Vyjadrenie SAK k využitiu zákonnej právomoci generálneho prokurátora

Vyjadrenie SAK k využitiu zákonnej právomoci generálneho prokurátora

Zdroj: SAK, z dňa 3.9.2021

Znižovanie dôveryhodnosti jednotlivých ústavných inštitúcii a ich predstaviteľov len preto, že plnením svojich zákonných povinností nenapĺňajú politické predstavy a očakávania, je neakceptovateľné.

V právnom štáte je neakceptovateľné uvažovať o zmene právnej normy iba z dôvodu zákonného, ale nepopulárneho rozhodnutia. Zmena akéhokoľvek právneho inštitútu motivovaná aktuálnou reakciou verejnosti na individuálne rozhodnutie je v rozpore s ústavným princípom predvídateľnosti a stability právneho poriadku.

Zmeny zákona len kvôli konkrétnych kauzám aj historicky vždy vniesli pachuť zneužívania moci na politické ciele, čo v 21.storočí v Európskej únii nemôžeme dopustiť.

Demokraticky zvolené inštitúcie, ktoré majú ústavné kompetencie a každý verejný činiteľ alebo politický predstaviteľ, musia ísť príkladom pri rešpektovaní ústavy a ústavných práv, osobitne ak ide o otázku osobnej slobody a trestnej politiky štátu.  Znižovanie dôveryhodnosti jednotlivých ústavných inštitúcií a ich predstaviteľov len preto, že plnením svojich zákonných povinností nenapĺňajú politické predstavy a očakávania, je neakceptovateľné. Takýmto prístupom sa prehlbuje dezilúzia občanov a ich dôvera v inštitúcie ako také.

Inštitút zrušenia právoplatných rozhodnutí generálnym prokurátorom v prípravnom konaní v drvivej väčšine prípadov zvrátil nezákonnosť rozhodnutí prokurátorov, či už v prospech alebo neprospech obvinených. Systém bŕzd a protiváh prípravného konania je nevyhnutný pre zachovanie dôvery občanov v to, že Slovenská republika nie iba formálne, ale aj materiálne napĺňa základné atribúty právneho štátu.

Zodpovedným za zákonnosť prípravného konania, „dominus litis - pán sporu“, je v každom právnom štáte zástupca štátu. V prípade Slovenska je to prokurátor. Spochybňovanie tejto kompetencie je v rozpore s požiadavkou právneho štátu.

Budovaniu právneho štátu svedčí vždy rozvaha a pokora nositeľov politickej moci a nie náhlivé, do dôsledkov nepremyslené a politicky motivované arbitrárne rozhodnutia.

Uvádzame aj kontrolný zoznam rešpektovania právneho štátu podľa Benátskej komisie z 18. marca 2016, aktuálny kontrolný zoznam je postavený na šiestich elementoch a každý z nich je rozdelený na niekoľko aspektov:

1) Zákonnosť, vrátane transparentných, zodpovedných a demokratických procesov prijímania právnych predpisov,

a)           Primát práva

b)           Súlad so zákonmi

c)            Vzťah medzinárodného a vnútroštátneho práva

d)           Zákonodarná moc výkonnej zložky moci

e)           Legislatívny proces

f)            Výnimky v núdzových situáciách

g)           Povinnosť implementovať zákony

h)           Súkromné osoby spravujúce verejné veci

 

2) právna istota

a)           Dostupnosť právnych predpisov

b)           Dostupnosť súdnych rozhodnutí 

c)            Predvídateľnosť právnych predpisov

d)           Stabilita a konzistentnosť práva

e)           Legitímne očakávania

f)            Zákaz retroaktivity

g)           Nullum crimen sine legeand nulla poena sine legeprinciples

h)           Res judicata

i)             Prevencia zneužitia moci

 

3) zákaz svojvôle/arbitrárnosti

a)           Zákaz diskriminácie

b)           Rovnosť pred zákonom

c)            Rovnosť v právach

 

4) prístup k spravodlivosti pred nezávislými a nestrannými súdmi, vrátane preskúmania správnych rozhodnutí,

a)           Nezávislosť a nestrannosť súdov a sudcov

b)           Autonómia prokuratúry

c)            Nezávislosť advokátskej komory

d)           Spravodlivý proces

e)           Prístup k súdom

f)            Prezumpcia neviny

g)           Prístup k ústavnému súdu

 

5) rešpektovanie ľudských práv

6) zákaz diskriminácie a rovnosť pred zákonom


Správa bola zaslaná aj médiám ako tlačová správa SAK.