Vážené kolegyne a kolegovia,
v priebehu víkendu a v prvých dňoch tohto týždňa nastalo v advokátskom stave výrazné rozrušenie pôsobené legislatívnym návrhom poslanca Petra Kremského, ktorým navrhol zaviesť novú skupinu poskytovateľov právnych služieb – právnych poradcov, ktorí by mohli poskytovať právne služby len na základe vysokoškolského vzdelania v odbore právo a získania príslušného živnostenského oprávnenia.
Navrhovatelia tvrdia, že týmto návrhom chceli dosiahnuť predovšetkým to, aby neadvokáti mohli vypracúvať legislatívne návrhy, právne rozbory a podobne. Návrh, tak ako je teraz predložený, je však oveľa širší a v podstate je legalizáciou pokútnictva, teda trestného činu neoprávneného podnikania.
Tento legislatívny návrh bol podľa našich informácií podaný bez predchádzajúcej dohody klubu OĽANO a zároveň bez dohody s koaličnými partnermi a vnímame ho viac-menej ako individuálnu iniciatívu. Nejde o iniciatívu Ministerstva spravodlivosti SR a pani ministerka vyjadrila nesúhlas so zverejneným návrhom.
Aj napriek tomu však túto záležitosť nepodceňujeme a zaoberáme sa ňou od soboty – od momentu, kedy sme sa o návrhu dozvedeli. Na utorok som zvolal mimoriadne zasadnutie predsedníctva. V pondelok a utorok som absolvoval niekoľko stretnutí so zástupcami vlády a parlamentu, kde som sa snažil zistiť ich postoj k navrhovanej zmene a predniesť im naše stanovisko a argumenty. Zároveň sme už v nedeľu pripravili a zverejnili prvotné stanovisko, v pondelok tlačovú správu a aktívne sme oslovili viaceré médiá, aby sme ich upozornili na problémy, ktoré by prípadným prijatím zmeny mohli nastať.
Medzitým sme vypracovali ucelený materiál s našimi argumentami a postojmi, ktorý Vám v prílohe (nižšie) aj predkladáme a ktorý budeme naďalej využívať aj pri komunikácii s médiami a zástupcami štátu.
V utorok podvečer sme sa stretli aj s predkladateľom návrhu, avšak nami prednesené argumenty ohľadom rezignácie na hodnotové a etické požiadavky poskytovateľa právnej služby a cynického prístupu k občanom (najmä zraniteľným skupinám), ktorí sa nebudú mať na koho obrátiť na zjednanie nápravy v prípade neetického správania sa právnych poradcov, ako aj potenciál rozvratu advokátskej samosprávy, ho podľa jeho slov “nepresvedčili”. Požiadal nás o predloženie prípadných vylepšení návrhu. To sme samozrejme museli odmietnuť, pretože uvažovať o živnostiach v oblasti právnych služieb sa nám javí ako nesprávna cesta míňajúca svoj cieľ, ktorým má byť zlepšenie prístupu k právnym službám.
Veľmi ma teší, že sa veľa z vás o tému zaujíma a prišlo nám množstvo podporných mailov, správ a veľa ponúk pomoci od kolegov, ale aj od zástupcov iných právnych povolaní. Oceňujem to, že ste mnohí využili svoje možnosti a prejavili svoj odborný pohľad na vec, či už na sociálnych sieťach, alebo priamo adresovaným predkladateľovi či iným zákonodarcom. Konštruktívny prístup a ťahanie za jeden koniec lana je určite prospešnejšie, ako len kritizovanie a „hejtujúce“ príspevky na sociálnych sieťach.
Ďakujeme každému z nás za podporu našej snahy, v ktorej neustaneme a v prípade, že legislatívny proces tohto návrhu bude pokračovať, zvažujeme ďalšie kroky, napríklad aj zvolanie protestu advokátov.
S kolegiálnym pozdravom
JUDr. Viliam Karas, PhD.
advokát, predseda
K poslaneckému návrhu zmeny zákona o živnostenskom podnikaní
Opodstatnenosť členstva v advokátskej komore je okrem iného daná tým, že komory vykonávajú dohľad nad dodržiavaním pravidiel výkonu povolania vo vzťahu k osobám, ktoré konajú vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Poskytovanie právneho poradenstva na základe viazanej živnosti by vytvorilo veľkú skupinu právnikov pôsobiacich
· bez stanovených etických zásad, ktoré chránia prijímateľov/spotrebiteľov právnych služieb;
· bez disciplinárnej zodpovednosti;
· bez hmotnej zodpovednosti – bez záruky poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania.
Takáto situácia by bola v rozpore s doterajšou snahou o zamedzenie pokútnictva, ktorá bola motivovaná negatívnymi skúsenosťami spotrebiteľov právnych služieb, pokiaľ šlo o kvalitu a dopady takto poskytnutého právneho poradenstva (novela § 251 Trestného zákona):
· iným osobám ako advokátom nie je dovolené, ak to osobitný zákon nedovoľuje (napr. podobne regulované povolanie notára alebo daňového poradcu), poskytovať právne služby presne z toho istého dôvodu, prečo nikto iný ako chirurg s atestáciou nevykonáva operácie, prečo nemôže úradné preklady vyhotovovať iná osoba než úradný tlmočník, prečo nemôžu úradné posudky vyhotovovať iné osoby než znalci zapísaní do zoznamu úradných znalcov;
· dôvodom je ochrana občanov a organizácií pred nekvalifikovaným poskytnutím služieb, v dôsledku čoho môže občanom alebo organizáciám vzniknúť závažná škoda, v prípade právnych služieb škoda na majetku, škoda na právach alebo dokonca úplná právna neistota.
Zámerom predkladateľa je buď
· vytvoriť systém bez akéhokoľvek rešpektovania etických pravidiel poskytovania právneho poradenstva a dohľadu, keďže pre tzv. právnych poradcov neexistuje etický kódex a živnostenský úrad takúto kompetenciu nemá, pričom takto to naznačuje aj dôvodová správa („Právni poradcovia sa nebudú združovať v profesijnej komore a zároveň nebude regulovaný ani výkon tejto živnosti.“), alebo
· (časom a na základe negatívnych skúseností z praxe) vytvoriť novú sektorovú komoru – „komoru právnych poradcov“ – teda docieliť fragmentáciu sektora právnych služieb, čo v prípade situácie na Slovensku nie je vhodné, keďže takýto stav by viedol k oslabeniu profesijných štandardov. Aj Benátska komisia odporúčala zachovanie centrálnej organizácie zastupujúcej všetkých poskytovateľov právnych služieb a poradenstva.
Obdobný stav už na Slovensku existoval v čase existencie dvoch komôr – komory advokátov a komory komerčných právnikov, tento model sa neosvedčil, keďže viedol k podliezaniu požiadaviek vstupu do povolania a podmienok poskytovania služieb.
Zákon o advokácii a smernice o voľnom pohybe advokátov v EÚ, ako aj medzinárodné dohody upravujú vstup zahraničných subjektov na právny trh, v rámci čoho dochádza ku kontrole obsahu právnického vzdelania, disciplinárnej bezúhonnosti a pod. (t. j. euroadvokát – krajiny EÚ, zahraničný advokát – krajiny OECD, medzinárodný advokát – krajiny WTO). Živnostenský zákon umožňuje zápis živnosti aj pre zahraničné subjekty.
Výrazné znižovanie požiadaviek na výkon služieb, ktoré poskytujú advokáti, nemá racionálny základ ani odôvodnenie. Podľa dôvodovej správy účelom navrhovanej právnej úpravy je „zvýšiť transparentnosť poskytovaných služieb, keďže aj v súčasnosti mnohí podnikatelia poskytujú de facto právne služby, de iure ich však poskytujú ako konzultačné alebo iné služby.“ Hlavnou motiváciou navrhovateľa je teda legalizovať aktuálnu protiprávnu prax, ktorá prebieha v rozpore s Trestným zákonom.
Živnostenský zákon obsahuje taxatívny výpočet činností, ktoré živnosťou nie sú, vrátane advokácie. To, že návrh obsahuje dôvetok, že právny poradca „nemôže však poskytovať služby, ktoré môžu poskytovať len advokáti“, nič nemení na tom, že ide o ustanovenie v tejto časti nezrozumiteľné, neurčité, ťažko interpretovateľné. Obsahová náplň novo definovanej živnosti je z prevažnej časti (vo vzájomných súvislostiach aj ako celok) totožná s obsahovou náplňou činnosti advokáta. V praxi by teda šlo o presah činností advokáta a právneho poradcu, čím bude ustanovenie podliehať rôznemu výkladu. Podľa § 3 ods. 2 písm. zg) živnostenského zákona živnosťou nie je poskytovanie právnych služieb. Návrh zákona však nepočíta s vypustením tohto ustanovenia. (Zahraničné štatistiky uvádzajú, že ťažiskom advokátskej činnosti je skôr poskytovanie „informácie“ ako právnej služby samotnej, v percentuálnom vyjadrení 70 % klientov žiada informáciu a asi 30 % právnu službu.).
Návrh zavádza absolútne neregulovanú oblasť trhu s vážnymi dopadmi. V praxi by takáto dualita v sektore právnych služieb spôsobila právny chaos a záťaž vo vzťahu k súdom. Právne podklady by neboli dostatočne kvalifikované. Advokáti bežne „opravujú“ klientom škody, ktoré boli spôsobené nekvalifikovanou právnou radou. Predpokladať sa dá následne aj vyššia súdivosť.
Rovnako možno predpokladať, že by sa k živnosti uchýlili osoby z advokátskej komory vylúčené pre nesplnenie niektorých podmienok, čím sa bude znižovať odborný a morálny štandard poskytovateľov právneho poradenstva.
Štát vždy v oblasti, kde môže dôjsť k trvalým škodám na právach jednotlivcov a občanov, vyžadoval splnenie určitých predpokladov, pričom vzdelanie je iba jedným z nich. Upustenie od týchto požiadaviek je degeneráciou a degradáciou právneho poriadku. Štáty, ktoré poznajú dualitu v sektore právnych služieb, majú túto historicky danú, ale nevzdali sa práva na reguláciu a na etické požiadavky, alebo sa stretávajú v praxi s negatívnymi dopadmi takéhoto rozhodnutia.
Nielen pri zastupovaní pred súdmi, ale aj pri každej právnej rade je pre prístup k spravodlivosti naplnenie zásad právneho štátu a v neposlednom rade záujem klienta nevyhnutné, aby poskytovateľ rešpektoval a zaručil rešpektovanie základných zásad, ktorými sa dnes advokácia riadi:
· povinnosť mlčanlivosti a ochrana profesijného tajomstva – podstatnou črtou výkonu advokácie je skutočnosť, že klient sa môže zdôveriť svojmu advokátovi aj s vecami, ktoré nepovie nikomu inému, resp. má istotu, že zachovávanie mlčanlivosti je povinnosťou advokáta, ale aj základným právom klienta. Komunikácia medzi klientom a advokátom nesmie byť zneužitá v neprospech klienta. Živnostníkovi nič nebráni túto zásadu porušiť. Živnostník môže zverejniť citlivé informácie týkajúce sa osobného života či podnikateľského plánu inej osobe. Navyše, čo je ešte vážnejšie, mlčanlivosť nebudú v prípade živnostníka rešpektovať ani verejné orgány;
· predchádzanie konfliktu záujmov – advokát nesmie poskytovať právne služby dvom klientom, ak hrozí konflikt ich záujmov. Rovnako sa musí vyhnúť zastupovaniu osoby, ak sa o nej dozvedel dôverné informácie od svojho bývalého alebo súčasného klienta. Nemôže prevziať zastupovanie v prípade hrozby konfliktu záujmov medzi ním a klientom. Ak konflikt záujmov vznikne počas zastupovania, advokát musí zastúpenie skončiť. Živnostníkovi nič nebráni túto zásadu porušiť. Živnostník môže napríklad poskytnúť poradenstvo raz jednému, raz druhému susedovi, ktorí majú spor o príjazdovú cestu, nadmerný hluk alebo hranice pozemku;
· zachovanie nezávislosti – poslaním advokácie je chrániť občana pred mocenským postavením štátu. Pri poskytovaní rád klientovi preto musí byť advokát nezávislý – politicky, inštitucionálne, ekonomicky, intelektuálne. Advokát musí byť nezávislý od štátu a iných záujmov, ako aj od neprimeraného vplyvu a tlaku svojich spoločníkov. Podstatnou oporou nezávislosti každého advokáta je samoregulácia povolania. Živnostníkovi nič nebráni túto zásadu porušiť. Živnostník môže podliehať tlaku zo strany štátu, rôznym vplyvným záujmom, prípadne neprimeraným tlakom tretích osôb. Pôsobenie živnostníkov z hľadiska nezávislosti nechráni komora ani štát, aby si mohli plniť činnosť bez neoprávnených zásahov.
Je treba si uvedomiť, že aj sudcovia, notári, prokurátori a exekútori sú odborníci v práve s dodatočným vzdelaním aj praxou. Tieto povolania vo svojej podstate však slúžia výkonu štátnej moci. Na druhej strane, systémová úloha advokáta v právnom systéme spočíva v tom, že je určitým „nárazníkom“ medzi jednotlivcami a štátom a slúži ochrane záujmov a práv jednotlivcov. Na tento účel existujú zákonné záruky. Navrhovanou zmenou by sa výrazne oslabilo postavenie ľudí, ktorí často na svojej strane majú len advokáta, keďže postavenie živnostníka nie je dostatočnou zárukou ochrany práv jednotlivcov.
Návrhom sa zavádza určitá nerovnosť, resp. diskriminácia advokátov. Advokátska obchodná spoločnosť (s. r. o.) môže mať v predmete činnosti výlučne „poskytovanie právnych služieb“ podľa zákona o advokácii. Navrhovaná novela nevyníma obsah navrhovanej živnosti „právne poradenstvo“ z definície/rozsahu/obsahu „právnych služieb“, ktoré tvoria náplň výkonu advokácie.
Návrh teda smeruje k tomu, že popri terajších advokátskych obchodných spoločnostiach by mohli existovať aj bežné obchodné spoločnosti s predmetom činnosti o. i. „právne poradenstvo“. Advokátska obchodná spoločnosť by sa podľa navrhovanej novely a vzhľadom na zákon o advokácii ale o takúto živnosť uchádzať nemohla.
Zatiaľ čo by advokátske obchodné spoločnosti mohli vykonávať výsek „právnych služieb“ prekrývajúci sa s „právnym poradenstvom“ len v režime zákona o advokácii (konatelia, spoločníci, povinné poistenie, disciplinárna zodpovednosť atď.), bežné spoločnosti s ručením obmedzeným s predmetom činnosti „právne poradenstvo“ by mohli uvedený výsek činnosti (doteraz zaradený v rámci právnych služieb/výkonu advokácie) vykonávať oveľa benevolentnejšie. Tým by došlo k znevýhodneniu advokátskych obchodných spoločností a viedlo by to k problémom v ústavnoprávnej rovine.
Okrem toho uvedená problematika by sa dotkla aj zahraničných združení, ktoré by pri výkone svojej činnosti „v rámci advokácie“ na Slovensku boli (v rozsahu tejto činnosti prekrývajúcej sa s „právnym poradenstvom“) znevýhodnené oproti „právnym poradcom“. Mohlo by to viesť k tomu, že zahraničné právnické firmy by si na Slovensku mohli vytvárať dcérske spoločnosti, ktorých predmet podnikania by bol (iba) „právne poradenstvo“, čím by sa úplne vymanili spod kontroly a dohľadu.