Znižovanie dôveryhodnosti jednotlivých ústavných inštitúcii a ich predstaviteľov len preto, že plnením svojich zákonných povinností nenapĺňajú politické predstavy a očakávania, je neakceptovateľné.
V právnom štáte je neakceptovateľné uvažovať o zmene právnej normy iba z dôvodu zákonného, ale nepopulárneho rozhodnutia. Zmena akéhokoľvek právneho inštitútu motivovaná aktuálnou reakciou verejnosti na individuálne rozhodnutie je v rozpore s ústavným princípom predvídateľnosti a stability právneho poriadku.
Zmeny zákona len kvôli konkrétnych kauzám aj historicky vždy vniesli pachuť zneužívania moci na politické ciele, čo v 21.storočí v Európskej únii nemôžeme dopustiť.
Demokraticky zvolené inštitúcie, ktoré majú ústavné kompetencie a každý verejný činiteľ alebo politický predstaviteľ, musia ísť príkladom pri rešpektovaní ústavy a ústavných práv, osobitne ak ide o otázku osobnej slobody a trestnej politiky štátu. Znižovanie dôveryhodnosti jednotlivých ústavných inštitúcií a ich predstaviteľov len preto, že plnením svojich zákonných povinností nenapĺňajú politické predstavy a očakávania, je neakceptovateľné. Takýmto prístupom sa prehlbuje dezilúzia občanov a ich nedôvera v inštitúcie ako také.
Inštitút zrušenia právoplatných rozhodnutí generálnym prokurátorom v prípravnom konaní v drvivej väčšine prípadov zvrátil nezákonnosť rozhodnutí prokurátorov, či už v prospech alebo neprospech obvinených. Systém bŕzd a protiváh prípravného konania je nevyhnutný pre zachovanie dôvery občanov v to, že Slovenská republika nie iba formálne, ale aj materiálne napĺňa základné atribúty právneho štátu.
Zodpovedným za zákonnosť prípravného konania, „dominus litis - pán sporu“, je v každom právnom štáte zástupca štátu. V prípade Slovenska je to prokurátor. Spochybňovanie tejto kompetencie je v rozpore s požiadavkou právneho štátu.
Budovaniu právneho štátu svedčí vždy rozvaha a pokora nositeľov politickej moci a nie náhlivé, do dôsledkov nepremyslené a politicky motivované arbitrárne rozhodnutia.
Uvádzame aj kontrolný zoznam rešpektovania právneho štátu podľa Benátskej komisie z 18. marca 2016, aktuálny kontrolný zoznam je postavený na šiestich elementoch a každý z nich je rozdelený na niekoľko aspektov:
1) Zákonnosť, vrátane transparentných, zodpovedných a demokratických procesov prijímania právnych predpisov,
a) Primát práva
b) Súlad so zákonmi
c) Vzťah medzinárodného a vnútroštátneho práva
d) Zákonodarná moc výkonnej zložky moci
e) Legislatívny proces
f) Výnimky v núdzových situáciách
g) Povinnosť implementovať zákony
h) Súkromné osoby spravujúce verejné veci
2) právna istota
a) Dostupnosť právnych predpisov
b) Dostupnosť súdnych rozhodnutí
c) Predvídateľnosť právnych predpisov
d) Stabilita a konzistentnosť práva
e) Legitímne očakávania
f) Zákaz retroaktivity
g) Nullum crimen sine legeand nulla poena sine legeprinciples
h) Res judicata
3) Prevencia zneužitia moci/zákaz svojvôle/arbitrárnosti
4) Rovnosť pred zákonom a princíp nediskriminácie
5) prístup k spravodlivosti
a) Nezávislosť a nestrannosť súdov a sudcov
b) Autonómia prokuratúry
c) Nezávislosť advokátskej komory
d) Spravodlivý proces
e) Prístup k súdom
f) Prezumpcia neviny
g) Prístup k ústavnému súdu
6) rešpektovanie ľudských práv
Správa bola zaslaná aj médiám ako tlačová správa SAK.
Statement of the Slovak Bar Association on the use of the legal competence of the General Prosecutor
Reducing the credibility of constitutional institutions and their representatives simply because the fulfilment of their legal obligations does not meet political ideas and expectations is unacceptable.
In a state governed by the rule of law, it is unacceptable to consider changing a legal norm only because of a legal but unpopular decision. The change of any legal instrument motivated by the current reaction of the public to an individual decision is in conflict with the constitutional principle of predictability and stability of the legal order.
Amendments to the law, motivated only by specific cases, have historically always brought a taste of abuse of power for political purposes, which we cannot allow in the 21st century European Union.
Democratically elected institutions vested with constitutional competences as well every public official or political representative, must lead by example in respecting the Constitution and constitutional rights, especially when it comes to the issue of personal freedom and the state penal policy. Reducing the credibility of individual constitutional institutions and their representatives simply because they do not meet political ideas and expectations by fulfilling their legal obligations is unacceptable. Such approach deepens the disillusionment of citizens and their distrust in institutions as such.
In the vast majority of cases, the legal instrument of annulment of valid decisions in the pretrial proceedings by the Prosecutor General reversed the illegality of the prosecutors' decisions, either in favour or to the detriment of the accused. The system of checks and balances in the pretrial proceedings is necessary to maintain the confidence of citizens in the fact that the Slovak Republic not only formally but also materially fulfills the basic attributes of the rule of law.
In each rule of law state, the representative of the state is responsible for the legality of the pretrial proceedings, the so called "dominus litis - master of the dispute". In case of Slovakia, it is the prosecutor. Challenging this competence is contrary to the rule of law principles. The rule of law is always better served by the composed and humble approach of the holders of political power and not by a sudden, ill-considered and politically motivated arbitrary decisions.
We also present a Rule of Law Checklist adopted by the Venice Commission on 18th March 2016, based on six elements and each of them divided into several aspects:
1) Legality, including the transparent, liable and democratic legislative procedure
a) Supremacy of law
b) Compliance with the law
c) Relationship between international and domestic law
d) Law-making powers of the executive
e) Law-making procedure
f) Duty to implement the law
g) Private actors in charge of public tasks
2) Legal certainty
a) Accessibility of legislation
b) Accessibility of court decisions
c) Foreseeability of laws
d) Stability and consistency of law
e) Legitimate expectations
f) Non-retroactivity
g) Nullum crimen sine legeand nulla poena sine legeprinciples
h) Rec iudicata
3) Prevention of abuse/misuse of powers
4) Equality before the law and non-discrimination
5) Access to Justice
a) Independence and impartiality of the judiciary and individual judges
b) Autonomy of the prosecution
c) Fair trial
d) Independence of the Bar Associations
e) Access to courts
f) Presumption of innocence
g) Access to constitutional court
6) Respect for human rights