Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vydal rozsudok z 3. apríla 2025 v konaní Kulák proti Slovenskej republike. ESĽP v rozsudku konštatoval porušenie práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života (Článok 8 Dohovoru) zásahom, ku ktorému došlo v auguste 2019 pri prehliadke advokátskej kancelárie navrhovateľa a zaistení pracovného počítača so spismi jeho klientov.
V posudzovanom prípade ESĽP konštatoval, že v čase vykonania prehliadky neexistovala podľa vnútroštátneho práva účinná ochrana pred svojvoľným zásahom v súvislosti s prehliadkou advokátskej kancelárie. „Prítomnosť zástupcu Slovenskej advokátskej komory počas prehliadky – ktorý nepochybne mal potrebnú právnu kvalifikáciu (...) aby zabezpečil ochranu dôverného materiálu a práv tretích osôb (...) bola čisto symbolická a formálna, pretože podľa ustanovení Trestného poriadku platného v danom čase nemal právo akokoľvek zasahovať do prehliadky advokátskej kancelárie a zaistenia pracovného počítača žiadateľa, aby zabezpečil praktickú a účinnú ochranu dôverných informácií, ktoré mohli byť chránené advokátskym tajomstvom.“ (Kulák proti Slovenskej republike, bod 85)
Slovenská advokátska komora dlhodobo a opakovane upozorňovala na nezákonnú prax pri prehliadkach advokátskych kancelárií, keď v tom období dochádzalo k zaisteniu celej výpočtovej techniky aj so spismi klientov, ktorí s prešetrovanou vecou nemali vôbec nič spoločné. Vnímali sme to ako mimoriadne vážny zásah do práv klientov na dôvernosť komunikácie s advokátom.
Slovenská advokátska komora preto dlhodobo vyzývala na prijatie zákonnej úpravy, ktorá by zaviedla jasné pravidlá na ochranu dôvernosti komunikácie klienta s advokátom pri prehliadke advokátskych priestorov. Stalo sa tak prijatím novely Trestného poriadku zo 16. marca 2023, ktorá zaviedla pravidlo, podľa ktorého sa nemôže orgán činný v trestnom konaní oboznamovať alebo zaisťovať listiny obsahujúce skutočnosti, na ktoré sa vzťahuje mlčanlivosť advokáta bez súhlasu zástupcu komory, alebo sudcu pre prípravné konanie. Prijatie tejto novely komora v tom čase privítala ako vhodnú reakciu na opakované porušovania práv klientov, aké by v demokratickom a právnom štáte nemali mať miesto.
Rozsudok vo veci Kulák proti Slovenskej republike bol vydaný v ten istý deň, ako komora zverejnila vyhlásenie Predsedníctva SAK o vážnych podozreniach z porušovania dôvernosti komunikácie medzi advokátmi a klientmi a z útokov na advokátov pre výkon ich povolania. Na základe pretrvávajúcich podnetov od našich členov je zrejmé, že právo klientov na účinnú ochranu dôvernosti ich komunikácie s advokátmi je aj v súčasnej dobe vážne ohrozované. Ochrana advokátskeho tajomstva nie je privilégiom advokáta, ale právom klienta, ktoré je povinný rešpektovať každý demokratický štát, ktorý ochranu práv svojich občanov myslí vážne. Podobne ako v prípade prehliadok advokátskych kancelárií, Slovenská advokátska komora aj v kontexte súčasného vývoja navrhuje prijatie primeraných reakcií smerujúcich ku garantovaniu ochrany práv občanov SR.
Slovenská advokátska komora preto aj v súvislosti s rozsudkom Kulák v. SR opakovane vyzýva predstaviteľov výkonnej a zákonodarnej moci, aby sa Slovenská republika čo najskôr pripojila svojim podpisom k novému Dohovoru Rady Európy o ochrane povolania advokáta a tento dohovor ratifikovala. SAK v tejto súvislosti víta vyjadrenie novovymenovanej stálej predstaviteľky SR pri Rade Európy Oľgy Algayerovej, podľa ktorej bude Stála misia SR pri Rade Európy v spolupráci s Benátskou komisiou podporovať prijatie návrhu dohovoru.
V súvislosti so súčasnými alebo budúcimi úvahami o novelizácii Ústavy SR ďalej vyzývame na zváženie novelizácie Ústavy SR o posilnenie ústavnej ochrany nezávislosti výkonu advokácie v znení, ako bolo prerokované na okrúhlom stole najvyšších justičných predstaviteľov 27. apríla 2023.