Aktualizované: 05/2022

1. Dedenie obchodného podielu advokáta

Dedičom obchodného podielu spoločnosti s ručením obmedzeným môže byť len advokát. Ak dedič nie je advokátom, vzniká mu voči spoločnosti právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu podľa osobitného predpisu.

( § 15 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z.z.)

Spoločníkovi, ktorého účasť v spoločnosti súd zrušil alebo ktorý bol vylúčený, vzniká právo na vyrovnací podiel (§ 61 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka). Rovnaké právo má dedič alebo právny nástupca spoločníka, pokiaľ naňho neprešiel obchodný podiel.

(§ 116). (§ 150 ods. 1 Obchodného zákonníka)

Vyrovnací podiel sa vypočíta pomerom splateného vkladu spoločníka, ktorého účasť v spoločnosti zanikla, k splateným vkladom všetkých spoločníkov, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

(§ 150 ods. 2 Obchodného zákonníka)

Ak dedičom nie je advokát, dochádza k uvoľneniu obchodného podielu spoločníka a dedič má právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu. Notár ako súdny komisár v dôsledku neriadenia sa platnou právnou úpravou vec nesprávne právne posúdil a preto nesprávne zaradil do dedičstva po poručiteľovi obchodný podiel, ktorý nemohol byť predmetom dedenia.

(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2CdoGp/1/2018 zo dňa 31. 01. 2019)

2. Dedenie obchodného podielu advokátom, ktorý vykonáva advokáciu ako konateľ inej obchodnej spoločnosti poskytujúcej právne služby

V súvislosti s výkonom advokácie prostredníctvom obchodnej spoločnosti je potrebné rozlišovať najprv to, že subjektom, ktorý má oprávnenie na výkon advokácie, je osoba advokáta podľa § 12 ods. 1 písm. e) zákona o advokácii, a to konateľ. Spoločnosť samotná takéto oprávnenie nemá, pretože predstavuje len jednu z foriem výkonu advokácie.

Z uvedeného vyplýva, že  existuje zásadný rozdiel medzi pojmami ,,výkon advokácie“, ,,oprávnenie na výkon advokácie“ a ,,forma výkonu advokácie“ či pojem ,,advokát“ alebo ,,spoločnosť s ručením obmedzeným“.

Ak zákon o advokácii obsahuje úpravu, čo sa stane s obchodným podielom, ak nikto z dedičov nie je advokátom, tak potom v prípade, ak by hypoteticky nemohol takýto obchodný podiel zdediť advokát už vykonávajúci advokáciu ako konateľ inej obchodnej spoločnosti poskytujúcej právne služby, zákon o advokácii by obsahoval obdobné osobitné ustanovenie o tom, aby sa riešil daný stav, takáto úprava však absentuje, čo musí znamenať, že predmetné dedenie nemôže byť vylúčené.

Rovnako z dikcie ustanovení § 114, § 116 ods. 2, § 118 Obchodného zákonníka nie je možné právne platne a účinne zabrániť, aby došlo k dedeniu obchodného podielu advokátom (dedenie nastáva podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a subjektom dedenia je dedič (fyzická osoba) a nie advokát - SZČO) v prípade, ak už tento je majiteľom obchodného podielu v inej s.r.o. poskytujúcej právne služby, ktorej je konateľom.

V prípade opačného záveru by sme dospeli k výkladu ad absurdum, ktorý by mohol predstavovať výrazný zásah do ústavného práva na vlastníctvo, obmedzenia práva dediča dediť majetok alebo obmedzenia práv a povinností spoločníkov vyplývajúcich z ustanovení obchodného zákonníka či slobodnú voľby spôsobu výkonu advokácie advokáta, za ktoré nezodpovedá (dedenie).

Nemožno rozumne očakávať a spravodlivo požadovať od advokáta, aby odmietol dedičstvo len z dôvodu, že už vykonáva advokáciu ako konateľ s.r.o., je však rozumné predpokladať, že advokát koná s odbornou starostlivosťou a pred skončením dedičského konania vykoná všetky potrebné kroky, aby nedošlo k porušeniu § 15 ods. 6 zákona o advokácii.

(Uznesenie predsedníctva SAK č. 26/9/2020)

3. Práva a povinnosti advokáta pre prípad smrti ( mortis causa)

     Pozbaviť advokáta povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže klient a po smrti či zániku klienta jeho právny nástupca. Ak má klient viac právnych nástupcov, na účinné pozbavenie advokáta povinnosti zachovávať mlčanlivosť sa vyžaduje súhlasný prejav vôle všetkých právnych nástupcov klienta. Súhlas musí mať písomnú formu. Advokát je povinný zachovávať mlčanlivosť aj v prípade, ak ho klient alebo všetci jeho právni nástupcovia pozbavia tejto povinnosti, ak usúdi, že pozbavenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť je v neprospech klienta.

(§ 23 ods. 2 a 3 Zákona o advokácii)

Vyúčtovať advokátsku odmenu po smrti advokáta je oprávnený a povinný likvidátor advokátskej kancelárie.

(Uznesenie predsedníctva SAK č. 46/3/2018)

Advokát je oprávnený, ale nie je povinný po smrti svojho klienta vydať doklady zo svojho advokátskeho spisu, ktoré v mene klienta počas zastupovania prevzal, právnym nástupcom klienta(Uznesenie predsedníctva SAK č. 18/2/2021)

Advokát, ktorý vypovedá ako svedok o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri zastupovaní bývalých klientov, napriek tomu, že povinnosti zachovávať mlčanlivosť nebol zbavený všetkými dedičmi bývalých klientov, dopúšťa sa disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 ZoA, pretože takýmto konaním porušuje povinnosti mu uložené v ust. § 23 ods. 1 a 2 ZoA.

(Rozhodnutie IX. disciplinárneho senátu SAK z 27. októbra 2017, sp.zn. DS IX.-39/2017:3342/2016)

4.  Poskytovanie právnych služieb vo veciach dedičského konania

Za účelný a hospodárny nie je možné považovať postup advokáta, pri ktorom podá návrh na prejednanie novoobjaveného majetku v dedičskom konaní, ktorým je nehnuteľnosť, bez existencie listu vlastníctva založeného v prospech poručiteľa, keďže už v čase podania návrhu bolo jasné, že tento návrh nemôže byť úspešný bez ďalšej relevantnej skutočnosti – právoplatného rozhodnutia o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o čom je advokát povinný klienta poučiť.

(Rozhodnutie Predsedníctva SAK z 24. septembra 2010, sp.zn. P-41/10:3477/2009     Rozhodnutie I. Disciplinárneho senátu SAK z 5. mája 2010, sp.zn. DS I.-31/10:3477/2009)

Advokát, ktorý prevezme právne zastupovanie klienta ako dediča v dedičskej právnej veci, týkajúcej sa majetku poručiteľa, napriek tomu, že súčasťou dedičstva sú aj pohľadávky voči advokátovi titulom vystavenej zmenky, čo zakladá konflikt záujmov medzi advokátom a jeho klientom, dopúšťa sa disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 ZoA, pretože takýmto konaním porušuje povinnosti mu uložené v ust. § 18 ods. 3 a § 21 písm. b) ZoA.

(Rozhodnutie I. odvol. disc. senátu SAK z 9. novembra 2015, sp.zn. I. ODS – 20/15:1046/2014, Rozhodnutie II. disciplinárneho senátu SAK z 31. marca 2015, sp.zn. DS II. – 82/2014:1046/2014)

Rozpor záujmov advokáta so záujmami klienta vzniká už samotnou existenciou pohľadávky a postavením advokáta ako dlžníka poručiteľa klienta a skutočnosťou, že klient sa stal možným dedičom poručiteľa majetku. Advokát v tomto prípade nemá možnosť na vlastné uváženie a výber, či v tomto prípade odmietne alebo neodmietne poskytnutie právnej služby. Je irelevantné, že o poskytnutie právnej služby ho požiadal samotný klient na odporúčanie poručiteľa, že o všetkých obchodných vzťahoch advokáta s poručiteľom bol informovaný a s poskytovaním právnej služby advokátom súhlasil. Práve advokát má byť zárukou nezávislosti a objektívnosti pri výkone advokátskeho povolania aj tým, že aj napriek súhlasu a požiadavke klienta pri možnej existencii rozporu záujmov poskytovanie právnej služby odmietne.

(Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo 25. januára 2017, sp.zn. 4S/9/2016)