Slovenská advokátska komora (ďalej SAK) konštatuje, že nález Ústavného súdu SR z 13.5.2021 vo veci ústavnej sťažnosti sťažovateľa advokáta JUDr. Martina Ribára, predstavuje významný prínos nielen pre upokojenie napätej situácie v advokátskom stave, ktorá súvisela s nejasnými dôvodmi kolúznej väzby tohto advokáta, ale aj pre nastavenie prísnych limitov pre posudzovanie dôvodov kolúznej väzby súdmi vo všeobecnosti.
Ústavný súd rozhodol, že Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3 Tost 34/2020 z 12. augusta 2020 bolo porušené základné právo sťažovateľa na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a právo na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Toto uznesenie bolo Ústavným súdom zrušené a zároveň Najvyššiemu súdu SR prikazuje, aby sťažovateľa prepustil bezodkladne z väzby na slobodu.
Ako uviedol predseda SAK Viliam Karas: „Postup OČTK voči nášmu kolegovi JUDr. Martinovi Ribárovi sme v komore vnímali veľmi citlivo jednak pre nejasnosti, ktoré sprevádzali vymedzenie skutku, ktorý mu bol kladený za vinu, a ktorý spočíval vo výkone jeho činnosti advokáta, ako aj pre neúmernú dĺžku trvania väzby. Vítame konštatovanie Ústavného súdu, ktorý v zhode s ESĽP je toho názoru, že väzobné stíhanie osôb, ktoré pôsobia v oblasti práva (sudcovia, prokurátori, advokáti), musí byť podrobené najprísnejšiemu posúdeniu. V prípade advokátov je podľa Nálezu Ústavného súdu v hre totiž nielen výkon slobodnej profesie advokáta, ale každé trestné stíhanie advokáta súvisiace s výkonom jeho profesie v sebe obsahuje aj mraziaci účinok pre ostatných advokátov poskytovať túto pomoc v prospech klienta, a tým oslabuje dôveru v právny štát.“
Podľa SAK práve mraziaci účinok smerom k celému advokátskemu stavu, ktorý sprevádzal väzobné stíhanie JUDr. Martina Ribára, bol najdevastačnejší nielen pre samotných advokátov, ale nepriamo pre naplnenie idei právneho štátu. Preto vnímame Nález Ústavného súdu z 13.5. 2021 aj ako potvrdenie významu úlohy advokácie pre spoločnosť. SAK opätovne pripomína, že Európsky súd pre ľudské práva často zdôrazňuje absolútnu nevyhnutnosť existencie nezávislej advokácie tým, že ju považuje za jeden z pilierov ochrany práva v demokratickej spoločnosti.
Slovenská advokátska komora bola od začiatku informovaná o prípade M. Ribára a o tom, že minimálne značná časť jeho obvinenia smerovala k postihu za vykonávanie advokátskej činnosti v rámci plnenia advokátskych povinností. SAK sa preto v časti, ktorá sa týkala výlučne advokácie a poskytovania právnych služieb, rozhodla ako Amicus curiae (priateľ súdu – na prípade priamo nezúčastnená osoba) pridať formou listu k ústavnej sťažnosti podanej jeho právnymi zástupcami. List Amicus curiae sme v tejto veci zaslali Ústavnému súdu SR v novembri 2020.
zaslané aj ako tlačová správa médiám