Slovenská advokátska komora uskutočnila kolegiálny prieskum medzi svojimi členmi k Metodike pre výpočet výživného rodičov k deťom (tzv. „tabuľkové výživné“), ktorú pripravilo Ministerstvo spravodlivosti SR. Cieľom prieskumu bolo získať informácie z prvej ruky o praktických skúsenostiach s touto metodikou v konaniach pred súdmi. Odpovede poukázali na niektoré praktické pozitívne aspekty metodiky, najmä v podobe zjednodušenia výpočtov. Mnohé podnety však smerovali k tomu, že metodika sa aplikuje príliš formalisticky a nezohľadňuje reálne potreby dieťaťa či finančnú situáciu rodičov.
Až 93 zo 113 respondentov síce uviedlo, že samotnú metodiku považujú za potrebnú. Problémom však je, že sudcovia túto metodiku príliš často používajú, akoby išlo o záväzný dokument. Myslí si to takmer polovica respondentov. Viac ako 80 percent respondentov z radov advokátov pritom správne označilo dokument len ako odporúčací.
Odporúčania, ktoré vzišli z prieskumu, smerujú k odstráneniu formalistickej aplikácie metodiky. Teda, aby sudcovia dávali väčší priestor na prispôsobenie rozhodnutí individuálnym okolnostiam. Napríklad by mali viac zohľadniť reálne výdavky rodičov, čas strávený s dieťaťom alebo špecifické potreby detí. Metodika by v každom prípade mala byť len orientačným nástrojom a nie záväzným návodom. Automatické uplatňovanie metodiky, akoby išlo o záväzný dokument, neprispieva k spravodlivým rozhodnutiam.
Nesprávne vnímanie metodiky ako záväznej sa môže zdanlivo pozitívne prejavovať tým, že uľahčuje rodičovské dohody. Rodičia však môžu byť „dotlačení“ aj k nesprávnym dohodám s argumentom, že „aj tak sa rozhodne podľa tabuliek“ – čo však neraz nemusí vôbec zohľadňovať individuálny prípad.
Slovenská advokátska komora víta pozitívne prínosy metodiky, no aj vzhľadom na praktické zistenia z prieskumu upozorňuje na to, že tá by v žiadnom prípade nemala byť vnímaná ako záväzná, keďže každý jeden prípad musí byť posúdený so zreteľom na konkrétne okolnosti. SAK preto odporúča, aby Ministerstvo spravodlivosti SR vzhľadom na nesprávne používanie metodiky jednoznačnejšie komunikovalo jej odporúčací charakter – teda že ide o materiál, ktorý nesmie byť automaticky aplikovaný bez riadneho posúdenia individuálneho prípadu.
Z vyjadrení advokátov (prieskum bol anonymný):
„Metodika ako materiál je prospešná, nakoľko obsahuje zjednocujúci výklad základných pojmov. Nedostatky vnímam predovšetkým v tom smere, že samotní sudcovia rozlične interpretujú jej záväznosť/odporúčací charakter.“
„Metodika nie je zo strany súdov vnímaná ako odporúčací materiál! Súd určuje výživné tabuľkovo (podľa metodiky), vychádzajúc výlučne (!) z príjmu povinného rodiča, pričom súdy úplne ignorujú VŠETKY ostatné kritériá, ktoré majú zohľadňovať v zmysle zákona o rodine pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti. Metodika je v praxi úplne nepochopená a podľa môjho názoru je zneužívaná v rozpore so zákonom.“
„Tzv. 'tabuľkové výživné' môže mať prínos v rozhodovacej činnosti súdov, ale, žiaľ, prípady týkajúce sa výživného sú v mnohých veciach natoľko rozmanité, že paušálne používanie tabuliek bude skôr na škodu veci.“
„Metodikou si sudcovia uľahčujú svoju prácu a v podstate tlačia VSU rodičov do výživného s tým, že sudca aj tak rozhodne podľa tabuliek. Pomaly nikoho nezaujímajú oprávnené výdavky na dieťa.“
„Niekedy súdy nechápu účel metodiky a berú ju ako dogmu (vyslovene súd uviedol, že je metodikou viazaný). Žiaľ, často sa súdy zamerajú len na %, ale už opomenú aplikovať súvislosti.“
„Metodika významne zasahuje do skutočných možností rodičov a odôvodnených potrieb detí, stráni rodičovi, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, nereflektuje skutočné náklady a vytvára neodôvodnený argument, aby rodič s osobnou starostlivosťou 'súhlasil' s výškou výživného, pretože 'viac aj tak nedostane.'“