Predbežné stanovisko SAK k návrhu zmeny TP týkajúcej sa PRÍPRAVNÉHO KONANIA

Predbežné stanovisko SAK k návrhu zmeny TP týkajúcej sa PRÍPRAVNÉHO KONANIA

Zdroj: SAK, z dňa 25.2.2022

Slovenská advokátska komora sa 17.februára 2022  oboznámila s pracovným návrhom zmien prípravného konania v trestných veciach (návrh novely Trestného poriadku).

 Popri niekoľkých pozitívnych zmenách, ku ktorým možno zaradiť posilnenie procesného postavenia poškodeného či skrátenie lehoty väzby na 3 mesiace, veľmi citlivo a negatívne vnímame snahy o posilnenie postavenia mocenských zložiek štátu na úkor práv občanov a obhajoby tak, ako sú garantované Ústavou SR, ako aj medzinárodnými záväzkami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Chápeme, že cieľom novely je zrýchlenie prípravného konania. Predložený návrh však nemožno považovať za výraznú reformu prípravného konania, ale obmedzuje sa na úpravy, ktoré vedú k výraznému zúženiu práva obvinených na obhajobu, oslabeniu postavenia sudcu a rozšírenia právomocí polície. Sme presvedčení, že zrýchlenie a zefektívnenie prípravného konania je možné dosiahnuť inými prostriedkami za súčasného zachovania základných práv, princípov právneho štátu a systému bŕzd a protiváh.

Z koncepčného hľadiska možno hovoriť o:

·       „silnom“ prípravnom konaní, ktoré je ťažiskom konania a rozhodovania a ktorého účelom je čo najúplnejšie objasnenie veci,

·       „slabom“ prípravnom konaní, ktorého podstatou je umožniť prokurátorovi rozhodnúť sa, či podá žalobu a ťažiskom dokazovania a rozhodovania je hlavné pojednávanie,

·       prípravnom konaní, ktoré má vo vzťahu k hlavnému pojednávaniu pomocnú predbežnú povahu, dokazovanie je čo najúplnejšie, ale hlavné pojednávanie sa plne riadi zásadou bezprostrednosti.

Predložený návrh jednostranne vyberá prvky týchto koncepcií („vyberanie hrozienok z koláča“) v rozpore s tým, čo je rozpoznateľne dané v rámci ustálených právnych inštitútov, čím pretvára trestnoprávny kódex na „policajný“ trestný poriadok. Nerovnováha moci tak bude viesť aj k tomu, že sudca nebude môcť štandardným spôsobom použiť svoje právomoci a nebude mať možnosť zvrátiť postup v prípravnom konaní, keď ani obvinený ani obhajca nebudú mať možnosť reagovať na postup policajných zložiek. Táto nerovnováha bude spôsobená napríklad vykonaním celého  prípravného konania iba vo veci bez vznesenia obvinenia voči konkrétnej podozrivej osobe.

Sme toho názoru, že v rámci koncepcie foriem prípravného konania je potrebné sa dopracovať k univerzálnemu modelu - forme prípravného konania, ktorý by bol aplikovateľný na všetky skutkové a právne situácie, ktorý by zabezpečoval potrebnú flexibilitu prípravného konania a zároveň by garantoval dosiahnutie, a teda naplnenie deklarovaného účelu prípravného konania. Úspešnosť takéhoto modelu koncepcie prípravného konania v značnej miere závisí od stanovenia okruhu prostriedkov obstarávania podkladov pre rozhodnutie prokurátora, ako aj od stanovenia procesných garancií pre rešpektovanie ľudských práva a slobôd, ktoré môžu byť v rámci prípravného konania dotknuté.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že dôkazy by sa mali v prípravnom konaní v rámci obstarávania podkladov vykonávať len v tom prípade, ak majú charakter neopakovateľných úkonov a dôkazy, resp. dôkazné prostriedky sú taxatívne vymenované. Obstarávať by sa mali iba také dôkazy, ktoré majú charakter rozhodujúcich a základných skutočností, o ktoré sa opiera obžaloba a neskôr aj meritórne rozhodnutie súdu.

 V zmysle návrhu sa ťažisko dokazovania síce presúva na hlavné pojednávanie, ale napriek výraznému obmedzeniu práva obhajoby počas prípravného konania všetky úkony z prípravného konania budú použiteľné počas hlavného pojednávania. Dochádza tak k popretiu kontradiktórnosti procesu a nerešpektuje sa zásada rovnosti zbraní, ktorá zaisťuje, aby obe strany mali prístup k akýmkoľvek dôkazom a argumentom, ktoré boli predložené súdu a ktoré by mohli mať vplyv na prejednanie veci a súdne rozhodnutie.

Upozorňujeme, že by tým predložený návrh zvýšil aj materiálno-technické, organizačné a personálne nároky na inštitút sudcu, ktoré by mali byť adresované v analýze vplyvov na rozpočet.

Takisto zásadne a už dlhé roky konštantne odmietame posilnenie postavenia agenta, ktorý by v zmysle návrhu mohol byť použitý pri každom úmyselnom trestnom čine, čo výrazne zasahuje do ústavného práva osôb na súkromie. Rovnako sa neprimerane návrhom posilňuje použitie informačno-technických prostriedkov.

Slovenská advokátska komora je pripravená prispieť do odbornej diskusie o zmenách smerujúcich k zlepšeniu fungovania prípravného konania, no zásadne odmieta zmeny, ktoré obmedzujú prístup k obhajobe a sú v rozpore s judikatúrou ESĽP o práve na obhajobu a spravodlivý súdny proces.

Navrhujeme okrem iného zmenu inštitútu začatia trestného stíhania tak, aby nešlo o začatie trestného stíhania „vo veci“, ale trestné stíhanie by sa malo začínať voči osobe, ktorej bolo procesne predpísaným spôsobom vznesené obvinenie, pri kumulatívnom splnení nasledovných procesných podmienok:

-        zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin,

-        dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba,

-        neexistencia okolností vylučujúcich začatie trestného stíhania.

Súčasná koncepcia inštitútu začatia trestného stíhania predstavuje jednu zo zásadných procesných prekážok zjednodušenia, zrýchlenia a zefektívnenia predsúdneho, ale aj celého trestného konania (§ 199 ods. 1 TP). Reforma tohto inštitútu by nevytvárala priestor na taktické a procesné obštrukcie policajtov vo vzťahu k vzneseniu obvinenia a účasti obhajoby na procesných úkonoch prípravného konania. Zároveň neguje potrebu opakovania procesných úkonov realizovaných pred vznesením obvinenia po vznesení obvinenia (kontradiktórnym spôsobom).

Procesné účinky spojené s inštitútom vznesenia obvinenia (de lege ferenda trestného stíhania) sú normatívne indikované v Ústave SR (čl. 17 ods. 3 a 4), čo predstavuje absolútne normatívne limity pri úvahách o koncepcii formy a spôsobu začatia trestného stíhania.  Nemožno v tejto súvislosti opomenúť, že s inštitútom vznesenia obvinenia sú spojené závažné aj mimoprocesné účinky pre obvineného (pracovnoprávne, rodinné, spoločenské).

Súčasný dualizmus foriem prípravného konania možno parciálne rieši problémy súvisiace s rýchlosťou a efektivitou odhaľovania a objasňovania typovo menej závažnej trestnej činnosti (v prípade skráteného vyšetrovania), avšak nerieši podstatu problémov súvisiacich s typovo závažnejšou trestnou činnosťou (v prípade vyšetrovania), kde okruh procesných dôkazných prostriedkov je identický s ich uplatňovaním v súdnom konaní (hlavnom pojednávaní), pričom občania a osobitne poškodení (obete týchto trestných činov) subjektívne oveľa intenzívnejšie pociťujú účinky spojené s páchaním práve typovo závažnejších trestných činov, pri objasňovaní ktorých sa nedarí napĺňať požiadavky na rýchle a účinné vyšetrovanie. Navyše, prílišná štruktúrovanosť neposkytuje ani očakávanú mieru istoty a predvídateľnosti a neumožňuje občanom orientovať sa v procese a tým si účinne uplatňovať priznané procesné práva.

Tieto problémy predložený návrh nerieši. Naopak, vytvára obavu z porušenia práv garantovaných Ústavou SR, Ústavným súdom SR, Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a judikatúrou ESĽP. Účelom trestného konania nie je len spravodlivé potrestanie, ale aj spravodlivý proces ako podmienka  existencie demokratického právneho štátu. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je aj právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorá okrem iných procesných záruk kladie dôraz aj na  zachovanie  kontradiktórnosti  konania  a  „rovnosti  zbraní“.  Podstatou kontradiktórnosti a s ňou súvisiacej „rovnosti zbraní“ je, aby všetci účastníci konania mali reálnu možnosť využiť svoje procesné práva predložiť argumenty a reagovať  na  protiargumenty  protistrany (napr. Öcalan proti Turecku, Foucher proti Francúzsku, Bulut proti Rakúsku; Faig Mammadov proti Azerbajdžanu, Brandstetter proti Rakúsku, Borgers proti Belgicku). ESĽP sa vyjadrill, že k porušeniu dohovoru dochádza, ak zásadné obstarávanie dôkazu, napr. konfrontáciou, prebiehalo len  pred vyšetrovateľom, ktorý ako taký nespĺňa požiadavky nezávislosti a nestrannosti a má širokú mieru voľnej úvahy zamietnuť niektoré položené otázky (Melnikov proti Rusku). Spôsob získavania dôkazov nemožno prispôsobovať momentálnemu presvedčeniu OČTK o páchateľovi a vine, ale vždy je potrebné striktne dbať na predpísané procesné pravidlá (ÚS ČR II.ÚS 268/03, II ÚS 2014/07). Preto, aby právo na spravodlivý proces bolo „čo najpraktickejšie a čo najefektívnejšie“,  je nevyhnutný čo najskorší prístup k advokátovi a jeho prítomnosť pri výsluchoch (Salduz proti Turecku, Ibrahim a ostatní proti Spojenému kráľovstvu). 

Právo obhajoby a rovnosť zbraní prešli svojím vývojom, a to aj z pohľadu vnímania týchto inštitútov zo strany širšej verejnosti, ktorá citlivo vníma potrebu spravodlivého procesu. Vzhľadom na to, že naša krajina má už bohaté skúsenosti so zneužívaním trestného práva, o to prísnejšie treba pristupovať k oslabovaniu práv občanov na úkor štátu.