20 top otázok a odpovedí o zákonoch, daniach a daňových priznaniach

20 top otázok a odpovedí o zákonoch, daniach a daňových priznaniach

Zdroj: SAK, z dňa 20.8.2014

20 top otázok a odpovedí o zákonoch, daniach a daňových priznaniach

(10.03.2014; Hospodárske noviny; s. 15‑17; ‑)

Kedy je spotrebovaný benzín alebo príjem z nájmu dovolený daňový výdavok? Ako zapísať cenný list do priznania? Ktorú stratu si odpočítať teraz a ktorú o rok? Experti radia, ako postupovať v súlade s legislatívou.

Ťahač a cestná daň

1.

Zdanenie cenných papierov

Som živnostník. Ako mám zdaniť svoje hypotekárne záložné listy? Nerozumiem totiž textu v paragrafe 52 odsek 38 zákona o dani z príjmov, kde sa píše, že "na zdanenie úrokových výnosov z hypotekárnych záložných listov, ktoré boli vydané do 31. decembra 2003, sa použijú ustanovenia o oslobodení úrokových výnosov uvedené v paragrafe 4 odsek 2 zákona č. 595/2003 písmeno p) a paragraf 19 odsek 2 písmeno e) zákona č. 366/1999 o daniach z príjmov aj po 31. decembri 2003".

Pokiaľ ide o živnostníka, toto zdanenie je zložitejšie, než keď ich zdaňuje napríklad zamestnanec. Živnostník si totiž príjmy z dlhopisov nemôže znížiť o daňovú stratu, lebo tú je možné uplatniť od roku 2012 len zo základu dane z aktívnych príjmov. Komplikácia sa však týka najmä uplatnenia výdavkov na zdravotné poistenie. Od 1. 1. 2013 sa do zákona o dani z príjmov zakomponovala aj možnosť uplatniť si ako výdavky z príjmov z kapitálového majetku i o výdavky na zdravotné poistenie. Tie však daňovník neuhrádza v rovnakom zdaňovacom období, ako sa vyplatili. Výdavky na poistenie uhradí daňovník až v nasledujúcom roku po vykonaní ročného zúčtovania. Ak si ich daňovník bude chcieť uplatniť a znížiť si tak príjem z hypotekárnych záložných listov, bude musieť podať dodatočné daňové priznanie (za rok 2013), prípadne si ich bude môcť zahrnúť do daňového priznania v tom roku, keď ich uhradil, ak by takýto postup bol preňho výhodnejší. A tu narážame na ďalšie obmedzenie ‑ pri príjmoch z kapitálového majetku sa nemôže vykázať strata. Preto ak by daňovník nemal v nasledujúcom roku príjmy z dlhopisov, nemal by si z čoho odpočítať výdavky na zdravotné poistenie a musel by podať dodatočné daňové priznanie.

Viera Vašicová, účtovná poradkyňa

2.

Príjem z prenájmu ako daňový výdavok

Prenajímam nehnuteľnosť, ktorú nemám zaradenú v obchodnom majetku, mám svoje IČO. Viem, že si môžem uplatniť preukázateľné výdavky, napríklad na plyn a elektrinu. Ja však podnikám len v jednom priestore budovy ‑ v nej sú okrem mňa ďalší traja podnikatelia, ktorým prenajímam priestory. Jeden z nich je môj otec, a keďže on je platiteľ DPH, platí za celú budovu plyn on. Na konci roka to potom rozúčtováva podľa zúčtovacej faktúry jednotlivým nájomcom. Dovoľuje zákon uplatniť si výdavky v takejto situácii?

V prípade, ak platby za dodávku energií realizuje nájomca priamo dodávateľovi energií, tieto sa v súlade s paragrafom 6 odsek 3 zákona o dani z príjmov považujú za zdaniteľný príjem prenajímateľa (vo forme nepeňažného príjmu). Platí to za predpokladu, že zmluvný vzťah s dodávateľom energií sa uzatvoril s prenajímateľom nehnuteľnosti. Súčasne platí, že tieto platby si môže prenajímateľ zahrnúť ako daňovo efektívny výdavok napriek tomu, že ich nájomca uhrádza priamo dodávateľovi energie. Opačný postup sa uplatňuje vtedy, ak je zmluvný vzťah uzatvorený priamo medzi nájomcom a dodávateľom energií. Potom takéto platby nie sú súčasťou zdaniteľných príjmov prenajímateľa. Čo sa týka druhej časti otázky, jedným z kľúčových aspektov pri posudzovaní oprávnenosti skutočných výdavkov je fakt, či nehnuteľnosť je, alebo nie je súčasťou obchodného majetku. Vo vašom prípade (nehnuteľnosť nie je obchodným majetkom) je daňová akceptovateľnosť výdavkov zúžená na výdavky na riadnu prevádzku takéhoto majetku, a to najmä na dodávku energií, plynu, tepla, teplej úžitkovej vody, poplatkov za správu bytového domu, vodné, stočné, odvoz odpadu, vybavenie bytu spoločnou televíznou a rozhlasovou anténou, náklady na inzerciu, odmeny realitnej kancelárii a podobne. Pripomínam, že v tomto prípade daňovými výdavkami nie sú výdavky na údržbu a opravu, ani poistenie nehnuteľnosti či daň z nehnuteľnosti.

Dagmar Bednáriková, daňová poradkyňa a účtovníčka

3.

Priznanie a podpora v nezamestnanosti

V roku 2013 som mala príjem 233,38 eura a dávky v nezamestnanosti 4 755 eur. Viem však, že podľa zákona o dani z príjmov "sú oslobodené dávky, podpory a služby z verejného zdravotného poistenia". Môžem za také považovať aj moje dávky? Alebo by som ich mala sčítať s mojím príjmom 233,38 eura a zahrnúť to do priznania?

Vyplatené dávky sú podľa paragrafu 9 odsek 2 písmeno a) zákona o dani z príjmov oslobodené od dane. V priznaní sa teda ani neuvádzajú a nie sú ani dôvodom na jeho podanie. Čo sa týka príjmu 233,38 eura, nešpecifikujete, či je zo zamestnania, z podnikania, z prenájmu... Platí však, že daňovník ‑ fyzická osoba nemusí podať priznanie, ak jeho príjmy za rok 2013 nepresiahli 1 867,97 eura. Ak ste tento príjem dosiahli ako podnikateľ a zároveň máte stratu, priznanie podať musíte. Možná je i situácia, že ide o príjem zo zamestnania, prípadne z príležitostnej dohody, kde vám zamestnávateľ zrazil preddavok na daň. Dobrovoľným podaním priznania ho môžete získať späť.

Peter Furmaník, konateľ, Libertax Consulting

4.

Odrátanie daňových strát z minulosti

V roku 2009 dosiahla moja strata zhruba 10 000 eur a v roku 2012 približne 15 000 eur. V umorovaní strát však nastala legislatívna zmena. Podľa zákona si "od základu dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo od základu dane z príjmov podľa paragrafu 6 odsek 1 a 2 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, možno odpočítať daňovú stratu počas najviac Štyroch za sebou nasledujúcich zdaňovacích období". Ako to mám urobiť?

Straty dosiahnuté do konca roku 2011 bolo možné uplatniť v súlade so zákonom z čiastkového základu dane podľa paragrafu 6 až 8 (išlo o príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a prenájmu a o príjmy z kapitálového majetku a o ostatné príjmy) zákona o dani z príjmov. Za rok 2012, ak sa dosiahne strata, je možné ju uplatniť už len z príjmov podľa paragrafu 6 odsek 1 a 2. Z ostatných príjmov podľa paragrafu 6 odsek 3 a 4 už nie je možné dosiahnuť daňovú stratu. Rovnako nemožno dosiahnuť stratu ani z paragrafu 7 a 8, čo platilo aj v minulosti. Preto sa v priznaní rozdeľuje uplatnenie daňovej straty k základu dane podľa paragrafu 6 odsek 1 a 2 a následne k základu dane podľa paragrafu 6 odsek 3 a 4 a paragraf 7 a 8. Daňovník musí skúmať pre seba najvýhodnejší variant, pretože je nutné si uvedomiť, že pri príjmoch podľa paragrafu 6 odsek 1 a 2 si môže ešte okrem samotnej straty uplatniť aj nezdaniteľné sumy uvedené v paragrafe 11. Preto je vo vašom prípade výhodnejšie uplatniť si stratu z roku 2012 k základu dane podľa paragrafu 6 odsek 1 a 2 a stratu z roku 2009 k základu dane podľa paragrafu 6 odsek 3 a 4 a paragrafu 7 a 8, pretože následne si ešte uplatníte k čiastkovému základu dane z aktívnych príjmov po znížení straty aj nezdaniteľnú sumu. Bolo by neefektívne si uplatniť stratu do výšky základu dane z riadka 65 a následne si uplatniť nižšiu stratu z roku 2009 k základu dane na riadku 68, pretože z tohto základu dane nie je možné uplatniť nezdaniteľné sumy podľa paragrafu 11.

Vladimír Ozimý, daňový poradca

20 top otázok a odpovedí o zákonoch,

daniach a daňových priznaniach

5.

Zákaz konkurencie na dva roky

Zamestnávateľ, ktorý je SZČO, mal so mnou ako SZČO uzatvorenú zmluvu o obchodnom zastúpení podľa Obchodného zákonníka, kde bola aj klauzula o zákaze podnikania po skončení zmluvy podľa paragrafu 672a, citujem: "V zmluve možno písomne dohodnúť, že obchodný zástupca nesmie najdlhšie dva roky po skončení zmluvy na určenom území alebo voči určenému okruhu zákazníkov na tomto území vykonávať na vlastný alebo cudzí účet činnosť, ktorá bola predmetom obchodného zastúpenia, alebo inú činnosť, ktorá by mala súťažnú povahu voči podnikaniu zastúpeného." Teraz však môj bývalý zamestnávateľ pozastavil svoju živnosť na tri roky. Musím dodržať zmluvu a dva roky mu nekonkurovať? Ak by obnovil živnosť skôr, mohol by vyžadovať dodržanie záväzku?

Nevylučujem, že na vašu otázku môžu byť právne názory protichodné. Ja som toho názoru, že aj keď počas pozastavenia živnosti nemá váš obchodný partner postavenie podnikateľa, váš záväzok trvá. Znenie zákona nevyžaduje existenciu podnikania bývalého zastúpeného v prípade, ak by ste vy ako bývalý obchodný zástupca mali napriek konkurenčnej doložke úmysel vykonávať tú činnosť, ktorá bola predmetom obchodného zastúpenia. V prípade inej činnosti, ktorá by mala súťažnú povahu voči podnikaniu bývalého zastúpeného, môže byť pozastavená živnosť rozhodujúcim kritériom. Ale ani tak si nemyslím, že by váš záväzok zanikol. Zánik záväzkov vyplývajúcich z obchodnoprávnych vzťahov je upravený v Obchodnom zákonníku so subsidiárnym použitím Občianskeho zákonníka.

Záväzok zaniká predovšetkým jeho splnením, dohodou strán, započítaním pohľadávok, odstúpením od zmluvy, zaplatením odstupného, zmarením účelu zmluvy, dodatočnou nemožnosťou plnenia, uplynutím času, neuplatnením práva, výpoveďou, splynutím práva a povinností, urovnaním, prípadne smrťou dlžníka alebo veriteľa (ani to nie je váš prípad). Je veľmi pravdepodobné, že najneskôr po tom, ako váš bývalý zastúpený opäť nadobudne oprávnenie podnikať, bude mať nielen záujem o ďalšie trvanie vášho záväzku, ale v prípade jeho porušenia bude požadovať i zmluvnú pokutu alebo náhradu škody.

Odporúčam pokúsiť sa s vaším obchodným partnerom dohodnúť, či má záujem o trvanie konkurenčnej doložky. Ak áno, môžete sa pokúsiť využiť paragraf 672a odsek 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého v prípade pochybností môže súd konkurenčnú doložku, ktorá by obmedzovala viac, ako vyžaduje ochrana zastúpeného, obmedziť alebo vyhlásiť za neplatnú.

Jana Martinková,

advokátka,

Advocatus Martinková

6.

Zdanenie "starých" dividend

Vypĺňam daňové tlačivo pre právnické osoby. Viem, že v tlačive sú v tomto roku zase rozličné zmeny. Čo je tam takou novinkou, čo by mi mohlo robiť problémy?

Najvýraznejšou zmenou v novom daňovom priznaní je, že pribudla nová VII. časť ‑ Podiely na zisku (dividendy), ktoré podliehajú zdaneniu podľa paragrafu 51d odsek 3 zákona o dani z príjmov. Táto zmena vyplýva zo zavedenia samostatného základu dane, do ktorého sa zahrnujú príjmy zo "starých" podielov na zisku, teda z podielov na zisku vykázaných za zdaňovacie obdobia do 31. 12. 2003 a zároveň o ktorých vyplatení rozhodlo valné zhromaždenie až v období po 31. 12. 2012. V rámci tejto časti sa samostatne vypočíta daň z dividend a následne sa prenesie na riadok 860 daňového priznania, aby sa zohľadnila pri výpočte finálnej dane na úhradu spoločnosti. Čo sa zjednodušilo, je možnosť uplatniť si osobitný spôsob zahrnovania kurzových rozdielov. V minulosti museli daňovníci túto skutočnosť osobitne oznamovať daňovému úradu. Od tohto roku je možné priamo na prvej strane formulára vyznačiť, či daňovník uplatňuje, prípadne ukončuje uplatňovanie osobitného spôsobu zahrnovania kurzových rozdielov do základu dane.

Marianna Kružliaková, Tax Senior, BDO

7.

Povinná mlčanlivosť audítora

Môže audítor rozprávať o údajoch, ktoré sa dozvedel počas auditovania firmy, hoci tieto informácie môžu byť dostupné zo zverejnenej účtovnej závierky? Do akej miery sa toleruje, ak audítor prezradí interné informácie o audite?

Čo je to audit, definuje zákon o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu. V paragrafe 30 je v ňom text o povinnosti zachovávať mlčanlivosť. V ňom sa stanovuje, že "audítor a audítorská spoločnosť sú povinní, ak tento zákon neustanovuje inak, zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s výkonom auditu; táto povinnosť trvá aj po skončení výkonu auditu, počas pozastavenia licencie, ako aj po vyčiarknutí z príslušného zoznamu. Povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa vzťahuje aj na asistentov audítora, na všetkých spoločníkov audítorskej spoločnosti, na ich zamestnancov, členov rady úradu, členov dozorného výboru úradu, členov výborov úradu, zamestnancov úradu a komory audítorov, nepraktizujúce osoby a ostatné osoby, ktoré sa o skutočnostiach súvisiacich s dohľadom dozvedeli. Povinnosť zachovávať mlčanlivosť trvá aj po skončení výkonu ich funkcie, zamestnania alebo iného právneho vzťahu s audítorom, audítorskou spoločnosťou, komorou audítorov alebo úradom. Pozbaviť povinnosti zachovávať mlčanlivosť podľa spomínaných odsekov môže úrad alebo účtovná jednotka, v ktorej je audit vykonávaný, alebo jej právny nástupca." Z uvedeného vyplýva, že audítor je zo zákona viazaný mlčanlivosťou a tejto povinnosti ho môže zbaviť iba účtovná jednotka, v ktorej vykonáva audit, alebo Úrad pre dohľad nad výkonom auditu. Mlčanlivosť sa nevzťahuje na špecifické prípady vymedzené v zákone, napríklad, ak ide o prekazenie trestného činu. Porušenie mlčanlivosti by bolo porušením zákona o audítoroch a, samozrejme, tiež porušením etického kódexu. Ak by prišiel takýto podnet na komoru, preveroval by sa ako všetky podnety štandardným postupom. V prípade potvrdenia opodstatnenosti podnetu by sa voči audítorovi by sa postupovalo disciplinárnym konaním.

Ondrej Baláž, prezident, Slovenská komora audítorov

8.

Práca v zahraničí a jej zdanenie

Som občan Slovenska, mám tu živnosť a pred dvoma rokmi som pracoval dva mesiace na stavbe v Nemecku. Ďalší rok som podal priznanie, kde som príjmy zo zahraničia riadne zdanil. Prednedávnom mi z nemeckého daňového úradu poslali vyrozumenie, že im mám zaplatiť daň z príjmu za obdobie, počas ktorého som pracoval tam. Ako mám postupovať?

Určite musíte reagovať na výzvu zo strany nemeckého finančného úradu. Podľa otázky sa dá vyvodiť, že ste tieto príjmy zahrnuli a zdanili na Slovensku. Nevedno však, či ste tam pracovali v pracovnoprávnom vzťahu, alebo ste mali obchodnú dohodu ako živnostník a aká bola v takom prípade dohodnutá dĺžka kontraktu. Teda či vám na území tohto štátu podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s Nemeckom vznikla stála prevádzka, ktorá zakladá účasť na zdanení v tomto štáte. V prípade, že nemecký finančný úrad bude mať oprávnenie dodaniť tento príjem za predchádzajúce obdobie z Nemecka, a to na základe dôkazných skutočností, ktorými zrejme disponuje, je potrebné potom aj na Slovensku podať dodatočné daňové priznanie za príslušné zdaňovacie obdobie. V ňom daný príjem dosiahnutý v Nemecku vyjmete zo zdanenia na základe zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s touto krajinou. Ide v podstate o zásadu, aby sa tento príjem nezdanil dvakrát v oboch krajinách. Jozef Áč, daňový poradca

9.

Odrátanie výdavkov za palivo

Som živnostník, prevádzkareň mám asi 50 kilometrov od bydliska. Môj ročný príjem presahuje 14‑tisíc eur. Doteraz som si uplatňoval paušálne výdavky, no chcem prejsť na skutočné. Aké výdavky si môžem odpočítať podľa zákona o dani z príjmov? Hovorí sa tam aj vyslovene o pohonných látkach spotrebovaných na cestu do prevádzkarne?

Ustanovuje to paragraf 19 odsek 2 písmeno e). Ak využívate na podnikanie iné než vlastné auto nezahrnuté do obchodného majetku, môžete si vybrať z 3 spôsobov uplatňovania výdavkov na spotrebované palivo:

1. Tieto výdavky sú daňovými výdavkami vo výške stanovenej podľa cien platných v čase nákupu prepočítané podľa spotreby uvedenej v technickom preukaze. Ak sa nezhoduje so skutočnou, vychádza sa zo spotreby preukázanej dokladom vydaným osobou, ktorej bolo udelené oprávnenie autorizácie, alebo z doplňujúcich údajov predajcu preukazujúcich inú spotrebu. Ak ide o nákladné automobily alebo pracovné mechanizmy, pri ktorých sa údaj v osvedčení nezhoduje so skutočnou spotrebou (ale bo sa neuvádza), postupuje sa podľa preukázanej spotreby vrátane spotreby preukázanej vlastným vnútorným aktom riadenia. Ak sa uplatnia spotrebované látky ako výdavky podľa tohto bodu, živnostník si musí viesť knihu jázd.

2. Spotreba látok sa môže uplatniť na základe dokladov o ich nákupe najviac do výšky vykázanej zo satelitného systému sledovania prevádzky. Aby sa takto dala uznať celá spotreba, daňovník musí mať satelitnú jednotku schopnú sledovať spotrebu a jazdy. Pri tomto spôsobe knihu jázd viesť netreba.

3. Spotreba pohonných látok sa môže uplatniť formou paušálnych výdavkov do 80 percent z ich celkového preukázateľného nákupu za zdaňovacie obdobie z primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a konci obdobia pre každé auto zvlášť. Pri tomto spôsobe knihu jázd nepotrebujete.

Hedviga Takáčová, právnička

10.

Odstavený ťahač a cestná daň

Podnikám v autodoprave a mám dilemu s výkladom zákona č. 582/2004 paragraf 89. Ide mi o odhlásenie auta z dane z motorových vozidiel pri jeho nepoužívaní. V paragrafe 89 sa totiž píše: "Daňová povinnosť zaniká dňom, ktorým sa auto prestalo používať na podnikanie..." To podľa mňa znamená, že keď auto stojí, nemám si ani účtovať naň náklady, ako pohonné látky, mýto... Avšak Finančná správa sa odvoláva na Obchodný zákonník a jeho definíciu, čo je podnikanie. V minulosti bolo možné pri nepoužívaní auta odhlásiť ho z cestnej dane, ale už to vraj nie je možné? Momentálne sa na auto pozerám z okna a aj tak mám mesačne zaplatiť za súpravu ťahač plus náves vyše 220 eur?

Podmienky pre daň z motorových vozidiel ustanovuje zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Daňová povinnosť vzniká dňom použitia vozidla na podnikanie a zaniká dňom, ktorým sa prestalo používať na podnikanie (paragraf 89). Zákon obsahuje legislatívnu skratku pre "podnikanie", ktoré zahŕňa vykonávanie (podnikateľskej) činnosti podľa osobitného predpisu (Obchodný zákonník) a činnosti, z ktorých plynúce príjmy sú predmetom dane z príjmov. Uvedená definícia podnikania je pomerne široká. Preto sa možno domnievať, že zámer zákonodarcu nebol zdaniť touto osobitnou daňou majetok iba v čase jeho "aktívneho" používania, ale počas celej doby, kým auto slúži na podnikanie. Je vhodné predpokladať, že auto, ktoré je daňovníkovi k dispozícii na použitie v jeho podnikateľskej činnosti a na ktoré sa uplatňujú daňové výdavky, sa používa na podnikanie, je preto predmetom dane z vozidiel. Ak by ho daňovník z dane z vozidiel odhlásil iba dočasne v čase, keď ho aktívne nevyužíva, otvorila by sa otázka správnosti takéhoto postupu v zmysle zákona. Ďalšími otázkami by boli daňová uznateľnosť nákladov vynaložených na uvedené vozidlo, ako aj právo daňovníka na odpočítanie DPH.

Zoltán Szalay, daňový poradca, GT&C Slovakia

11.

DPH pri tovare zo zahraničia

Slovenská eseročka, platiteľ DPH, si kúpila v českom e‑shope tovar bez DPH (kancelárske potreby) len pre svoju potrebu. Je legálne využiť možnosť nákupu bez DPH pri tovare, ktorý nesúvisí s podnikaním firmy?

Pokiaľ firma nekupuje tovar na účely podnikania, voči českému dodávateľovi nevystupuje v postavení zdaniteľnej osoby. Na základe paragrafu 64 (1) českého zákona o DPH je dodanie tovaru z Česka na Slovensko oslobodené od českej DPH, ak je kupujúci registrovaný pre DPH v inom členskom štáte (v posudzovanom prípade v SR) s výnimkou dodania tovaru osobe, pre ktorú nadobudnutie tovaru v inom členskom štáte nie je predmetom dane. Pokiaľ si slovenský platiteľ DPH kúpi tovar z Česka na iný účel než podnikanie, jeho nadobudnutie nie je v SR predmetom dane. S ohľadom na to z pohľadu českého zákona o DPH český dodávateľ nespĺňa podmienky pre oslobodenie a je povinný uplatniť českú DPH. Pre úplnosť treba dodať, že slovenský kupujúci v takomto prípade nemá právo na refundáciu českej DPH. Keďže v praxi kupujúci pri cezhraničnej kúpe tovaru môže používať svoje IČ DPH aj pri súkromnej spotrebe, dodávateľom by som odporučil uviesť do obchodných podmienok, že pokiaľ si kupujúci objedná tovar pod IČ DPH, tým aj potvrdzuje, že koná v postavení zdaniteľnej osoby. Podľa môjho názoru v prípade nákupu tovaru na súkromnú spotrebu slovenský platiteľ DPH nie je oprávnený objednávať si tovar od dodávateľov z iných štátov EÚ pod svojím slovenským IČ DPH. Bez ohľadu na nesúlad s viacerými ustanoveniami zákona o DPH, pokiaľ si slovenský platiteľ DPH objednal tovar na súkromnú spotrebu z iného štátu EÚ pod slovenským IČ DPH, odporúčam, aby sa samozdanil bez odpočítania DPH. S ohľadom na ustanovenia českého zákona o DPH právo Česka vybrať českú daň tým nie je dotknuté.

Milan Vargan, TAX systems

12.

Opatrovanie ako zdroj príjmu

Je peňažný príspevok na opatrovanie zdaniteľný príjem?

Peňažný príspevok za opatrovanie je oslobodený, ale započítava sa do vlastného príjmu manželky na uplatnenie nezdaniteľnej časti. Rozhodujú tieto fakty. Ak manželka má za rok 2013 základ dane do 34 401,74 eura, jej nezdaniteľná časť je: a) 3 735,94 eura, ak nemala vlastný príjem, b) rozdiel medzi 3 735,94 a vlastným príjmom, ktorý však nesmie presiahnuť 3 735,94 eura, c) nula, ak mala vlastný príjem nad 3 735,94 eura. Ak bol základ dane manželky vyšší než 34 401,74 eura, jej nezdaniteľná časť je: a) rozdiel medzi 12 336,372 a jednou štvrtinou základu dane daňovníka, ak manželka nemala vlastný príjem, b) rozdiel medzi 12 336,372 a jednou štvrtinou základu dane zníženou o vlastný príjem manželky, ak táto mala vlastný príjem. V oboch prípadoch platí, že ak je táto suma nižšia než nula, nezdaniteľná časť sa rovná nule.

Hedviga Takáčová, právnička

13.

Daňové priznanie dôchodcu

Za rok 2013 som mal príjem z prenájmu 2 225 eur. Po odpočítaní 500 eur zostáva 1 755 eur. Mám podať priznanie, keď som sa dostal pod nezdaniteľnú sumu 1 867,97 eura? Som totiž starobný dôchodca a iný príjem nemám.

Paragraf 32 odsek 1 zákona o dani z príjmov hovorí o zdaniteľných príjmoch. Keďže 500 eur je oslobodený príjem, nie je tým pádom podľa paragrafu 2 písmena h) zdaniteľný. Priznanie podať nemusíte..

Jozef Áč, daňový poradca

14.

Skrátené účtovníctvo

Keď sa firma rozhodne, že ako mikroúčtovná jednotka si bude viesť len skrátené účtovníctvo, čo jej umožnil zákon od tohto roka, nebudú jej niektoré údaje v účtovníctve v budúcnosti chýbať?

Podmienky, za ktorých sa účtovná jednotka považuje za mikroúčtovnú, sú stanovené v paragrafe 2, odsek 5 zákona o účtovníctve, pričom podľa odseku 6 sa ňou stáva, len ak sa tak rozhodne. Vtedy je už povinná postupovať pri účtovaní a vykazovaní ako mikroúčtovná jednotka počas celého obdobia spínania podmienok. Problém môže nastať, ak ich po čase prestane spĺňať a bude musieť začať účtovať ako iné jednotky. V účtovníctve však bude chýbať kontinuita údajov. Účtovná jednotka by napríklad pre zreálnenie obrazu o stave majetku pravdepodobne musela pristúpiť k spätnému preúčtovaniu niektorých majetkových položiek. Navyše v neskrátených účtovných výkazoch bude musieť vyplniť údaje za bezprostredne predchádzajúce obdobie, v ktorom účtovala ako mikroúčtovná jednotka. Okrem spomínaného preúčtovania niektorých majetkových položiek bude musieť rozanalyzovať aj súhrnné položky majetku a zdrojov a financovania, nákladov a výnosov zo skrátených výkazov tak, aby ich mohla rozdeliť na viaceré riadky neskrátených výkazov. Skrátená podoba výkazov už nemusí byť postačujúcim zdrojom informácií ani pre samotných manažérov či vlastníkov. Tí budú vyžadovať doplňujúce informácie. Aj výber údajov z účtovníctva do skrátených výkazov v prvom roku zaťaží mikroúčtovné jednotky výdavkami ‑ tie budú musieť uhradiť firmám, ktorých účtovné programy využívajú pre vedenie účtovníctva a vykazovanie. Aj preto sa niektoré podniky, hoci spĺňajú kritériá pre mikroúčtovné jednotky, rozhodli to nevyužiť.

Jana Markova, analytička, Slovak Credit Bureau

15.

Reprezentatívny oblek advokáta ako daňový výdavok

Možno podľa vás pokladať za daňový výdavok kúpu primerane exkluzívneho obleku využívaného napríklad na advokátske povolanie? Ako by ste to zdôvodnili a ktoré časti ktorých zákonov podporujú takéto zdôvodnenie?

Paragraf 2 písmeno i) zákona o dani z príjmov všeobecne definuje daňový výdavok ako výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom. Keď si zoberieme ako príklad advokáta, ten dosahuje zdaniteľný príjem z výkonu podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov (paragraf 6 odsek 1 písmeno c) zákona o dani z príjmov). Zdaniteľným príjmom advokáta z výkonu jeho povolania je v prvom rade jeho odmena, ktorú dostáva za poskytnuté právne služby. Na dosiahnutie tohto príjmu musí vynaložiť výdavky spojené nielen s predpokladom na výkon povolania, čo je zápis v komore advokátov, platenie príspevkov a poistenie výkonu, ale aj ďalších predpisov spojených so zariadením a vybavením sídla, ale aj s kancelárskym zariadením, počítačovým vybavením a napokon aj so zovňajškom. Tak, ako je pre advokáta povinnosť mať poistenú zodpovednosť za škodu pri výkone povolania pod hrozbou vyčiarknutia zo zoznamu advokátov, tak je povinná dôstojná úprava zovňajšku pri vystupovaní na verejnosti, kontakte s úradmi a podobne.

Táto povinnosť je daná zákonom o advokácii v paragrafe 18 odsek 3, v Advokátskom poriadku Slovenskej advokátskej komory v paragrafe 2 odsek 2, paragrafe 25 odsek 1, paragrafe 38 a v uznesení predsedníctva komory. Porušenie môže byť disciplinárnym previnením advokáta, za ktoré mu môže byť uložená sankcia aj vo forme vyčiarknutia zo zoznamu, Čo má z daňového hľadiska za následok nemožnosť dosahovať zdaniteľné príjmy.

V našich podmienkach sa za prijateľnú úpravu zovňajšku považuje biznis dress, teda u pánov denný oblek, ku ktorému patrí košeľa, kravata, opasok, primerané topánky. U žien ‑ kostým, blúzka alebo šaty a topánky.

Výkon povolania advokáta nie je viazaný na konkrétny pracovný čas, preto povinnosť úpravy zovňajšku sa vzťahuje na všetky možné situácie, v ktorých advokát vystupuje na verejnosti.vý poradca

Viktória Hellenbart, advokátka

16.

Zdanenie cenných papierov

Vlani som mal príjem z prevodu cenných papierov z kupónovej privatizácie. V zákone o dani z príjmov sa však hovorí, že "na zdanenie príjmu z predaja cenných papierov obstaraných pred účinnosťou" daného zákona sa vzťahujú vymedzené paragrafy. Zároveň viem, že do sumy 500 eur sa niektoré príjmy nezdaňujú. Ako to mám teda zdaniť v zdaňovacom období za rok 2013?

Podľa paragrafu 52 odsek 20 zákona o dani z príjmov sa na zdanenie príjmu z predaja cenných papierov obstaraných pred účinnosťou tohto zákona použijú ustanovenia paragrafu 4 odsek 1 písmeno d), ďalej paragraf 10 odsek 3 písmeno a) a paragraf 58 odsek 8 zákona č. 366/1999 o dani z príjmov aj po 31. 12. 2003. Podľa paragrafu 4 odsek 1 písmeno d), ktorý bol účinný do 31. 12. 2003, totiž platil stav, že v prípade fyzickej osoby sa oslobodil príjem z predaja cenných papierov, ak doba medzi nadobudnutím a predajom presiahla tri roky.

Ak teda fyzická osoba dosiahla v roku 2013 príjem z prevodu (predaja) cenných papierov získaných v 1. vlne kupónovej privatizácie, ide o príjem oslobodený od dane bez ohľadu na jeho výšku, keďže lehota od nadobudnutia cenných papierov do dňa ich predaja je už viac než tri roky. Oslobodenie sumy 500 eur podľa paragrafu 9 odsek 1 písmeno i) sa vzťahuje len na cenné papiere obstarané po 1. 1. 2003.

Patrícia Macíková, hovorkyňa, Finančná správa

17.

Nedoplatok pri darovaní dane

Môže mi nedoplatok na dani nejako skomplikovať situáciu, ak chcem darovať svoj podiel z dane neziskovej organizácii?

Fyzická ani právnická osoba pri poukázaní podielu dane nemôžu mať do lehoty priznania nedoplatok na dani. Daň za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva vyhlásenie (teda za rok 2013), majú zaplatiť v lehote priznania. Ak je suma dane na úhradu, vypočítaná v priznaní, do piatich eur, ktoré daňovník nie je povinný uhradiť, táto sa nepovažuje za daňový nedoplatok. Ak chce podiel dane poukázať zamestnanec, ktorému zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie, preukáže sa potvrdením o zaplatení dane. Je to potvrdenie o tom, že mu daň bola zrazená alebo že nedoplatok na dani za rok 2013 vyrovná v správnej výške do lehoty na podanie vyhlásenia, čo je najneskôr do 30. apríla 2014. Takýto daňovník nemôže mať ani povolený odklad platenia dane, ani platenia dane v splátkach.

Patrícia Macíková, hovorkyňa, Finančná správa

18.

Zoznam organizácií

Kde sa môžem zorientovať, či ten, komu chcem darovať svoj podiel z dane, je legálnym príjemcom takejto sumy?

Podiel zaplatenej dane možno poskytnúť prijímateľovi, ktorými sú: občianske združenie, nadácia, neinvestičný fond, nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby, účelové zariadenia cirkvi a náboženskej spoločnosti, organizácia s medzinárodným prvkom, SČK, subjekty výskumu a vývoja, Fond rozvoja odborného vzdelávania a prípravy. Ich predmetom činnosti sú: ochrana a podpora zdravia; prevencia, liečba a resocializácia drogovo závislých, podpora a rozvoj športu, sociálna pomoc, zachovanie kultúrnych hodnôt, vzdelávanie, ľudské práva, veda a výskum a dobrovoľnícka činnosť.

Patrícia Macíková, hovorkyňa, Finančné riaditeľstvo

19.

Dar pre viaceré neziskovky

Chcel by som časť svojej dane poukázať nielen jednej, ale viacerým neziskovkám. Počíta s tým aj daňové tlačivo?

Môžete poukázať podiel z dane aj viacerým, ale každej neziskovke aspoň 8 eur. Identifikačné údaje a sumu uveďte v osobitnej prílohe, ktorá je súčasťou priznania. V jeho IV. časti na 8. strane v 4. riadku uvediete počet prijímateľov.

Od roku 2010 dochádza k znižovaniu podielu. Celé dve percentá možno poukázať, len ak súčasne do termínu priznania darujete financie do 0,5 percenta dane.

Dagmar Bednáriková, daňová poradkyňa

20.

Minimálne sumy na darovanie

Aké zmeny nastali v tohtoročných daňových tlačivách, ak chcem darovať dve percentá zo zaplatenej dane? Viem, že sa menili napríklad sumy pre prijímateľov. Čo konkrétne?

Mechanizmus dvoch percent z dane je upravený v paragrafe 50 zákona o dani z príjmov. Každý daňovník, ktorému vyjde daňová povinnosť, sa smie rozhodnúť, že dve percentá poukáže na osobitné účely zvolenej právnickej osobe. Podiel nesmie byť nižší ako tri eurá pri fyzickej a osem eur pri právnickej osobe. Už druhý rok platí, že dobrovoľníci, ktorí odpracovali minimálne 40 hodín, môžu poukázať až tri percentá. Termín je do 30. apríla 2014. Spôsob poukazovania je odlišný podľa toho, či ide o zamestnanca, živnostníka, alebo o právnickú osobu.

Dagmar Bednáriková, daňová poradkyňa