STANOVISKO SLOVENSKEJ ADVOKÁTSKEJ KOMORY K SCHVÁLENIU NÁVRHU NOVELY TRESTNÉHO ZÁKONA VLÁDOU SR

STANOVISKO SLOVENSKEJ ADVOKÁTSKEJ KOMORY K SCHVÁLENIU NÁVRHU NOVELY TRESTNÉHO ZÁKONA VLÁDOU SR

Zdroj: SAK, z dňa 26.3.2023

Slovenská advokátska komora víta, že vláda SR na jej stredajšom rokovaní posunula výsledok rozsiahlej a dlhodobej práce množstva odborníkov do ďalšieho legislatívneho štádia, ktorým je rokovanie Národnej rady SR. Tak, ako SAK uviedla vo svojom vyhlásení z 13. februára 2023, návrh zákona hodnotíme prevažne pozitívne. Kriticky však vnímame, že v prípade trestných sadzieb, až na niektoré výnimky (drogová trestná činnosť, drobné krádeže), k zásadnejšiemu priblíženiu k európskym podmienkam nedochádza.

Čiastočným posunom k spravodlivejšiemu trestaniu mohol byť novelizačný bod, ktorý mal sudcom umožniť väčší priestor pre individualizáciu trestu v rámci zákonných sadzieb. S poľutovaním konštatujeme, že tento návrh podporený všeobecným odborným konsenzom celej justície, bol z vládou schváleného znenia nakoniec vypustený. Z vyjadrení predsedu vlády na tlačovej konferencii po rokovaní vlády navyše vyplýva, že dôvody na vypustenie novelizačného bodu boli vyslovene politické, a nie odborné.

Vo výsledku tak Trestný zákon bude naďalej sudcovskú činnosť pri ukladaní trestov do značnej miery redukovať na mechanické výpočty. To je podľa nášho názoru v rozpore s ideou modernej a spravodlivej trestnej politiky a poslaním nezávislého súdnictva.

V tejto súvislosti preto upriamujeme pozornosť verejnosti aj na relevantný nález Ústavného súdu SR, ktorý pojednáva o potrebnej individualizácii trestov (PL. ÚS 106/2011::

V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Medzi skutočnosti, na ktoré by v záujme individualizácie trestu mal súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadať, patria napr. spôsob spáchania činu a jeho následok, miera zavinenia, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, osobné, rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa a jeho rodiny) či možnosť jeho nápravy.  Tak ako pri rozhodovaní o vine i pri rozhodovaní o treste sa vnútorné presvedčenie súdu vytvára na základe logického úsudku, na zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z jednotlivých okolností prípadu individuálne i v ich vzájomných súvislostiach a v súhrne. Len dôsledné a dôkladné poznanie veci a všetkých okolností prípadu umožňuje, aby súd v zmysle zásad voľného uváženia, objektívnosti a diferencovanosti rozhodol o spravodlivej výmere konkrétneho trestu. Pri hodnotení jednotlivých okolností prípadu individuálne i v ich vzájomnej súvislosti sa uplatňujú predovšetkým analytické a syntetické metódy poznávania, indukcia i dedukcia, ako aj metódy formálnej i dialektickej logiky, ale aj ďalšie bežné metódy poznávania, aby ich výsledkom mohlo byť spravodlivé, jasné, zrozumiteľné a presvedčivé rozhodnutie. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácie tak núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupu súdu pri rozhodovaní o treste.