jeho klientoch) od banky, teda od sprostredkovateľa.[10] Súdny dvor vo veci Orde van Vlaamse Balies rozhodol, že už povinnosť oznámiť iným sprostredkovateľom, že advokát klientovi radil (bez odhalenia obsahu rady), porušuje čl. 7 Charty, a to aj v mene boja proti daňovým únikom.[11] A Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov v stanovisku k balíku ViDA zaradil medzi citlivé údaje z faktúr popri intímnych výrobkoch a cestovaní práve právne služby.[12]
Fiškálny záujem pritom mlčanlivosť prelamoval aj doteraz, plošne však len v rozsahu IČ DPH a sumy, obsah vzťahu vždy individuálne: konkrétna výzva v konkrétnom konaní, s možnosťou brániť sa, adresovaná orgánu s vlastnou povinnosťou mlčanlivosti. Od januára bude ten istý obsah odchádzať pri každej faktúre sám: bez osobitného konania, bez podozrenia, bez opravného prostriedku a cez súkromnú firmu. Prvýkrát tak nepôjde o výnimku z mlčanlivosti, ale o pravidlo.
Brusel to nežiada
Obhajoba systému bude znieť jednoducho: je to európska smernica. Nie celkom. Smernica ViDA harmonizuje digitálne oznamovanie pri cezhraničných transakciách od roku 2030; o rozsahu údajov pri tuzemských transakciách rozhodujú členské štáty. Európsky dozorný úradník pritom ako kľúčovú poistku privítal, že harmonizovaný výťah neobsahuje mená ani adresy strán.[13] Zber mien odberateľov a názvov položiek je teda slovenským rozhodnutím.
Francúzsko, ktoré rovnako stavilo na súkromné platformy, rozhodlo inak: pri profesiách viazaných profesijným tajomstvom sa presné označenie služby daňovej správe neodovzdáva a platformu zaregistrujú len vtedy, ak má certifikáciu ISO/IEC 27001 a dáta drží v Únii.[14]
Varovné signály v pripomienkovom konaní zazneli. Národný bezpečnostný úrad žiadal pre poštárov záväzné bezpečnostné štandardy; naša komora žiadala, aby advokát nemusel uvádzať identitu klienta ani konkrétny opis služby. Ani jedna pripomienka neprešla. Komora dostala ubezpečenie, že v opise postačí všeobecné označenie. To ubezpečenie je však veta vo vyhodnotení pripomienok, nie právna norma, a identitu klienta nerieši vôbec. Prešla naopak pripomienka Slovenskej informačnej služby, podľa ktorej systém neprimerane zvyšuje bezpečnostné riziko a okruh osôb s prístupom k údajom nemožno určiť – pod čo by sa mohla plne podpísať aj komora.[15]
Že nejde o hypotézu, ukázal koniec septembra v Poľsku: do fakturačného systému Fakturownia, ktorý používa vyše 600 000 firiem, prenikli útočníci a odniesli si údaje používateľov, údaje ich odberateľov z faktúr a dokumenty vystavené pred rokom 2023. Napojenie na štátny systém KSeF podľa firmy narušené nebolo – unikli dáta uložené u súkromného sprostredkovateľa, a to aj také, ktoré tam ležali roky.[16]
Súhlas s cestou, nie s prezradením
Riešenie má dve vrstvy: jednu majú advokáti v rukách hneď, druhá patrí zákonodarcovi.
Prvú ponúka sám zákon. Do 30. júna 2030 možno e-faktúru so súhlasom odberateľa doručiť aj inak než cez poštára: zabezpečeným e-mailom či klientskym portálom. V takom prípade sa jej údaje Finančnej správe neoznamujú; štát ich má tak ako doteraz len z kontrolného výkazu. Zákon teda nezakazuje poslať faktúru e-mailom. Zakazuje poslať ju len ako PDF. Súbor je povinný, cesta je vecou dohody; treba len myslieť na dôkaz o doručení, ktorý mimo siete poštárov nevzniká sám.[17]
Treba však rozlišovať dva súhlasy. Súhlas s pozbavením mlčanlivosti problém nerieši: advokát musí mlčať aj po ňom, ak by prezradenie klientovi uškodilo, a pri systémovom toku údajov to posúdiť nevie – nevie, kto všetko údaje uvidí, ako dlho ich bude držať a na čo ich použije. Takýto súhlas by riziko iba presunul na klienta. Súhlas s doručením mimo poštára je naopak presne to, čo v praxi budeme potrebovať. Zákon preň formu nepredpisuje a Finančná správa pripúšťa aj konkludentný súhlas, sama však odporúča mať ho preukázateľný. Patrí preto výslovne do zmluvy alebo obchodných podmienok – kvôli dôkazu aj kvôli tomu, aby klient vedel, prečo to robíme.[18]
K tomu tri návyky. Prvý: faktúra nesie účtovné údaje, nie obsah služby. V opise plnenia postačí „právne služby podľa zmluvy/objednávky zo dňa …“, keďže rezort to výslovne pripustil. Detailný výkaz prác do súboru s faktúrou nepatrí; posiela sa klientovi osobitne. Nič citlivé nepatrí ani do poznámky k faktúre, ktorú môže prenášať Finančnej správe aj výťah. Druhý: poštára si treba zazmluvniť aj tak, lebo prijímať e-faktúry musí vedieť každý advokát; vyberať ho však musí ako advokát, nie ako účtovník: pýtať sa ho na ISO/IEC 27001, umiestnenie dát a subdodávateľov a zmluvne si s ním dojednať, čo zákon vynechal – mlčanlivosť, zákaz použitia dát na vlastné účely a lehotu výmazu. Tretí: zapísať si dátum 30. júna 2030, keď prechodná cesta pri súčasnom znení zákona zanikne.[19]
Tri riadky pre zákonodarcu
Druhá vrstva je jednoduchšia, než sa zdá, a okno je otvorené práve teraz: vládna novela zákona o DPH, ktorá opravuje e-faktúru ešte pred spustením, prešla 6. októbra prvým čítaním a výbory ju majú prerokovať do polovice novembra.[20] Novela navyše už otvára väčšinu ustanovení, kam by tri riadky patrili: zákaz e-faktúry, rozsah oznamovaných údajov aj sprístupnenie výťahov ďalším orgánom. Minimom je francúzsky model – opis plnenia pri profesiách viazaných zákonnou mlčanlivosťou mimo výťahu pre Finančnú správu. Ambícia môže byť vyššia: vypustiť z výťahu aj meno odberateľa nad rámec IČ DPH, obmedziť použitie výťahov na boj proti daňovým podvodom a uložiť poštárom zákonnú mlčanlivosť, zákaz sekundárneho použitia dát a lehotu ich uchovávania. Nič z toho nie je potrebné na výpočet ani párovanie DPH, takže fiškálny účel by takáto úprava nenarušila. A povinné meno odberateľa v technickej špecifikácii ide nad rámec zákona; na jeho odstránenie novela ani nie je potrebná.
Komora tému mlčanlivosti pri e-fakturácii otvorila v pripomienkovom konaní a z vlaňajšieho novembrového okrúhleho stola najvyšších predstaviteľov justície vzišla pracovná skupina na ministerstve spravodlivosti, ktorá má ochranu komunikácie advokáta s klientom riešiť komplexne.[21] Slovensko navyše v máji podpísalo Dohovor Rady Európy o ochrane povolania advokáta, ktorý zmluvné strany zaväzuje zaručiť dôvernosť tejto komunikácie.[22] E-faktúra je pre túto agendu prvou úlohou s pevným termínom. Do januára by advokátom pomohlo krátke usmernenie komory k fakturácii – tak ako pravidlá pre umelú inteligenciu, ktoré vydala skôr než ich vyžadoval zákon.[23] Francúzska národná rada advokátskych komôr išla ďalej: advokátom vysúťažila vlastnú stavovskú platformu.[24] A v pozmeňujúcom návrhu nemusí byť komora sama: notári, daňoví poradcovia či audítori budú od januára fakturovať cez tretiu osobu rovnako.
Faktúra bez tieňa
Opis právnej služby nepomôže spárovať ani jedno euro DPH navyše; kontrolný výkaz páruje transakcie bez mien a opisov už dvanásť rokov. Tá časť systému, ktorá mlčanlivosť plošne nahlodá, teda daňové úniky neznižuje. Znižuje hodnotu podpisu a s ňou aj dôvod, pre ktorý klient advokátovi dôveruje a hovorí pravdu.
Spravodajská služba to vedela a tieň si vyžiadala pre seba; novela ho práve rozširuje aj na ministerstvo obrany. Zostáva ho vyžiadať pre našich klientov. Mlčanlivosť, ktorá platí pred súdom, no neplatí pred súkromnou firmou s prístupom k faktúram, totiž nie je privilégium – je to iba zdvorilosť. A stav, ktorý ju takto oslabuje, je narušením dôvery medzi advokátom a klientom a bezprecedentným zásahom štátu do nezávislého výkonu advokácie.
[1] Advokát, zakladajúci partner advokátskej kancelárie soukeník – štrpka s. r. o. Štvrtá časť voľne nadväzujúcich poznámok na okraj; predchádzajúce: ŠTRPKA, P. Právo v algoritme tieňov (poznámky na okraj Holländerovej Racionality práva). Bulletin slovenskej advokácie – online fórum, 10. 8. 2026; ŠTRPKA, P. Register bez tieňa (poznámky na okraj „verejnosti“ nového obchodného registra). Bulletin slovenskej advokácie – online fórum, 10. 9. 2026; ŠTRPKA, P. Cena podpisu (poznámky na okraj advokácie v ére lacných odpovedí). Bulletin slovenskej advokácie – online fórum, 2. 10. 2026. Text vznikol aj s pomocou nástroja umelej inteligencie, použitého na rešerš, koncipovanie a jazykovú úpravu. Zodpovednosť za argumentáciu, overenie prameňov a konečné znenie je autorova.
[2] Zákon č. 385/2025 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony; § 76a (doručovacia služba) a § 85o (povinnosť vyhotoviť elektronickú faktúru) zákona o DPH v znení účinnom od 1. 1. 2027. Povinnosť sa vzťahuje na tuzemské dodania platiteľa zdaniteľnej osobe alebo nezdaniteľnej právnickej osobe; klientov – fyzických osôb, ktoré nepodnikajú, sa netýka. Advokát, ktorý nie je platiteľom DPH, elektronickú faktúru vyhotovovať nemusí, prijímať ju však vedieť musí (Finančné riaditeľstvo SR: Najčastejšie otázky a odpovede k eFaktúre, č. 9/DPH/2025/IM, priebežne aktualizované, citované podľa verzie z 15. 9. 2026 – ďalej „FAQ“; príklady č. 7 a 57). K doručeniu mimo doručovacej služby bez oznámenia údajov pozn. 17.
[3] § 85o ods. 2 posledná veta zákona o DPH v znení účinnom od 1. 1. 2027; zákaz bol doplnený na základe pripomienky Slovenskej informačnej služby v medzirezortnom pripomienkovom konaní (LP/2025/396; pozn. 15). Ostatné výnimky z povinnosti – plnenia oslobodené od dane podľa § 28 až 43 a § 47 či zjednodušená faktúra podľa § 74 ods. 3 písm. a) alebo b), napr. doklad z eKasy do 400 eur – na citlivosť údajov neprihliadajú. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (LP/2026/282; NR SR, parlamentná tlač 1454; ďalej „vládny návrh novely“) v čl. I bode 88 zákaz rozširuje na plnenia pre Ministerstvo obrany SR určené na zabezpečenie obrany a bezpečnosti štátu a na plnenia spojené s limitovanou informáciou podľa § 3a zákona č. 215/2004 Z. z.
[4] Zoznam certifikovaných poskytovateľov doručovacej služby a poskytovateľov v procese akreditácie vedie Finančné riaditeľstvo SR (financnasprava.sk); podľa zoznamu zverejneného 3. 11. 2026 v ňom bolo 96 certifikovaných poskytovateľov (v júni 2026 ich bolo 36), z toho vyše polovica so sídlom mimo Slovenska. Podmienkou zápisu je certifikácia v sieti Peppol a akreditácia Finančnou správou, ktorá od uchádzača vyžaduje najmä sídlo v členskom štáte a bezúhonnosť, nie bezpečnostné štandardy (FAQ, cit. v pozn. 2, príklad č. 25). Certifikáciu ISO/IEC 27001 nevyžaduje slovenský zákon, ale organizácia OpenPeppol, a to od všetkých poskytovateľov v sieti v priebehu roka 2027 (Finančná správa uvádza 1. 7. 2027, implementačný plán OpenPeppol schválený 24. 6. 2026 určuje 1. 10. 2027; noví poskytovatelia ju potrebujú už od 1. 1. 2027).
[5] § 78a zákona o DPH (kontrolný výkaz, od 1. 1. 2014; podáva sa za zdaňovacie obdobie, t. j. mesačne alebo štvrťročne): pri vydaných faktúrach sa uvádza najmä IČ DPH odberateľa, poradové číslo faktúry, dátum dodania, základ dane, sadzba a výška dane. Povinnosť podávať kontrolný výkaz zaniká k 1. 7. 2030.
[6] Slovak Republic Tax Data Document, verzia 1.0.0 zo 14. 4. 2026 (docs.peppol.eu): pravidlo BR-07 – meno odberateľa (BT-44) je povinný údaj, ktorého absencia vedie k odmietnutiu dokumentu; pravidlo BR-25 – každý riadok musí obsahovať názov položky (BT-153). Výťah môže obsahovať aj poznámku k faktúre (BT-22), prílohy medzi prenášanými prvkami nie sú (pravidlo ibr-tdd-25); to isté pravidlo pripúšťa prenos celej skupiny údajov o odberateľovi (BG-7) vrátane poštovej adresy, z ktorej je povinný aspoň kód krajiny (pravidlo BR-11). Zákon o DPH v § 85o ods. 9 vyžaduje meno odberateľa len pri odberateľoch bez identifikačného čísla pre DPH.
[7] Zákon č. 385/2025 Z. z. neobsahuje osobitné ustanovenia o mlčanlivosti poskytovateľa doručovacej služby, o zákaze sekundárneho použitia údajov ani o lehotách ich uchovávania; poskytovateľ nemá ani zákonnú povinnosť zaslané súbory uchovávať (FAQ, cit. v pozn. 2, časť II, príklad č. 18). Zmluvné záväzky poskytovateľa voči OpenPeppol a Finančnej správe (Peppol Service Provider Agreement; akreditačná schéma Peppol autority SR z 10. 4. 2026) zákonnú mlčanlivosť voči klientovi nenahrádzajú. Vládny návrh novely (pozn. 3) upravuje uchovávanie a sprístupnenie údajov len u finančného riaditeľstva. Pri osobných údajoch fyzických osôb je poskytovateľ spravidla sprostredkovateľom podľa čl. 28 nariadenia (EÚ) 2016/679 (GDPR); údaje právnických osôb GDPR nechráni. Pre údaje u Finančnej správy platí daňové tajomstvo podľa § 11 zákona č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok). Posúdenie vplyvu na ochranu údajov podľa čl. 35 GDPR podľa odpovedí Ministerstva financií SR z 18. 8. 2026 (č. INF/000270/2026-11) a Finančného riaditeľstva SR z 21. 8. 2026, ktoré zverejnila spoločnosť Nethemba (nethemba.com), vykonané nebolo.
[8] § 23 ods. 1 až 3 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii; uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. 2. 2014, sp. zn. 2 To 12/2013 (R 21/2015).
[9] Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. 2. 2023, sp. zn. 4Obdo/78/2021, ECLI:SK:NSSR:2023:2118201030.1 (R 54/2023): zmluva o postúpení pohľadávky advokáta na odmenu za právne služby na osobu neviazanú zákonnou povinnosťou mlčanlivosti je absolútne neplatná, ak advokát nebol mlčanlivosti zbavený (§ 39 v spojení s § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 23 ods. 1 zákona o advokácii); k rozsahu chránených informácií bod 39, k postúpeniu na osobu viazanú mlčanlivosťou bod 40.
[10] Rozsudok ESĽP z 27. 4. 2017, Sommer proti Nemecku, č. 73607/13, ECLI:CE:ECHR:2017:0427JUD007360713.
[11] Rozsudok SD EÚ (veľká komora) z 8. 12. 2022, C‑694/20, Orde van Vlaamse Balies a i., ECLI:EU:C:2022:963.
[12] Stanovisko EDPS č. 7/2023 z 3. 3. 2023 k balíku legislatívnych návrhov „DPH v digitálnom veku“, bod 13 (odporúčanie výslovne obmedziť spracúvanie zozbieraných údajov na boj proti podvodom na DPH príslušnou daňovou správou), bod 14 (informácie z faktúr môžu odhaliť citlivé údaje o konkrétnych osobách vrátane údajov o právnych službách) a bod 15 (navrhovaný rozsah oznamovaných údajov vylučuje celé meno a adresu odberateľa aj dodávateľa).
[13] Smernica Rady (EÚ) 2025/516 z 11. 3. 2025, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o pravidlá DPH pre digitálny vek („ViDA“); harmonizované požiadavky na digitálne oznamovanie sa pri transakciách v rámci Únie uplatňujú od 1. 7. 2030. K vylúčeniu mien a adries stanovisko EDPS, cit. v pozn. 12, bod 15.
[14] Čl. 242 nonies J prílohy II Code général des impôts (z oznamovaných údajov sa vylučuje presné označenie dodaného tovaru alebo poskytnutej služby v súlade s povinnosťami osôb viazaných profesijným tajomstvom podľa čl. 226‑13 Code pénal). Identifikátor podnikateľského odberateľa sa oznamuje; žiadosť advokátov o úplné vyňatie DGFiP odmietla (list z 15. 9. 2025) a jej záväzok nekrížiť ich údaje s inými databázami je len administratívny. Podmienkou registrácie platformy (plateforme agréée) je okrem iného certifikácia ISO/IEC 27001, prevádzka informačného systému z územia EÚ a vylúčenie prenosu údajov mimo EÚ. Povinnosť prijímať e-faktúry platí vo Francúzsku od 1. 9. 2026; vystavovať ich musia veľké a stredné podniky od 1. 9. 2026, malé podniky a mikropodniky – teda väčšina advokátskych kancelárií – od 1. 9. 2027.
[15] Vyhodnotenie medzirezortného pripomienkového konania LP/2025/396 (Slov-Lex): Národný bezpečnostný úrad žiadal pre poskytovateľov záväzné bezpečnostné štandardy (normy pre kvalifikované služby elektronického doručovania podľa nariadenia eIDAS) – neakceptované; Slovenská advokátska komora (pripomienka z 19. 8. 2025) žiadala, aby advokát nemusel uvádzať identifikačné údaje klienta ani konkrétny opis služby tam, kde by to mohlo viesť k porušeniu mlčanlivosti – neakceptované s odkazom na povinné náležitosti faktúry a s pripustením všeobecného opisu služby; Slovenská informačná služba (pripomienka z 18. 8. 2025) žiadala, aby sa údaje o plneniach pre ňu do systému nedostávali – akceptované (dnešný § 85o ods. 2 posledná veta). Úrad na ochranu osobných údajov SR pripomienku neuplatnil.
[16] Wyciek danych w dużej firmie od faktur. Ma ponad 600 tys. klientów. money.pl, 29. 9. 2026 (incident odhalil portál zaufanatrzeciastrona.pl; firma ho oznámila CBZC, CERT Polska a predsedovi UODO). Poľský KSeF je na rozdiel od slovenského modelu centralizovaný (faktúra prechádza štátnym systémom), útok však smeroval na súkromného prevádzkovateľa fakturačného softvéru, nie na štát.
[17] FAQ, cit. v pozn. 2, príklady č. 61 a 66: v prechodnom období od 1. 1. 2027 do 30. 6. 2030 sa údaje Finančnej správe oznamujú len pri faktúrach zaslaných alebo prijatých doručovacou službou; doručenie iným spôsobom je možné so súhlasom príjemcu. Faktúry doručené mimo doručovacej služby sa naďalej uvádzajú v kontrolnom výkaze. Opravný doklad sa doručuje rovnako ako pôvodná faktúra; vládny návrh novely (pozn. 3) by k faktúre doručenej mimo doručovacej služby dovolil poslať opravný doklad aj cez ňu, čo by advokát využívať nemal. K dôkazu o doručení porov. E-faktúry od 2027: aj keď digitálneho poštára musíte mať, používať ho nemusíte. prosman-pavlovic.sk, 31. 8. 2026.
[18] § 23 ods. 2 a 3 zákona o advokácii; § 85o ods. 2 zákona o DPH. Forma súhlasu s doručením mimo doručovacej služby nie je predpísaná; môže byť udelený písomne, v zmluve, elektronickou komunikáciou alebo aj konkludentne, Finančná správa však odporúča disponovať preukázateľným súhlasom odberateľa (FAQ, cit. v pozn. 2, príklad č. 75).
[19] § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH (rozsah a druh dodaných služieb); k pripusteniu všeobecného opisu pozn. 15, k poznámke k faktúre pozn. 6. Schopnosť prijímať faktúry doručovacou službou musí zabezpečiť každá zdaniteľná osoba vrátane advokáta, ktorý nie je platiteľom DPH (§ 71 ods. 5 zákona o DPH; FAQ, cit. v pozn. 2, príklad č. 7); k ISO/IEC 27001 pozn. 4. Zmluvné požiadavky na poskytovateľa nad rámec zákona porov. čl. 28 ods. 3 a čl. 32 GDPR.
[20] Vládny návrh novely, cit. v pozn. 3, schválený vládou 26. 8. 2026; NR SR ho 6. 10. 2026 posunula do druhého čítania (lehota pre výbory 13. 11. 2026, pre gestorský výbor 16. 11. 2026). K 4. 11. 2026 spoločná správa výborov ani pozmeňujúce návrhy k § 85o zverejnené neboli. Okrem iného zavádza tolerančné obdobie od 1. 1. do 30. 6. 2027 (v znení z pripomienkového konania do 31. 3. 2027; pozri Zmeny v e-faktúre: štát ju opravuje ešte pred zavedením. Podnikajte.sk, 22. 6. 2026), vypúšťa povinnosť oznamovať údaje z prijatých elektronických faktúr, rozširuje zákaz e-faktúry (pozn. 3) a ukladá finančnému riaditeľstvu uchovávať oznámené údaje v lehote na zánik práva vyrubiť daň, pričom ich možno sprístupniť osobe, ktorá preukáže potrebu podľa osobitného predpisu (príkladmo zákon o Národnej banke Slovenska, o štátnej štatistike či o štátnej pomoci); čl. I body 88 až 91 a 96 v znení predloženom vláde 20. 8. 2026. K účelovému obmedzeniu použitia údajov stanovisko EDPS, cit. v pozn. 12, bod 13.
[21] Predstavitelia justície zasadli za okrúhly stôl, riešili ochranu komunikácie medzi advokátom a klientom. SITA, 7. 11. 2025; k nominácii zástupcu Súdnej rady do pracovnej skupiny na základe žiadosti ministra spravodlivosti z 9. 2. 2026 zápisnica zo zasadnutia Súdnej rady SR; k spoločnému vyhláseniu Českej advokátní komory a SAK k ochrane dôvernosti komunikácie klienta s advokátom z 15. 6. 2026 Advokátní deník, 15. 6. 2026.
[22] Dohovor Rady Európy o ochrane povolania advokáta (CETS č. 226), prijatý 12. 3. 2025 a otvorený na podpis 13. 5. 2025 v Luxemburgu, čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) (právo advokáta dôverne komunikovať s klientom akýmikoľvek prostriedkami a v akejkoľvek forme; zákaz požadovať od neho sprístupnenie informácií prijatých od klienta) a ods. 4 (obmedzenia len ak sú ustanovené zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti); Slovenská republika ho podpísala 15. 5. 2026 v Kišiňove. Platnosť nadobudne po ratifikácii ôsmimi štátmi, z toho najmenej šiestimi členskými štátmi Rady Európy; prvú ratifikačnú listinu uložila Bosna a Hercegovina 28. 10. 2026, albánsky parlament schválil ratifikačný zákon 22. 10. 2026.
[23] Uznesenie Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory č. 12/4/2025 z 31. 3. 2025, ktorým sa schvaľujú pravidlá používania nástrojov umelej inteligencie v advokátskej praxi (účinné od 1. 5. 2025, novelizované v novembri 2025), a metodické usmernenie k nemu.
[24] Conseil national des barreaux: platforma e-Facturation (partneri Cecurity a ANAFAGC), vybraná v súťaži, ktorej výsledok schválilo valné zhromaždenie 3. 7. 2026, a spustená 24. 8. 2026; cena 60 eur bez DPH ročne (cnb.avocat.fr).