Medzinárodná vedecká konferencia Bratislavské právnické fórum 2019 s témou Nezávislosť a etický rozmer výkonu súdnej moci sa konala v dňoch 14-15. februára 2019 na Univerzite Komenského v Bratislave.
Za advokátsku obec na nej vystúpil podpredseda SAK Ondrej Laciak s príspevkom Nezávislý advokát ako nevyhnutnosť fungovania právneho štátu.
Ondrej Laciak: Nezávislý advokát ako nevyhnutnosť fungovania právneho štátu
S témou nezávislej justície je ruka v ruke spätá aj diskusia o nutnosti nezávislého výkonu advokácie.
V spoločnosti, kde úcta k demokracii a právu je jedným z najdôležitejších ústavných princípov, má advokát nezastupiteľné postavenie, pretože existencia slobodného a nezávislého advokátskeho povolania je základným prostriedkom ochrany ľudských práv a slobôd proti moci štátu. Advokát musí slúžiť veci spravodlivosti a tým, ktorí ho poverili obhajobou alebo zastupovaním. Povinnosti advokáta vyplývajúce z výkonu povolania sa neobmedzujú len na povinnosti upravené zákonom. S výkonom povolania advokáta sa nerozlučne spája škála etických povinností voči klientom a voči súdom a orgánom, pred ktorými advokát presadzuje záujmy svojho klienta, alebo pred ktorými koná v jeho mene.[1]
Advokácia pomáha uplatňovať ústavné právo fyzických osôb na obhajobu a chrániť ostatné práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, so zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Výkon advokácie je zastupovanie klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajoba v trestnom konaní, poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie právnych rozborov, správa majetku klientov a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu.[2]
V zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení neskorších predpisov je advokát pri poskytovaní právnych služieb nezávislý, je viazaný všeobecne záväznými právnymi predpismi a v ich medziach príkazmi klienta. Advokátske povolanie je slobodné povolanie, ktoré možno vykonávať len podľa tohto zákona.
V prípade, ak by advokát v rámci svojej činnosti nebol slobodný, nebolo by tak možné hovoriť o nezávislej justícii v jej širšom slova zmysle. V prípade, ak by bol advokát viazaný aj iným faktorom, ako platným právom a pokynmi klienta (ktoré by rovnako mali byt len lege artis rešpektujúc pritom etický výkon advokácie), napríklad pokynom člena politickej strany, alebo ak by bol advokát súčasťou štátneho aparátu (teda ak by výkon advokácie bol činnosťou štátnych úradníkov), nešlo by o nezávislosť advokáta.
Podľa Článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Toto právo možno a v danom prípade aj treba interpretovať tak, že právo na právnu pomoc sa priznáva vždy, keď sa rozhoduje o právnom postavení oprávnenej osoby. Predmetné právo priznané článkom 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky sa realizuje práve prostredníctvom advokáta a práve realizácia tohto práva ja signifikantným prvkom fungovania právneho štátu. Veľakrát v praxi bolo možné badať rôzne situácie, kde či v rámci trestného konania, správneho konania alebo aj v iných oblastiach, v menšej alebo väčšej miere prišlo k istým náznakom obmedzenia predmetného práva. Ako príklad môžeme uviesť situácie, keď v trestnom konaní prišiel na výsluch so svedkom advokát a policajt realizujúci výsluch účasť advokáta svedka namietal a advokáta na výsluch nepripustil. Po viacerých obdobných právne rozpačitých situáciách rozhodol aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze I. US 248/07, v ktorom konštatoval nasledovné: „K porušeniu práva zakotveného v čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na právnu pomoc v konaní dôjde postupom polície, ak sťažovateľovi neumožní, aby ním zvolený advokát bol prítomný pri jeho výsluchu ako svedka. Z ústavnoprávneho hľadiska nie je žiaden dôvod, aby svedok na rozdiel od osoby podávajúcej vysvetlenie nemal právo na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Pritom v žiadnom prípade nejde o to, aby orgán činný v trestnom konaní mal povinnosť zaistiť advokáta v každom prípade alebo odkladať vykonanie svedeckej výpovede preto, že si svedok praje mať pri výsluchu svojho advokáta, ale len o povinnosť toto zastúpenie umožniť. Je preto vecou svedka, či sa rozhodne prísť na podanie svedeckej výpovede v sprievode svojho právneho zástupcu či sám.“ (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 248/07 z 3. júla 2008)
Ako relevantný faktor zasahujúci do nezávislosti výkonu advokácie je fakt, že advokáti pri plnení svojich zákonom stanovených povinností a zastupovaní klientov musia často čeliť hrozbám či zastrašovaniu. V najväčšej miere bývajú napádaní obhajcovia v trestných veciach, ktorí svojou prácou napĺňajú cieľ obhajoby obvinených, ako aj ich ústavné práva. Práve preto sa Európsky deň advokácie niesol v téme významu advokácie pre zachovanie právneho štátu. Európske advokátske komory, vrátane Slovenskej advokátskej komory, spolu so CCBE (Rada advokátskych komôr Európy - The Council of Bars and Law Societies of Europe - Le Conseil des barreaux européens) si 25. októbra 2018 pripomenuli už piaty ročník Európskeho dňa advokátov, ktorý sa prelína aj s Európskym dňom spravodlivosti. Právo sa stáva každým dňom zložitejšie a dnes je takmer nemožné obhajovať sa sám, bez pomoci odborníka, ktorý je schopný zanalyzovať problém a určiť pravidlá, ktoré sa na danú situáciu vzťahujú. Je preto nevyhnutné, aby každá osoba, ktorá sa usiluje o prístup k spravodlivosti, mohla vyhľadať pomoc odborníka advokáta.
Na tomto mieste sa pýta aj informovať o vývoji rokovaní o historicky prvom záväznom právnom nástroji - medzinárodnom dohovore na ochranu povolania advokáta, o ktorom sa diskutuje na pôde Rady Európy. Parlamentné zhromaždenie Rady Európy vyzdvihlo osobitnú úlohu advokátov v systéme výkonu spravodlivosti a prijalo odporúčanie 2121(2018) so zámerom vytvoriť záväzný nástroj v podobe medzinárodného dohovoru s efektívnymi kontrolnými mechanizmami. Zhromaždenie zároveň apelovalo na členské štáty, aby plne rešpektovali a chránili slobodu výkonu povolania advokáta a zabezpečili implementáciu aktuálne účinného Odporúčania R(2000)21 o povolaní advokáta. Ďalším krokom je schválenie zámeru záväzného dohovoru Výborom ministrov Rady Európy.
Po schválení zámeru Parlamentným zhromaždením Rady Európy v januári 2018, o návrhu komunikoval Výbor ministrov, ktorý dal na posúdenie návrh štyrom výborom - Steering Committee for Human Rights (CDDH), European Committee on Legal Co-operation (CDCJ), European Committee on Crime Problems (CDPC) a European Commission for the Efficiency of Justice (CEPEJ), ktoré sa venovali téme v rámci svojich plenárnych zasadnutí. Záverom je súhlas Výboru ministrov s vykonaním štúdie uskutočniteľnosti, ktorá je štandardným postupom v rámci Rady Európy pred prijatím rozhodnutia o príprave textového znenia. Štúdia má byť vykonaná koncom roka 2019.
Povolanie advokáta aj na Slovensku bolo a je vystavené osobným útokom, či už slovným, alebo aj zameraným priamo na život a zdravie advokátov. Minimálne traja advokáti (E.V., M.R. a Ľ. K.) sa v minulých rokoch stali obeťami trestného činu vraždy s vážnym podozrením na priamy alebo sprostredkovaný súvis útoku s výkonom ich povolania. Ohrozenie výkonu práce advokáta sa dotýka všetkých, keďže advokáti, ktorí nemôžu slobodne poskytovať svoje služby, nemôžu ani účinne brániť základné práva občanov. Navyše, aby mohli advokáti plniť svoje poslanie, musia byť nezávislí od politiky, súdnej a vládnej moci.[3]
Za zmienku určite stojí aj ďalší, v podmienkach Slovenska relatívne častý jav, ktorý zasahuje do nezávislosti advokácie, resp. konkrétneho advokáta a narušuje realizáciu ústavou priznaných práv, napríklad na obhajobu. Ide o spájanie práce advokáta s konaním jeho klienta. Napríklad v médiách možno často pri predstavovaní napríklad kandidáta na sudcu Ústavného súdu počuť ako „advokát vraha alebo advokát mafiánov“ a podobne, namiesto, aby pri jeho predstavovaní zaznelo, že ide o „advokáta, ktorý svojou dlhoročnou prácou prispel k ústavou garantovaného práva na obhajobu rôznym klientom a snažil sa tak prispieť k naplneniu fungovania právneho štátu“. Možno je to naivné, ale aj touto hyperbolou poukazujem na tento častý negatívny fenomén. Takéto označovanie advokátov je prejavom toho, že ide o základné nepochopenie práce advokáta. Ak lekár ošetrí napríklad politika, neznamená to, že súhlasí s jeho politickými názormi a schvaľuje jeho politické činy. Tak ako má každý právo na lekárske ošetrenie, tak má ústavné právo na právnu pomoc pri chránení svojich záujmov a práv. Advokácia pomáha uplatňovať ústavné právo osôb na obhajobu a chrániť ostatné práva a záujmy osôb v súlade s ústavou a zákonmi. Úlohou advokáta je chrániť oprávnené záujmy klienta a plnenie si týchto zákonných povinností neznamená, že schvaľuje alebo sa podieľa na činoch a skutkoch svojho klienta. Advokát je pri poskytovaní právnych služieb nezávislý, viazaný je iba zákonmi a v ich medziach príkazmi klienta.[4]
V neposlednom rade k nezávislosti a etickému výkonu advokácie patrí povinnosť advokáta vyhýbať sa konfliktu záujmov. Podľa § 21 zákona o advokácii je advokát povinný odmietnuť poskytnutie právnych služieb, ak a) v tej istej veci alebo vo veci s ňou súvisiacej poskytol právne služby inému, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami toho, kto o poskytnutie právnych služieb žiada; b) sú záujmy advokáta alebo osôb jemu blízkych v rozpore so záujmami osoby, ktorej by sa právne služby mali poskytnúť; c) protistranu zastupuje advokát, s ktorým vykonáva advokáciu spoločne; d) informácia, ktorú má o inom klientovi alebo o bývalom klientovi, by mohla toho, kto o poskytnutie právnych služieb žiada, neoprávnene zvýhodniť; e) vzhľadom na pracovnú zaťaženosť alebo dlhodobú neprítomnosť nemôže riadne chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta.
Ako dôvetok treba zmieniť aj Slovenskú advokátsku komoru ako garanta dodržiavania povinností, ako aj etického výkonu advokácie jej členmi, advokátmi. Disciplinárny poriadok Slovenskej advokátskej komory schválený konferenciou advokátov dňa 10. júna 2017 upravuje procesný postup v prípade, ak je na advokáta podaná sťažnosť, ako aj sústavu orgánov, ktoré prejednávajú sťažnosti proti advokátom – Revízna komisia, Disciplinárna komisia (a disciplinárne senáty) a odvolacia disciplinárna komisia (a jej senáty).
Záverom možno konštatovať, že bez nezávislého výkonu advokácie by nebol zdravo fungujúci demokratický právny štát, teda štát vlády práva (rule of law). Ústavou Slovenskej republiky garantované práva na právnu pomoc by nebolo možné riadne uplatniť, ak by subjekt poskytujúci právnu pomoc nebol nezávislý alebo bol by napríklad podriadený akýmkoľvek spôsobom a akoukoľvek mierou, čo i len minimálnou, inému subjektu či nebodaj štátu.
[3] Tlačová správa Slovenskej advokátskej komory zo dňa 20.10.2018 „PREČO SÚ ADVOKÁTI DÔLEŽITÍ? 5. ročník Európskeho dňa advokátov“.