K poslaneckému návrhu novely zákona o advokácii

K poslaneckému návrhu novely zákona o advokácii

Zdroj: SAK, z dňa 11.10.2024

Slovenská advokátska komora vyjadruje nesúhlasné stanovisko s návrhom poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Huliaka, Pavla Ľuptáka a Ivana Ševčíka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

Podstata návrhu predloženého do NR SR spočíva v tom, aby bola Slovenská advokátska komora povinná zapísať do zoznamu advokátov bez zloženia advokátskej skúšky nielen profesorov a docentov práva, ale aj absolventov doktorandského štúdia.

Poslanecký návrh v predloženom znení navrhujeme neprijať s ohľadom na vecnú nesprávnosť návrhu. Zároveň upozorňujeme, že predloženie takéhoto návrhu bez odbornej a vecnej diskusie nie je opodstatnené.

Advokátska skúška je dôležitým prvkom regulácie advokátskeho povolania a jedným z komponentov systému zabezpečujúceho úroveň štandardov poskytovaných právnych služieb. Ide o úvodný a základný z prostriedkov garancie kvality poskytovateľa právnej služby vo vzťahu ku klientom. Advokácia, ktorá spĺňa regulačné požiadavky, prispieva k správnej aplikácii právneho systému a efektívnejšie zabezpečuje nezávislý prístup k spravodlivosti. Naopak, oslabenie vnútorného štandardu advokátskeho stavu nie je prínosné pre príjemcov právnych služieb, ktorých právo na právnu pomoc je garantované v čl. 47 ods. 2 Ústavy SR.

Advokátska skúška je zárukou, že každý advokát má schopnosť aplikovať celý právny poriadok v jeho súvislostiach. Hoci sa advokáti môžu v rámci svojej kariéry odborne zameriavať na niektoré oblasti, do advokácie vstupujú a celý život pôsobia aj ako generalisti, ktorí musia preukázať vysoký stupeň hmotnoprávnych a procesnoprávnych znalostí v jednotlivých odvetviach práva.

Advokátska skúška je nástrojom na preverenie schopností, vedomostí a zručností uchádzača o výkon advokátskeho povolania, ktoré získal v rámci koncipientskej praxe. V roku 2019 SAK schválila dokument s názvom Profil absolventa advokátskej skúšky, ktorý obsahuje celostný opis podstatných a praktických vedomostí a zručností, ktoré má absolvent mať po úspešnosť zložení advokátskej skúšky, s následným premietnutím profilu absolventa advokátskej skúšky do obsahu programov povinného vzdelávania koncipientov.

Absolvovanie koncipientskej praxe bez overenia jej kvality nie je zárukou nadobudnutia komplexných znalostí a skúseností v rôznych odvetviach práva a práve účelom advokátskej skúšky je tieto zručnosti, predpoklady a praktické vedomosti preveriť. Vyplýva to aj z členenia advokátskej skúšky na tri časti, ktorých súčasťou sú aj písomné úlohy, ktorých zámerom je overiť schopnosť uchádzača zvládnuť konkrétne právne problémy formou právnej analýzy, konkrétneho právneho podania, zmluvy alebo iného úkonu. Zároveň je ústna časť skúšky zložená z otázok celého komplexu právnych odvetví, čím významne presahuje rozsah nielen štátnej skúšky absolventov právnických fakúlt, ale tiež obhájenie titulu PhD. v čiastkovej oblasti právnej vedy.

Z pohľadu Slovenskej advokátskej komory existuje niekoľko dôvodov, prečo doktorandské štúdium nemôže nahradiť advokátsku skúšku:

- Špecializácia a praktické zručnosti: Advokátska skúška je zameraná na overenie praktických zručností a špecializovaných znalostí potrebných pre výkon advokácie. Doktorandské štúdium je viac orientované na akademický výskum a teoretické znalosti, čo nemusí zahŕňať všetky praktické aspekty právnej praxe.

- Profesijné štandardy: Advokátska skúška je navrhnutá tak, aby zabezpečila, že všetci advokáti spĺňajú určité profesijné štandardy a etické požiadavky. Doktorandské štúdium sa zameriava na vedecký výskum a nemusí obsahovať rovnaké etické a profesijné zručnosti.

- Regulácia a akreditácia: Advokátske skúšky sú v každom štáte regulované advokátskymi komorami a inými profesijnými orgánmi, ktoré zabezpečujú, že skúšky sú v súlade s aktuálnymi právnymi normami a požiadavkami praxe. Doktorandské štúdium je regulované akademickými inštitúciami, ktoré majú iné kritériá a ciele.

- Zameranie na výskum: Doktorandské štúdium je primárne zamerané na výskum a akademickú prácu. Študenti sa venujú hlbokému štúdiu konkrétnych tém a prispievajú k vedeckému poznaniu. Advokátska skúška je však zameraná na praktické právne zručnosti a aplikáciu práva v reálnych situáciách.

- Právne predpisy a regulácie: Advokátska skúška je požiadavkou stanovenou právnymi predpismi a reguláciami, ktoré určujú, kto môže vykonávať advokáciu. Doktorandské štúdium tieto požiadavky nespĺňa, pretože je zamerané na akademickú kvalifikáciu. Etické a profesijné normy: Advokátska skúška zahŕňa aj overenie znalostí etických a profesijných noriem, ktoré sú nevyhnutné pre výkon advokácie. Doktorandské štúdium sa zameriava na vedeckú integritu a etiku výskumu, čo je odlišné od profesijných noriem advokácie.

- Príprava na súdne konania: Advokátska skúška zahŕňa prípravu na súdne konania, vrátane simulácií súdnych procesov a riešenia reálnych právnych prípadov. Doktorandské štúdium sa zameriava na teoretické a výskumné aspekty práva, nie na praktickú prípravu na súdne konania.

- Interakcia s klientmi: Advokátska skúška testuje schopnosť komunikovať a interagovať s klientmi, čo je kľúčová zručnosť pre advokátov. Doktorandské štúdium sa zameriava na akademickú komunikáciu a prezentáciu výskumných výsledkov, čo je odlišné od interakcie s klientmi v právnej praxi.

Navrhovanú zmenu zákona si nevyžaduje ani prax, ani nevychádza zo skúseností skúšobnej komisie SAK. Naopak, vyššie uvedené dôvody považujeme za relevantné pre prijatie záveru, že obhájenie titulu PhD. nemožno považovať za ekvivalent advokátskej skúšky. Hoci doktorandské štúdium poskytuje hlboké akademické a výskumné znalosti, advokátska skúška je nevyhnutná pre overenie praktických zručností a znalostí potrebných pre výkon advokácie.