NR SR dnes na svojom rokovaní schválila rozsahom menšiu novelu Trestného zákona, ktorá má byť výsledkom konzultácii s Európskou komisiou. V jednom bode sa týka otázky, ktorá môže mať okrem samotného obsahu zaujímavý kontext z hľadiska rešpektovania hierarchie prameňov práva a medzinárodných záväzkov.
Návrh zákona v záujme prísnejšieho postihovania trestnej činnosti proti finančným záujmom EÚ koriguje prerušenie premlčania trestného stíhania, a to spôsobom, že ho v tejto časti čiastočne sprísňuje. Deje sa to však spôsobom, ktorý modifikuje ústavnú zásadu lex mitior, v zmysle ktorej sa na páchateľa použije neskorší zákon, ktorý je pre neho priaznivejší. Toto je zakotvené jedna k v Ústave SR (Článok 50 ods. 6), ako aj v Charte základných práv EÚ (Článok 49 ods. 1).
NR SR návrh zákona schválila na základe konzultácii s Európskou komisiou a zároveň s odvolaním sa na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, podľa ktorej pravidlá upravujúce premlčanie v trestných veciach nepatria do pôsobnosti čl. 49 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie, ktorý zakotvuje zásadu lex mitior.
Bez ohľadu na to, či takáto prechodná zmena vôbec bude alebo nebude mať praktický dosah na konkrétnych páchateľov, môže mať významný vplyv na chápanie zásady lex mitior a vnímanie hierarchie prameňov práv. Inak povedané, je tu otázka, či je správne, aby medzinárodné záväzky vyplývajúce z Charty základných práv EÚ a text Ústavy SR mohol byť zužovaný výkladom Európskeho súdnej dvora.
Rozumieme legitímnej snahe Európskej komisie a ESD efektívne chrániť finančné záujmy EÚ, avšak domnievame sa, že tieto by mali byť implementované v súlade s našimi medzinárodnými záväzkami a Ústavou SR. Túto dilemu si pritom uvedomuje aj vláda SR, ktorá poukazuje na možnú kolíziu navrhovanej právnej úpravy s Článkom 50 ods. 6 Ústavy SR.