Aktualizované: 2/2023

Právne predpisy:

Podstatou výkonu advokácie je skutočnosť, že klient by sa mal zdôveriť svojmu advokátovi s vecami, ktoré nepovie nikomu inému. Mal by mu dôverovať natoľko, že mu zverí najsúkromnejšie detaily alebo najcennejšie obchodné tajomstvá. Advokát by mal prijímať informácie klienta ako dôverné. Bez istoty zachovania mlčanlivosti mu klient nemôže dôverovať. Zachovávanie mlčanlivosti nie je len povinnosťou advokáta, ale aj základné ľudské právo klienta. Komunikácia medzi klientom a advokátom nesmie byť zneužitá v neprospech klienta. V niektorých vnútroštátnych poriadok je právo zachovávať mlčanlivosť vnímané ako výsada klienta, zatiaľ čo v iných môže byť obsahom profesijného tajomstva to, že advokát zachováva mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel pri komunikácii so svojím klientom, voči advokátovi druhej strany, na báze dôvernosti. Princíp v sebe zahŕňa všetky podoby tohto konceptu – mlčanlivosť, profesijné tajomstvo i dôvernosť informácií. Pod tento princíp sa subsumuje aj povinnosť advokáta zachovávať mlčanlivosť po skončení zastupovania.

Pre prácu advokáta/advokátky je nevyhnutné, aby mu/jej klient zveril aj to, čo by nepovedal inej osobe. Advokát/advokátka by mal(a) byť príjemcom informácií na základe dôvery. Klient nemôže advokátovi/advokátke dôverovať bez pocitu istoty, že advokát/advokátka zachová mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel(a). Povinnosť mlčanlivosti je preto primárnym a základným právom a zároveň primárnou a základnou povinnosťou advokáta/advokátky.

Podľa zákona o advokácii, advokát je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie, ak osobitný predpis na úseku predchádzania a odhaľovania legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu  neustanovuje inak.

Pozbaviť advokáta povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže klient a po smrti či zániku klienta iba jeho právny nástupca. Ak má klient viac právnych nástupcov, na účinné pozbavenie advokáta povinnosti zachovávať mlčanlivosť sa vyžaduje súhlasný prejav vôle všetkých právnych nástupcov klienta. Súhlas musí mať písomnú formu. Advokát je povinný zachovávať mlčanlivosť aj v prípade, ak ho klient alebo všetci jeho právni nástupcovia pozbavia tejto povinnosti, ak usúdi, že pozbavenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť je v neprospech klienta. Advokát nemá povinnosť zachovávať mlčanlivosť voči osobe, ktorú poveruje vykonaním jednotlivých úkonov právnych služieb, ak je táto osoba sama povinná zachovávať mlčanlivosť podľa osobitných predpisov.

Advokát nemá povinnosť zachovávať mlčanlivosť v konaní pred súdom alebo iným orgánom, ak predmetom konania je spor medzi ním a klientom alebo jeho právnym nástupcom.

Advokát sa nemôže dovolávať povinnosti zachovávať mlčanlivosť v disciplinárnom konaní podľa tohto zákona. Podrobnosti určí disciplinárny poriadok komory.

Povinnosť zachovávať mlčanlivosť trvá aj počas pozastavenia výkonu advokácie, ako aj po vyčiarknutí advokáta zo zoznamu advokátov.

Povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa rovnako vzťahuje na

a) zamestnancov advokáta, zamestnancov verejnej obchodnej spoločnosti, zamestnancov komanditnej spoločnosti alebo zamestnancov spoločnosti s ručením obmedzeným,

b) iné osoby, ktoré sa v tejto súvislosti podieľajú na poskytovaní právnych služieb,

c) členov orgánov komory a jej zamestnancov ( § 66 ods. 4).

Povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa nevzťahuje na prípad, ak ide o zákonom uloženú povinnosť prekaziť spáchanie trestného činu.

Podľa advokátskeho poriadku, advokát je povinný všetky osoby, ktoré sa podieľajú na jeho činnosti spojenej s poskytovaním právnych služieb, poučiť o rozsahu ich zákonnej povinnosti zachovávať mlčanlivosť, a to aj v súvislosti so svedeckou povinnosťou takýchto osôb. Advokát je povinný zaviazať ich k mlčanlivosti aj po skončení činnosti spojenej s poskytovaním právnych služieb. Povinnosť mlčanlivosti advokáta a osôb, ktoré sa podieľajú na jeho činnosti spojenej s poskytovaním právnych služieb, trvá aj po skončení zastúpenia. Oznámenie o pozbavení mlčanlivosti musí advokát písomne vyžiadať od klienta alebo osoby uvedenej v § 23 ods. 2 zákona. Za pozbavenie mlčanlivosti sa nepovažuje vyhlásenie klienta vykonané voči orgánu štátnej správy, policajného zboru, prokuratúry, súdu alebo tretej osobe.

Pri vykonávaní domovej prehliadky alebo inej prehliadky podľa Trestného poriadku, pri vykonávaní daňovej kontroly podľa zákona o správe daní a poplatkov a pri vykonávaní kontroly podľa colného zákona, pri vykonávaní kontroly Slovenskej obchodnej inšpekcie a pri vykonávaní kontroly Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, pokiaľ je takáto prehliadka alebo kontrola vykonávaná v priestoroch, v ktorých advokát vykonáva advokáciu alebo v priestoroch, v ktorých sa môžu nachádzať listiny alebo iné nosiče informácií, ktoré obsahujú skutočnosti, na ktoré sa podľa zákona vzťahuje povinnosť mlčanlivosti advokáta, je advokát povinný upozorniť orgán vykonávajúci prehliadku alebo kontrolu na svoju zákonnú povinnosť mlčanlivosti, s tým spojenú obmedzenú edičnú povinnosť, ako aj na právne predpisy na ochranu osobných údajov. Pri vykonávaní domovej prehliadky alebo inej prehliadky podľa Trestného poriadku je advokát povinný žiadať, aby orgán činný v trestnom konaní pribral k tomuto úkonu ako nezúčastnenú osobu zástupcu komory alebo iného advokáta. Advokát sa pri postupe podľa tohto ustanovenia riadi predpisom predsedníctva komory.

Povinnosť mlčanlivosti advokáta sa vzťahuje aj na daňové konanie a iné obdobné konania, ak zverejnením informácií môže byť povinnosť mlčanlivosti porušená.

Advokát je povinný zachovávať mlčanlivosť v konaniach pred orgánmi komory s výnimkou informovania o vlastnej disciplinárnej a statusovej veci v rozsahu nepoškodzujúcom oprávnené záujmy iného advokáta, klienta advokáta alebo tretej osoby.

§ 23 zákona o advokácii

§ 9, § 16  Advokátskeho poriadku schváleného Konferenciou advokátov SAK 11.6.2021;

Článok 2.3. Etického kódexu CCBE pre európskych advokátov prijatého 28. októbra 1988 a Charty kľúčových princípov európskeho advokáta schválená na Plenárnom zasadnutí v Bruseli dňa 24. novembra 2006;

Uznesenia Predsedníctva SAK:

Advokáti (vrátane členov orgánov SAK) sú povinní zachovávať mlčanlivosť o obsahu disciplinárnych konaní (§ 16 AP), zamestnancom komory táto povinnosť vyplýva z ich pracovnoprávneho vzťahu.

U z n e s e n i e P SAK  č. 48/1/2013

Aj v prípade, ak advokát nie je povinný zachovať mlčanlivosť (pretože bol povinnosti klientom zbavený), môže sám zvážiť, či vypovedať bude (§ 23 ods. 3 zákona o advokácii), ak by bolo pozbavenie mlčanlivosti podľa jeho názoru v neprospech klienta. V prípade poskytovania právnej služby spísaním zmluvy môže byť klientom aj len jedna zmluvná strana. Rozhodujúce pre otázku, kto bol klientom advokáta, je to, s kým uzatvoril zmluvu o poskytovaní právnej služby (kto ho o jej poskytnutie požiadal). Pokiaľ sa advokát v postavení svedka rozhodol neodpovedať na (žiadne) otázky súdu a účastníkov argumentujúc povinnosťou mlčanlivosti, nepostupoval v rozpore so zákonom o advokácii. Predmet advokátskeho tajomstva sa vzťahuje aj na okolnosti spísania zmluvy. Advokát v takejto situácii nie je povinný odpovedať ani na otázky právnej zástupkyne navrhovateľky a ani na otázky navrhovateľky týkajúce sa žiadnych okolností spísania zmluvy. Je vecou advokáta, kedy požiada klienta o pozbavenie mlčanlivosti, nie je povinný tak urobiť vopred pred výsluchom ako svedka na súde.

U z n e s e n i e P SAK  č. 46/6/2013

Povinnosť mlčanlivosti advokáta nebráni, aby vyšetrovateľovi policajného zboru aj bez súhlasu klienta oznámil, či a v akej dobe a veci tohto klienta zastupoval. Ostatné podrobnosti týkajúce sa obsahu a priebehu zastupovania môže advokát vyšetrovateľovi policajného zboru oznámiť iba v prípade, ak ho klient zbaví povinnosti mlčanlivosti.

U z n e s e n i e P SAK  č. 51/6/2013

Zbavenie mlčanlivosti klienta smeruje voči advokátovi, nie voči koncipientovi (hoci § 9 ods. 4 Advokátskeho poriadku predpokladá, že klient zbaví mlčanlivosti aj zamestnancov advokáta) a zvážiť ďalšiu existenciu povinnosti zachovávať mlčanlivosť (svoju i koncipientovu) aj napriek zbaveniu povinnosti mlčanlivosti, je vecou advokáta a nie koncipienta. Koncipient v takýchto prípadoch je povinný postupovať v súlade s pokynom advokáta. Predpokladom na to, aby koncipient vypovedal ako svedok o okolnostiach tvoriacich predmet advokátskeho tajomstva, je teda súčasné splnenie týchto podmienok: 1. Klient zbaví písomne advokáta a aj koncipienta mlčanlivosti; 2. Advokát udelí koncipientovi súhlas, aby vo veci vypovedal napriek tomu, že obsah výsluchu môže tvoriť predmet advokátskeho tajomstva.

U z n e s e n i e P SAK  č. 53/6/2013

Advokát autorizujúci zmluvu podľa § 1a a nasl. zákona o advokácii je povinný zachovať mlčanlivosť vo vzťahu k všetkým účastníkom zmluvy.

U z n e s e n i e  P SAK č. 1/2014

V prípade, ak bola medzi advokátom a klientom narušená nevyhnutná dôvera, advokát je podľa § 22 ods. 1 oprávnený odstúpiť zmluvy o poskytovaní právnych služieb. Povinnosť zachovávať mlčanlivosť však ani v takomto prípade nezaniká.

U z n e s e n i e  P SAK č. 97/3/2014

S ohľadom na skutočnosť, že údaje požadované Štatistickým úradom SR súvisia s výkonom advokácie, platí ustanovenie § 23 ods. 1 zákona o advokácie, podľa ktorého je advokát povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie, ak osobitný predpis na úseku predchádzania a odhaľovania legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu neustanovuje inak. Slovenská advokátska komora má za to, že údaje požadované štatistickým úradom sú údajmi získanými v súlade s výkonom advokácie, pričom zákon o advokácii striktne vymedzuje výnimku z povinnosti mlčanlivosti len vo vzťahu k predchádzaniu a odhaľovaniu legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu.

U z n e s e n i e  P SAK č. 78/4/2014

Zmluvou o tichom spoločenstve sa zaväzuje tichý spoločník poskytnúť podnikateľovi určitý vklad a podieľať sa ním na jeho podnikaní a podnikateľ sa zaväzuje na platenie časti zisku vyplývajúcej z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania. Podľa ustanovenia § 675 ods. 1 Obchodného zákonníka je tichý spoločník oprávnený nahliadať do všetkých obchodných dokladov a účtovných záznamov týkajúcich sa podnikania, na ktorom sa podieľa svojím vkladom podľa zmluvy o tichom spoločenstve.

V prípade, ak by advokátska kancelária vykonávajúca advokáciu ako spoločnosť s ručením obmedzením uzavrela s fyzickou osobou zmluvu o tichom spoločenstve, mala by zákonnú povinnosť umožniť tichému spoločníkovi nahliadať do obchodnej a účtovnej dokumentácie, čo by bolo v rozpore s vyššie uvedenými ustanoveniami právnych predpisov upravujúcimi povinnosť mlčanlivosti advokáta.

Z uvedeného dôvodu nie je podľa názoru Slovenskej advokátskej komory v súčasnosti možné, aby advokátska kancelária – spoločnosť s ručením obmedzením - platne uzavrela s fyzickou osobou zmluvu o tichom spoločenstve s výnimkou prípadu, ak advokát je prokuristom alebo konateľom v spoločnosti vykonávajúcej advokáciu, v ktorej by mal byť tichým spoločníkom.

U z n e s e n i e P SAK  č. 13/7/2014

Pohľadávka advokáta voči klientovi v prevažnej miere pozostáva z nároku na odmenu za poskytnuté právne služby, náhrady za stratu času a hotové výdavky advokáta. Jej právny základ a výška teda spočívajú vo vzťahu klient - advokát, ktorý podlieha prísnemu režimu mlčanlivosti zo strany advokáta, pričom platí, že v prípade súdnych sporov o zaplatenie odmeny advokáta medzi stranami klient – advokát sa na advokáta nevzťahuje povinnosť mlčanlivosti, kedy advokát v súdnom konaní preukazuje opodstatnenosť svojho nároku. Postúpenie pohľadávky advokáta voči klientovi, ktorá vyplýva zo vzťahu klient advokát na tretiu osobu bez ďalšieho, je porušením mlčanlivosti advokáta.  Za určitých okolností a so súhlasom klienta možno dodržať povinnosť advokáta zachovávať mlčanlivosť podľa advokátskych predpisov pri postúpení pohľadávky priznanej súdom, či už pri vyúčtovaní trov ex offo alebo náhrady trov konania, kedy advokát pri jej postúpení na zabezpečenie jej vymoženia neposkytuje iné údaje, než je rozhodnutie súdu, ktoré je prístupné aj verejnosti.

U z n e s e n i e P SAK  č. 10/1/2015

Povinnosť zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa advokát dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie, upravuje ustanovenie § 23 zákona č. 586/2003 Z.z. Samotné ustanovenie upravuje tiež výnimky z tejto povinnosti, ako aj skutočnosť, že aj v prípade súhlasu klienta advokát sám vyhodnocuje, či pozbavenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť je v neprospech klienta

U z n e s e n i e P SAK  č. 12/3/2015

Vo vzťahu k posúdeniu súladu postupu advokáta/advokátskeho koncipienta s etickými princípmi výkonu advokácie v danom prípade je nutné zohľadniť ustanovenie § 23 zákona o advokácii upravujúce jednu z najzávažnejších povinností advokáta, a to je zachovávanie advokátskej mlčanlivosti. V zmysle ustanovenia § 23 ods. 5 zákona o advokácii advokát nemá povinnosť zachovávať mlčanlivosť v konaní pred súdom alebo iným orgánom, ak je predmetom konania spor medzi ním a klientom alebo jeho právnym nástupcom. Prelomenie povinnosti mlčanlivosti pri týchto typoch sporov úzko súvisí s tým, že účastníkom konania je advokát voči klientovi, ktorý mlčanlivosťou viazaný je a túto prelamuje len v záujme možnosti účinnej obrany svojich záujmov v spore voči klientovi, kedy sú predmetom konania práve skutočnosti, na ktoré sa inak advokátska mlčanlivosť vzťahuje.

Umožniť občianskemu zástupcovi, na ktorého sa povinnosť mlčanlivosti nevzťahuje, nakladať s takýmito informáciami, je zo strany advokáta porušením jeho povinnosti. Koncipient má vo vzťahu k advokátovi povinnosť mlčanlivosti vyplývajúcu z pracovnoprávneho vzťahu koncipient – advokát, nie však zo vzťahu splnomocnený zástupca – advokát. Pokiaľ sa advokát nemôže v konaní zastupovať sám, má možnosť dať sa zastúpiť iným advokátom, ktorý má uloženú rovnako prísnu povinnosť mlčanlivosti.

U z n e s e n i e  P SAK č. 15/2/2016

Oprávnenia správcu tak, ako sú vymedzené v § 41, 44 a nasl. zákona č. 7/2005 Z. z., nie sú vstupom do postavenia klienta advokáta zo vzťahu, ktorý predchádzal vyhláseniu konkurzu na majetok klienta. Vzťah klienta a advokáta je založený na vzájomnej dôvere a tento vzťah zaväzuje advokáta k mlčanlivosti vo vzťahu k jeho klientovi, ktorým je dlžník aj po vyhlásení konkurzu a klientom advokáta sa vyhlásením konkurzu nestáva konkurzný správca.

Klientom advokáta pre prípad zbavenia mlčanlivosti je dlžník, nie konkurzný správca, ktorý vykonáva svoje povinnosti v súlade so zákonom č. 7/2005 Z. z. 

V súvislosti s nastolenou otázkou je nutné poznamenať, že advokát aj po písomnom pozbavení mlčanlivosti zo strany dlžníka môže postupovať v súlade s ustanovením § 23 ods. 3 zákona o advokácii a zachovávať mlčanlivosť, ak usúdi, že pozbavenie mlčanlivosti je v neprospech klienta, z ktorého zákonného ustanovenia je tiež možné vyvodiť, že advokát má povinnosť mlčanlivosti voči dlžníkovi, nie správcovi konkurznej podstaty.

U z n e s e n i e  P SAK č. 20/2/2017

Ustanovenie zákona o advokácii týkajúce sa povinnosti zachovávať mlčanlivosť sa vzťahuje aj na trestné konanie, pričom predmetom tejto povinnosti sú aj informácie týkajúce sa predloženia presnej špecifikácie poskytnutých právnych služieb a odmeny, ktorá bola za tieto služby zo strany klienta uhradená. V prípade, ak by advokát tieto informácie poskytol, dopustil by sa disciplinárneho previnenia.

U z n e s e n i e  P SAK č. 15/7/2017

Oprávnenie využiť zákonom upravenú zásadu mlčanlivosti má advokát len voči svojmu klientovi a v prípade ak je viazaný mlčanlivosťou a chce, resp. musí (podľa splnenia podmienok uvedených v zákone o advokácii) túto využiť, je potrebné, aby sa preukázal orgánu verejnej správy, resp. inému štátnemu orgánu plnou mocou, a teda preukázal, že má klienta, voči ktorému je povinný zachovávať mlčanlivosť.

U z n e s e n i e P SAK  č. 33/8/2018

Povinnosť uložená v § 189 Civilného sporového poriadku nespôsobuje zánik povinnosti advokáta podľa § 23 zákona o advokácii zachovávať mlčanlivosť

U z n e s e n i e  P SAK č. 37/8/2018

Vzťah klient a advokát je založený na vzájomnej dôvere a vyplývajú z neho povinnosti  a práva pre obidve zmluvné strany. Advokát je povinný riadiť sa pokynmi klienta, využívať všetko, čo je v jeho záujme, pričom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných služieb. Sloboda advokáta pri uzatváraní zmluvy s klientom a jej ukončení nemôže byť obmedzená, advokát má povinnosti odmietnuť poskytovanie právnych služieb v určitých zákonom uvedených prípadoch. Rovnako nemôže byť obmedzená sloboda klienta pri výbere advokáta, ktorému dôveruje a s ktorým uzatvorí zmluvu o poskytovaní právnych služieb. Advokát sa pri výkone svojho poverenia nemôže vo vzťahu ku klientovi riadiť pokynmi tretej osoby, má mať na zreteli výlučne záujmy klienta.

Advokát môže s klientom uzatvoriť dohodu o odmene, túto však v rámci zmluvy nemôže advokát priamo uzatvoriť s treťou osobou, ktorá nie je jeho klientom, pretože by mohol porušiť svoje povinnosti, narušiť vzťah dôvery s klientom, a najmä povinnosť mlčanlivosti. Takisto by ohrozil svoju nezávislosť, kedy by mu v rovnakej veci jeden subjekt - občan udeľoval pokyny na vykonanie právnych služieb a iný subjekt - mesto by určoval, aká bude v tomto vzťahu odmena advokáta.

Ak chce mesto vyplácať svojim občanom odmenu za právne služby v istej oblasti, nemôže tak urobiť na základe toho, že je klientom advokáta, ale môže uzatvoriť zmluvu s konkrétnym občanom, ktorému sa zaviaže, že preplatí odmenu za poskytnuté právne služby, kde si môže dohodnúť, za akých podmienok k tomu dôjde.

Advokát, ktorého klientom je takýto občan mesta, však nemôže poskytovať súčinnosť mestu v tom smere, že by uviedol, čo je a čo bolo obsahom poskytnutej právnej služby, za ktorú si účtuje odmenu, pretože by porušil svoju povinnosť mlčanlivosti. Takéto informácie môže poskytnúť klient, v záujme ktorého advokát mlčanlivosť zachováva.

Klient musí mať možnosť zvoliť si advokáta, ktorému dôveruje a ktorý jeho zastupovanie môže prevziať.

Predsedníctvo komory uvádza, že podľa zákona o advokácii je možné nastaviť právny rámec v tejto veci iba tak, že primárny zmluvný vzťah bude uzatvorený medzi advokátom a klientom z „marginalizovanej skupiny obyvateľov mesta“, pričom mesto sa za zaviaže, že v prípade poskytnutia právnych služieb advokátom takémuto klientovi zaplatí advokátovi odmenu za tohto klienta, ktorá bude hradená z regionálneho príspevku.

U z n e s e n i e  P SAK č. 27/4/2019

Obsahom povinnosti zachovávať mlčanlivosť sú všetky informácie o skutočnostiach, o ktorých sa advokát pri poskytovaní právnych služieb od klienta a o klientovi dozvedel. Povinnosť zachovávať mlčanlivosť vzniká v okamihu prvého kontaktu s potenciálnym klientom, teda okamihom, v ktorom sa advokát dozvie o okolnostiach súvisiacich s budúcim poskytnutím či poskytovaním právnych služieb. Táto povinnosť existuje počas celého trvania vzťahu advokáta s klientom a trvá dovtedy, pokiaľ advokáta povinnosti zachovávať mlčanlivosť nezbaví klient, alebo nenastane situácia, s ktorou zákon spája prelomenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť, v tomto konkrétnom prípade § 23 ods. 5 zákona o advokácii. Povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa nikdy nepremlčuje, pretrváva aj po skončení poskytovania právnych služieb klientovi, prípadne po jeho smrti (fyzická osoba) alebo po jeho zániku (právnická osoba).

§ 23 ods. 5 zákona o advokácii definuje možnosť advokáta, aby v konkrétnom spore s klientom alebo jeho právnym nástupcom v konaní pred súdom alebo iným orgánom uviedol dôvernú informáciu v záujme ochrany svojich záujmov aj bez súhlasu klienta. Keďže obsah sporu sa týka predovšetkým dôverných informácií, ktoré si vzájomne poskytli klient a advokát, bolo by nelogické, aby orgán rozhodujúci o predmetnom spore rozhodoval len na základe rozhodnutia klienta, ktoré dôverné informácie má v spore advokát poskytnúť, a teda ktoré klientom selektované informácie majú byť podkladom pre meritórne rozhodnutie dotyčného orgánu.

S prihliadnutím na relevantné informácie vyplývajúce z kontextu žiadosti je P SAK toho názoru, že na advokáta vystupujúceho v predmetnom trestnom konaní v pozícii svedka sa § 23 ods. 5 zákona o advokácii nevzťahuje, a teda advokát je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach podľa § 23 ods. 1 zákona o advokácii , ako aj vyššie citovaných ustanovení Advokátskeho poriadku, ktoré sa dozvedel v čase poskytovania právnych služieb bývalému klientovi.

Advokát deklaruje, že si nie je vedomý žiadneho sporu s bývalým klientom a nebol z jeho strany zákonným spôsobom pozbavený povinnosti zachovávať mlčanlivosť pre žiadne konanie pred súdom alebo iným orgánom. Tvrdenia a úvahy vyšetrovateľky PZ o vzniku sporu medzi ním a bývalým klientom, ako aj jej vyjadrenia k ne/pozbaveniu povinnosti zachovávať mlčanlivosť, sú irelevantné. Navyše, uvedené ustanovenie § 23 ods. 5 zákona o advokácii zakladá právo advokáta rozhodnúť o tom, či využije alebo nevyužije svoju povinnosť mlčanlivosti za účelom vlastnej obrany v prípadnom spore s klientom, a nie za akýmkoľvek iným účelom, ako to prezentuje vyšetrovateľka PZ. Ak by vyšetrovateľka PZ chcela vypočuť advokáta ako svedka v trestnom konaní, tento by musel byť zo strany klienta pozbavený povinnosti zachovávať mlčanlivosť postupom podľa § 23 ods. 2 zákona o advokácii  a § 9 ods. 4 Advokátskeho poriadku.

U z n e s e n i e  P SAK č. 28/4/2019

K otázke č. 1), či je porušením povinnosti mlčanlivosti advokáta alebo inej povinnosti advokáta, ak postúpi pohľadávku na zaplatenie odmeny za poskytnutie právnych služieb osobe, ktorá nie je advokátom, ktorá bude ale zmluvne zaviazaná na zachovávanie mlčanlivosti, predsedníctvo komory uvádza, že z ustanovení zákona o advokácii a iných stavovských predpisov vyplýva, že advokát je viazaný mlčanlivosťou vo vzťahu ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa od klienta pri výkone advokácie dozvedel. Táto sa týka aj osobných  údajov klienta po skončení zastúpenia. Tejto povinnosti môže klient, resp. jeho právny nástupca advokáta účinne pozbaviť len výslovným písomným súhlasom (§ 23 zákona o advokácii v spojení s § 9 Advokátskeho poriadku Slovenskej advokátskej komory schváleného Konferenciou advokátov 10. júna 2017). Výnimka, kedy advokát nemá povinnosť mlčanlivosti, je explicitne vyjadrená v § 23 ods. 5 zákona o advokácii, ktorý upravuje otázku mlčanlivosti advokáta v prípade sporového konania medzi ním a klientom. Zároveň je potrebné podotknúť, že v prípade postúpenia pohľadávky v zmysle § 528 ods. 2 zákona č. 40/1967 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov je postupca povinný odovzdať postupníkovi všetky doklady a poskytnúť všetky potrebné informácie týkajúce sa postúpenej pohľadávky, čo by bez predchádzajúceho výslovného súhlasu klienta nepochybne viedlo k porušeniu jeho práva na zachovanie mlčanlivosti zo strany advokáta. Vychádzajúc z uvedeného by tak postúpenie pohľadávky na zaplatenie odmeny za poskytnuté právne služby za opísaných podmienok bolo porušením povinnosti advokáta zachovávať mlčanlivosť, a to aj v prípade, ak by bol postupník v zmluve o postúpení pohľadávky zaviazaný na zachovávanie mlčanlivosti.

K otázke č. 3), ktorá znie, že ak je odpoveď na otázku 1) taká, že ide o porušenie povinnosti mlčanlivosti, či má takéto porušenie len disciplinárny rozmer, alebo aj následok, ktorým je neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky z hmotnoprávneho hľadiska a či je Slovenskej advokátskej komore známa nejaká judikatúra v obdobných veciach, predsedníctvo komory uvádza, že porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť je disciplinárnym previnením v zmysle advokátskych predpisov. Posúdenie otázky platnosti, resp. neplatnosti takejto zmluvy o postúpení pohľadávky z hľadiska hmotného práva spadá do právomoci všeobecných súdov.

K otázke č. 4), či je porušením akejkoľvek povinnosti advokáta, resp. disciplinárnym previnením advokáta, ak na základe postúpenia časti pohľadávky na zaplatenie odmeny za poskytnutie právnych služieb voči klientovi na iného advokáta po 3 mesiacoch podá spolu s druhým advokátom na klienta, voči ktorému eviduje nesplatený záväzok, návrh na vyhlásenie konkurzu, predsedníctvo komory uvádza, že ako vyplýva z odpovede na otázku č. 1), samotné postúpenie pohľadávky či jej časti bez súhlasu klienta inému advokátovi je rozporné s advokátskymi predpismi.

Bez ohľadu na postúpenie pohľadávky voči klientovi, resp. jej protiprávnosť v zmysle vyššie uvedeného samotné podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu advokátom voči klientovi môže byť považované za protiprávne konanie za predpokladu, že advokát v návrhu na vyhlásenie konkurzu v rámci preukazovania nároku predloží aj iné doklady ako len daňový doklad (faktúru), z ktorých vyplývajú, alebo môžu vyplývať akékoľvek skutočnosti, ktoré sú predmetom povinnosti mlčanlivosti advokáta.

Návrh na vyhlásenie konkurzu alebo prihlásenie pohľadávky v konkurze totiž nie je konanie pred súdom alebo iným orgánom, kde predmetom konania je spor medzi advokátom a klientom, resp. jeho právnym nástupcom tak, ako to predpokladá § 23 ods. 5 zákona o advokácii.

V konkurznom konaní majú do konkurzného spisu prístup aj iné osoby ako iba klient advokáta, prípadne správca konkurznej podstaty. Skutočnosti tvoriace prípadný vecný základ uplatnenej pohľadávky, ktorá vyplýva z daňového dokladu zakladajúceho nárok advokáta, môže advokát v rámci vedeného konkurzného konania predložiť až počas prípadného incidenčného konania, ktoré už je konaním v zmysle § 23 ods. 5 zákona o advokácii.

Súčasne je však potrebné zdôrazniť, že aj v tomto type konania musí advokát citlivo zvažovať, ktoré skutočnosti je nevyhnutné prezentovať v incidenčnom konaní na preukázanie jeho nároku, keďže správca konkurznej podstaty ako taký nie je prísne vzaté právnym nástupcom klienta a súčasne klient advokáta/úpadca má nepochybne právo na zachovanie povinnosti mlčanlivosti advokáta o citlivých otázkach voči správcovi konkurznej podstaty ako tretej osobe.

Povinnosť mlčanlivosti nemožno v prípadoch konkurzného konania na klienta absolutizovať do tej miery, ktorá by znemožnila advokátovi reálne sa domáhať svojich nárokov na zaplatenie odmeny, resp. jej prihlásenie v konkurznom konaní so všetkými s tým spojenými finančnými a daňovými dôsledkami, na strane druhej však za žiadnych okolností nemožno rezignovať na trvaní na zachovávaní povinnosti mlčanlivosti advokáta voči klientovi ako jednej z primárnych povinností advokáta a práva klienta.

U z n e s e n i e  P SAK č. 22/7/2019

Advokát pri výkone advokácie nie je viazaný povinnosťou mlčanlivosti všeobecne, ale táto jeho povinnosť je z povahy veci viazaná na vzťah s klientom a na skutočnosti, ktoré sa od klienta dozvedel v súvislosti s poskytovaním právnych služieb (t.j. na všetky skutočnosti, ktoré sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie). Je na posúdení každého advokáta, či postúpenie pohľadávky na iného advokáta je alebo nie je porušením zákonom stanovenej povinnosti.

U z n e s e n i e  P SAK  č. 24/7/2019

Zákon o advokácii ukladá advokátovi v prípade, že usúdi, že pozbavenie mlčanlivosti je v prospech klienta, urobiť tento úkon výlučne v písomnej forme tak, aby odstránil všetko, čo by mohlo viesť k vzniku prípadných rozporov.

U z n e s e n i e P SAK č. 28/7/2020

Pokiaľ advokát odmietol poskytnúť listinné dokumenty - zmluvy o poskytovaní právnych služieb a faktúry s odvolaním sa na povinnosť mlčanlivosti, postupoval správne v súlade s § 23 zákona o advokácii, podľa ktorého je advokát povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie. Povinnosť mlčanlivosti sa preto vzťahuje nielen na ochranu osobných údajov, ale všetkého, čo súvisí s poskytnutou právnou službou.

U z n e s e n i e  P SAK č. 36/9/2020

Advokát je povinný zachovávať mlčanlivosť prioritne v súlade so záujmami svojho klienta, pokiaľ zváži, že na oznámenie mena klienta sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti podľa § 23 zákona o advokácii, je povinný túto mlčanlivosť zachovať.

U z n e s e n i e P SAK č. 31/14/2020

Advokát musí dôsledne dbať na dodržanie povinnosti mlčanlivosti podľa § 23 zákona o advokácii. Advokát je povinný posúdiť, či prípadné pozbavenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť zo strany jeho klienta je alebo nie je na jeho prospech a v takom prípade aj napriek pozbaveniu povinnosti zachovávať mlčanlivosť túto naďalej v záujme klienta zachovať. V prípade podozrenia, či došlo alebo nedošlo k porušeniu povinnosti advokáta, je potrebné rozhodnúť riadnym procesom podľa zákona o advokácii a Disciplinárneho poriadku.

U z n e s e n i e P SAK č. 14/4/2021

Mlčanlivosť advokáta sa vzťahuje na všetky skutočnosti, o ktorých sa advokát dozvedel pri poskytovaní právnych služieb. Otázky kladené zo strany daňového orgánu predsedníctvo komory vyhodnotilo ako skutočnosti podliehajúce povinnosti mlčanlivosti advokáta. Má za to, že orgán vykonávajúci kontrolu môže kontrolovať takýmto spôsobom len prípady, v ktorých je povinnou osobou advokát.

U z n e s e n i e P SAK č. 23/6/2021

Povinnosť advokáta a advokátskeho koncipienta zachovávať mlčanlivosť zakotvená v § 23 zákona o advokácii nie je prekážkou predloženia procesného návrhu na výsluch advokáta protistrany ako svedka. Advokát, advokátsky koncipient predvolaný na výsluch musí dodržiavať svoje povinnosti uložené mu zákonom a stavovskými predpismi, najmä povinnosti voči klientom, a to nielen povinnosť mlčanlivosti, vyhýbanie sa konfliktu záujmov, ale musí zvážiť svoje účinkovanie pred súdom aj z pohľadu § 18 ods. 3 zákona o advokácii, aby nedochádzalo k znižovaniu dôstojnosti advokátskeho stavu. Po poučení svedka zo strany súdu je advokát oprávnený odoprieť výpoveď z dôvodov a postupom podľa § 201 Civilného sporového poriadku.

U z n e s e n i e P SAK č. 26/17/2021

Vykonať posúdenie konfliktu záujmov je vo výlučnej kompetencii advokáta, ktorý – viazaný mlčanlivosťou – pozná všetky okolnosti, ktoré by prípadne mohli byť posúdené a vnímané zo strany jeho klientov alebo bývalých klientov ako porušenie povinností advokáta uvedených v § 21 písm. a) a d) zákona o advokácii. Túto zodpovednosť má advokát pod hrozbou dopustenia sa disciplinárneho previnenia za zavinené porušenie povinností uložených zákonom a predpismi komory.

Advokát musí sám vyhodnotiť, či má o dcére, ktorú zastupuje v konaní o určenie výživného proti otcovi, informácie, ktoré by mohli jej matku v spore o vyporiadanie BSM neoprávnene zvýhodniť (so súčasným zohľadnením, či by postupoval rovnako, ak by prípadné informácie o dcére nemal). Súčasne je potrebné túto situáciu vyhodnocovať priebežne počas poskytovania právnych služieb aj matke a aj dcére a v prípade, ak zistí dôvody podľa § 21 zákona o advokácii aj v priebehu poskytovania právnych služieb, od zmluvy o poskytovaní právnych služieb odstúpiť (§ 22 ods. 1 zákona o advokácii).

U z n e s e n i e P SAK  č. 19/18/2021

Listiny a dokumenty, pokiaľ sa týkajú obsahu a priebehu zastupovania, môže advokát vyšetrovateľovi policajného zboru oznámiť iba v prípade, ak ho klient zbaví povinnosti mlčanlivosti.

Okolnosti a obsah poskytovanej právnej služby sú predmetom advokátskeho tajomstva. Advokát je povinný zachovávať mlčanlivosť až do času, kým nie je mlčanlivosti písomne zbavený klientom (§ 23 zákona o advokácii); aj v takom prípade je však advokát povinný zachovať mlčanlivosť, ak usúdi, že pozbavenie povinnosti mlčanlivosti je v neprospech klienta (§ 23 ods. 3 zákona o advokácii). Zbavenie mlčanlivosti klienta smeruje voči advokátovi.

Vyššie citované ustanovenie zákona o advokácii sa vzťahuje aj na trestné konanie, pričom predmetom tejto povinnosti sú aj informácie týkajúce sa predloženia presnej špecifikácie poskytnutých právnych služieb a požadovaných listín zo spisu. V prípade, ak by advokát tieto informácie poskytol, dopustil by sa disciplinárneho previnenia.

U z n e s e n i e P SAK č. 21/18/2021

Advokát je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie. Túto povinnosť nemá iba v prípade, ak ho klient písomne tejto povinnosti zbavil, alebo v konaní pred súdom alebo iným orgánom, ak predmetom konania je spor medzi ním a klientom. Advokát je povinný konať tak, aby neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu s poukazom na § 18 ods. 3 zákona o advokácii a § 9 ods. 3 Advokátskeho poriadku.

V rámci mediálnej komunikácie je advokát v zásade limitovaný dvoma základnými povinnosťami: povinnosťou mlčanlivosti a zachovaním princípu nezávislosti. Zároveň všeobecne platí, že advokát je povinný vyjadrovať sa vecne a neosobne. Advokát musí nájsť mieru primeranosti aj v prípade, ak bude konfrontovaný s atakmi médií, ktoré sa možno budú snažiť o istú ,,bulvarizáciu“ prípadu. Tým nie je dotknuté právo advokáta domáhať sa ochrany pred neoprávneným zásahom do dobrého mena fyzickej osoby a dobrej povesti právnickej osoby.

U z n e s e n i e P SAK č. 20/19/2021

Pokiaľ klient advokáta písomnou formou povinnosti mlčanlivosti nepozbavil, platí, že oznamovateľ je viazaný povinnosťou mlčanlivosti o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie.

U z n e s e n i e  P SAK č. 22/19/2021

Autorizácia zmlúv o prevode nehnuteľností je právnou službou a advokát je viazaný povinnosťou mlčanlivosti o všetkých skutočnostiach, ktoré sa dozvedel pri poskytovaní právnych služieb. Povinnosť mlčanlivosti je zákonom koncipovaná veľmi široko, pretože sa vzťahuje na všetky skutočnosti, o ktorých sa dozvedel advokát v súvislosti s výkonom advokácie. Pozbaviť mlčanlivosti môže advokáta len jeho klient, v prípade, ak boli klientmi všetci účastníci autorizácie zmluvy, musí advokáta pozbaviť mlčanlivosti každý klient.

U z n e s e n i e P SAK č. 18/1/2022

Advokátske tajomstvo (§ 23 ods. 1 zákona o advokácii, § 9 ods. 1 Advokátskeho poriadku) sa vzťahuje na celý obsah vzťahu advokáta a klienta, teda aj na otázku spôsobu dojednania odmeny advokáta s klientom a na otázku úhrady odmeny advokátovi. Výnimka podľa § 23 ods. 5 zákona o advokácii sa vzťahuje iba na prípad, v ktorom je advokát sám žalobcom a žalovaným je jeho klient alebo jeho právny nástupca. Advokát môže preto vypovedať pred súdom v spore, v ktorom nie je sám žalobcom, o spôsobe dojednania odmeny so svojím (bývalým) klientom a okolnostiach jej úhrady iba v prípade, ak bol (bývalým) klientom pozbavený mlčanlivosti (§ 23 ods. 2 a 3 zákona o advokácii, § 9 ods. 4 Advokátskeho poriadku).

U z n e s e n i e P SAK č. 26/3/2022

Klientom advokáta je subjekt, ktorý s advokátom uzatvoril zmluvu o právnej službe (písomne alebo ústne), prípadne mu aspoň udelil plnomocenstvo (na zastupovanie pred súdom vždy písomne). Pokiaľ je (bola) klientom advokáta spoločnosť s ručením obmedzeným, úkon pozbavenia povinnosti zachovávať mlčanlivosť patrí za spoločnosť vykonať tej osobe, ktorá je za spoločnosť oprávnená konať v zmysle právnych predpisov (konateľ samostatne alebo viac konateľov spoločne) a v čase vykonania tohto úkonu. Ak bola teda klientom advokáta spoločnosť, patrí urobiť úkon pozbavenia povinnosti zachovávať mlčanlivosť jej súčasnému konateľovi (konateľom) bez ohľadu na to, že konateľ, ktorý uzatvoril zmluvu o právnej službe s advokátom, medzičasom zomrel. Pokiaľ však bol klientom advokáta takýto konateľ ako fyzická osoba, patrí vykonať úkon pozbavenia mlčanlivosti advokáta všetkým jeho dedičom. Slovenská advokátska komora nie je oprávnená pozbaviť advokáta povinnosti zachovávať mlčanlivosť.

U z n e s e n i e P SAK č. 20/6/2022

Pre záver o tom, o ktorých skutočnostiach sa advokát dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie, nie je rozhodujúci rozsah plnomocenstva, ktoré klient advokátovi udelil, ale faktický stav. Iba to, že klient informoval advokáta o skutočnostiach, ktoré prípadne presahujú nevyhnutne potrebné informácie pre rozsah poskytnutia právnej služby danej udeleným plnomocenstvom, neznamená, že tieto informácie nie sú súčasťou advokátskeho tajomstva. Advokátovi nepatrí rozhodnúť sa, na ktoré skutočnosti, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie, sa povinnosť mlčanlivosti vzťahuje a na ktoré nie.

Advokát smie vypovedať ako svedok pred orgánom činným v trestnom konaní o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie, iba vtedy, ak bol klientom riadne zbavený mlčanlivosti; zachovávať mlčanlivosť je povinný aj v prípade, ak jej bol klientom zbavený, ak usúdi, že pozbavenie mlčanlivosti je v neprospech klienta.

Povinnosť mlčanlivosti sa vzťahuje na všetky skutočnosti, o ktorých sa advokát dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie, a to aj na tie, ktoré sa stali, alebo sa mohli stať verejne známe, alebo by mohli byť (medzičasom) verejne dostupné.

Predmetom advokátskeho tajomstva je aj obsah právneho vzťahu medzi advokátom a klientom, teda aj udelené plnomocenstvo, zmluva o právnej službe, ich obsah a rozsah, pokyny klienta, korešpondencia medzi advokátom a klientom. Edičná povinnosť advokáta je obmedzená vo vzťahu k listinám, ktoré obsahujú skutočnosti, na ktoré sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti.

Advokát nesmie bez riadneho pozbavenia mlčanlivosti o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie, vypovedať ani v prípade, ak sa obáva, že v prípade, ak vypovedať pred orgánom činným v trestnom konaní odmietne, môže byť proti nemu začaté trestné stíhanie. Je to tak preto, že pri poskytovaní právnych služieb je prvoradý záujem klienta (§ 5 ods. 1 Advokátskeho poriadku).

Advokát ako svedok nesmie byť vypočúvaný, ak by svojou výpoveďou porušil zákonom uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti okrem prípadu, ak by bol od tejto povinnosti oslobodený tým, v ktorého záujme má túto povinnosť – vo vzťahu k advokátovi ide o zákaz jeho výsluchu ako svedka (§ 129 Trestného poriadku), nie o právo advokáta ako svedka výpoveď odoprieť (§ 130 Trestného poriadku). (Aj) preto advokátovi nepatrí rozhodnúť sa o tom, na ktoré otázky počas výsluchu odpovie a na ktoré nie.

Keďže povinnosť advokáta zachovávať mlčanlivosť sa vzťahuje iba na všetky tie skutočnosti, o ktorých sa advokát v súvislosti s výkonom advokácie dozvedel, povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na skutočnosti, o ktorých sa advokát nedozvedel vôbec. Preto nie je porušením povinnosti mlčanlivosti advokáta, pokiaľ uvedie, že o určitej skutočnosti sa nedozvedel vôbec.

U z n e s e n i e P SAK č. 15/7/2022

Subjekty povinné poskytnúť informáciu podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov, pokiaľ má byť predmetom poskytnutia informácie výsledok právnej služby poskytnutej advokátom, sa na povinnosť zachovávať mlčanlivosť odvolávať platne nemôžu, pretože zákon o advokácii ukladá povinnosť mlčanlivosti výlučne vo vzťahu advokát – klient.

U z n e s e n i e č. 23/9/2022

Podať návrh veriteľa na vyhlásenie konkurzu je možné za podmienok a v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pričom zákon o advokácii postup podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii voči spoločnostiam založeným podľa zákona o advokácii nevylučuje. Advokát by však mal aj pri uplatňovaní vlastných nárokov zvážiť taký postup, ktorý by neodporoval vyššie uvedeným ustanoveniam zákona o advokácii a stavovských predpisov, teda by rešpektoval zachovanie povinnosti mlčanlivosti, oprávnený záujem klienta, ktorý má prednosť pred inými záujmami advokáta, ako aj využívanie takých prostriedkov na ochranu jeho práv a právom chránených záujmov, aby súčasne zachoval dôstojnosť advokátskeho stavu.

V prípade vyhlásenia konkurzu a prihlásenia pohľadávky majú ostatní veritelia možnosť nazerať do spisu ako účastníci konkurzného konania, čím vzhľadom na to, že pohľadávka advokáta nie je judikovaná, sa oboznámia aj s právnym dôvodom prihlásených pohľadávok. S ohľadom na vyššie uvedené je potrebné, aby advokát zvážil využitie takého prostriedku (vykonaním vnútorného testu proporcionality) na ochranu jeho práva na zaplatenie pohľadávky, aby súčasne zasiahol do záujmov klienta na zachovaní povinnosti mlčanlivosti, prípadne iných záujmov v čo najmenšom rozsahu.

U z n e s e n i e  P SAK č. 24/9/2022

Obsahom povinnosti zachovávať mlčanlivosť sú všetky informácie o skutočnostiach, o ktorých sa advokát pri poskytovaní právnych služieb od klienta a o klientovi dozvedel.  Povinnosť zachovávať mlčanlivosť vzniká v okamihu prvého kontaktu s potenciálnym klientom, teda okamihom, v ktorom sa advokát dozvie o okolnostiach súvisiacich s budúcim poskytnutím či poskytovaním právnych služieb. Táto povinnosť existuje počas celého trvania vzťahu advokáta s klientom a trvá dovtedy, pokiaľ advokáta povinnosti zachovávať mlčanlivosť nezbaví klient, alebo nenastane situácia, s ktorou zákon spája prelomenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť, v tomto konkrétnom prípade § 23 ods. 5 zákona o advokácii. Povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa nikdy nepremlčuje, pretrváva aj po skončení poskytovania právnych služieb klientovi, prípadne po jeho smrti (fyzická osoba) alebo po jeho zániku (právnická osoba). Pokiaľ nebude advokát zákonným spôsobom zbavený mlčanlivosti, jeho povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa zákona o advokácii trvá. 

U z n e s e n i e P SAK č. 17/10/2022

Disciplinárne rozhodnutia:

Advokát, ktorý po ukončení zastupovania klienta a po vzniku konfliktu ohľadom úhrady trov právneho zastúpenia postúpi pohľadávky voči svojmu bývalému klientovi inému subjektu, pričom v zmluvách o postúpení pohľadávky označí svojho klienta, o aký druh právneho zastupovania sa jednalo, ako aj výšku trov právneho zastúpenia, bez toho, aby klient pozbavil advokáta povinnosti zachovávať mlčanlivosť, dopúšťa sa disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 zákona o advokácii, pretože takýmto konaním porušuje povinnosti mu uložené v ust. § 23 ods. 1 zákona o advokácii.

ZDR 2007-2011, R 39, s. 82,  DS III.-702/07:3063/2007

1./ Pokiaľ má existovať právny vzťah medzi advokátom a sťažovateľom a z neho vyplývajúce nároky, ktorými sa má zaoberať disciplinárny senát v disciplinárnom konaní, musí byť tento jednoznačne preukázaný, či už konkrétnou zmluvou, ktorá môže byť uzatvorená aj v ústnej forme, alebo plnou mocou, nakoľko v pôsobnosti disciplinárneho senátu nie je posudzovať a rozhodovať také veci, ktoré sú založené na kamarátskych vzťahoch alebo iných spoločenských vzťahoch, ktoré nemajú povahu právnych vzťahov.

2./ Skutočnosť, že advokát ako bývalý právny zástupca obchodnej spoločnosti podá proti konateľovi tejto obchodnej spoločnosti trestné oznámenie, sama o sebe nemôže založiť záver, že toto konanie advokáta je v rozpore s § 18 ods. 1, 2, 3 a § 23 ods. 1 zákona o advokácii, pokiaľ sa nepreukázalo, že advokát pri podaní trestného oznámenia zneužil informácie, ktoré získal pri poskytovaní právnych služieb tejto spoločnosti. 

ZDR 2007-2011, R 47, s. 94,  DS III. 83/09:571/2009

Advokát, ktorý ako svedok vypovedá aj o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel pri poskytovaní právnych služieb bývalému nebohému klientovi, napriek tomu, že nebol právnym nástupcom tohto klienta pozbavený mlčanlivosti, dopúšťa sa disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 ZoA, pretože takýmto konaním porušuje povinnosti mu uložené v § 23 ods. 1 a 2 ZoA.

ZDR 2012-2013, R 62, s. 135,  DS IV.-14/12:2980/2011

Advokát, ktorý ako bývalý právny zástupca klienta po odvolaní plnomocenstva novým štatutárom klienta, zapísaným vo verejnom registri, podá vo veci klienta návrh na doplnenie dokazovania s pripojenými internými dokladmi klienta bez jeho súhlasu na základe žiadosti bývalého štatutára klienta v čase, keď o neplatnosti voľby nového štatutára nebolo právoplatne súdom rozhodnuté a následne na základe pôvodne odvolaného plnomocenstva podá v mene klienta ako oprávneného návrh na exekúciu na vymoženie trov konania, dopúšťa sa disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 ZoA, pretože takýmto konaním porušuje povinnosti mu uložené v § 18 ods. 1 a § 23 ods. 1 a 2 ZoA a § 9 ods. 1 a 3 AP SAK.

ZDR 2012-2013, R 82, s. 167,  DS VIII. 58/11:4553/2010

Advokát, ktorý sa bezodkladne nevyjadrí k obsahu sťažnosti, ani nepredloží požadovanú spisovú dokumentáciu s poukazom na nesúhlas klienta a povinnosť zachovávať mlčanlivosť, dopúšťa sa disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 ZoA, pretože takýmto konaním porušuje povinnosti mu uložené v § 21 písm. a) a d), § 18 ods. 3 a § 28 ods. 4 ZoA. Povinnosť advokáta podľa § 28 ods. 4 ZoA vyjadriť sa k obsahu podania a predložiť spisovú dokumentáciu v rámci konania, ktoré je proti nemu vedené orgánmi SAK je absolútna a je formulovaná tak, aby SAK umožnila sťažnosť podanú na advokáta efektívne prešetriť. Neobstojí preto ani argumentácia zachovávania mlčan1ivosti, nakoľko v zmysle § 23 ods. 8 písm. c) ZoA sa mlčanlivosť vzťahuje aj na členov orgánov komory a jej zamestnancov.

ZDR 2014-2015, R 1, s. 8,  DS II.-2/13-2468/2012; ODS-28/13:2468/2012

ZDR 2014-2015, R 89, s. 211, DS VIII.-78/14:698/2014; ODS 13/15:698/2014

ZDR 2014-2015, R 97, s. 228, DS III.-13/13:3488/2012

Postúpenie pohľadávky advokáta voči klientovi, vzniknutej titulom odmeny za právne služby, tretej osobe, ktorá je ako štatutárny orgán klienta oprávnená oboznamovať sa so skutočnosťami, podliehajúcimi režimu povinnosti advokáta zachovávať mlčanlivosť, za súčasného započítania tejto pohľadávky štatutárnym orgánom voči pohľadávke klienta, čím dochádza v dôsledku zániku pohľadávky k vylúčeniu i následného ohrozenia povinnosti mlčanlivosti advokáta, spočívajúceho v možnosti ďalšieho postúpenia pohľadávky inej osobe, nie je disciplinárnym previnením advokáta.

ZDR 2014-2015, R 11, s. 40, DS IX.-89/12:1225/2012; ODS- 23/13: 1225/2012

Advokát, ktorý ako právny zástupca ustanovený klientom Centrom právnej pomoci neinformuje svojich klientov o konaní súdneho pojednávania, v dôsledku čoho zmarí možnosť klientom sa na tomto súdnom pojednávaní zúčastniť a následne k odvolaniu proti rozsudku adresovanému súdu pripojí dôverný list klientov adresovaný advokátovi bez ich pokynu alebo súhlasu, dopúšťa sa disciplinárneho previnenia podľa § 56ods. 1 ZoA, pretože takýmto konaním porušuje povinnosti mu uložené v § 18 ods. 1, 2a 3, § 23 ods. 1 ZoA a § 2 ods. 1, § 5 ods. 2, § 6 ods. 1 písm. a) a § 9 ods. 1 AP SAK.

ZDR 2014-2015, R 45, s. 118, DS III.-103/2013:1418/2013

Konanie advokáta, ktorý k žiadosti o oslobodenie od povinnosti obhajovať klienta, adresovanej súdu, pripojí za účelom preukázania dôvodnosti tejto žiadosti list klienta, adresovaný advokátovi, v ktorom ho klient vyzýva na ukončenie obhajoby z dôvodu jeho výhrad voči obhajobe, vykonávanej advokátom, uvedených v tomto liste, ktoré však nemajú charakter dôverných informácií, nie je disciplinárnym previnením advokáta.

ZDR 2014-2015, R 72, s. 175, DS VII.-77/14:726/2014

Poskytnutie krátkeho vyjadrenia zo strany advokáta médiám k trestnej veci klienta, ktoré neobsahuje žiadne dôverné informácie, ale je len zhrnutím všeobecne známych skutočností, bez výslovného súhlasu klienta, nie je disciplinárnym previnením advokáta, pretože advokát, pokiaľ nemá výslovný zákaz od klienta vyjadrovať sa v médiách, je sám oprávnený posudzovať vhodnosť takýchto vyjadrení.

ZDR 2016-2017, R 5, s. 24, DS I.-21/16:1481/2015; ODS-12/16:1481/2015

Advokát, ktorý vypovedá ako svedok na súdnom pojednávaní v právnej veci jeho bývalého klienta ako žalobcu o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie pri poskytovaní právnych služieb tomuto bývalému klientovi, a to napriek tomu, že nebol pozbavený mlčanlivosti zo strany svojho klienta, dopúšťa sa disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 ZoA, pretože takýmto konaním porušuje povinnosti mu uložené podľa § 23 ods. 1 ZoA. Povinnosť mlčanlivosti podľa § 23 ods. 1 ZoA aj pri použití gramatického výkladu obsahu jednotlivých slov bez akýchkoľvek pochybností zahŕňa aj okolnosti, za ktorých dôjde k uzavretiu dohody o právnej pomoci medzi klientom a advokátom, vrátane dohody o odmene advokáta.

ZDR 2016-2017, R 6, s. 28, DS II.-32/16:3766/2015, ODS-19/16:3766/2015

Zaslanie žiadosti o odročenie pojednávania advokátom súdu, ku ktorému advokát omylom pripojí aj časť e-mailovej komunikácie medzi advokátom a jeho klientom, obsahujúcu hanlivé označenie protistrany advokátom, nie je disciplinárnym previnením advokáta, nakoľko zaslaním tohto výroku, ktorý mal povahu hodnotiaceho úsudku a nie skutkového tvrdenia, do súdneho spisu, sa tento s ohľadom na povinnosť mlčanlivosti sudcov a zamestnancov súdov nestal verejne prístupným.

ZDR 2016-2017, R 103, s. 316, DS III.-83/16:1634/2016

Advokát, ktorý ako bývalý právny zástupca klienta vypovedá v trestnej veci tohto klienta ako svedok o veciach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti so zastupovaním klienta, bez toho, aby bol zbavený týmto klientom povinnosti mlčanlivosti, dopúšťa sa disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 ZoA, pretože takýmto konaním porušuje povinnosti mu uložené podľa 23 ods. 1 a 2 ZoA.

ZDR 2016-2017, R 58, s. 186, DS VII.-87/16:1870/2016

Advokát, ktorý vypovedá ako svedok o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri zastupovaní bývalých klientov, napriek tomu, že povinnosti zachovávať mlčanlivosť nebol zbavený všetkými dedičmi bývalých klientov, dopúšťa sa disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 ZoA, pretože takýmto konaním porušuje povinnosti mu uložené podľa§ 23 ods. 1 a 2 ZoA.Za dôverné informácie, na ktoré sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti advokáta, sa považujú ústne alebo písomné informácie, rovnako informácie získane elektronicky a patria sem všetky informácie, ktoré sa týkajú priamo výkonu mandátu, rovnako aj všetky súkromné, osobné, obchodné a daňové informácie či súvislosti týkajúce sa klienta.

ZDR 2016-2017, R 68, s. 217, DS IX.-39/2017:3342/2016

Postup advokáta, ktorý pri zastupovaní v konaní pred súdom v rámci odôvodnenia námietky zaujatosti voči sudcovi, ktorý je jeho bývalým klientom, použije časť komunikácie medzi advokátom a sudcom z obdobia, kedy bol jeho klientom, v ktorej cituje expresívne až urážlivé výrazy, použité sudcom ako klientom na jeho adresu, nie je disciplinárnym previnením advokáta, ak použitá časť komunikácie medzi advokátom a bývalým klientom neobsahuje dôverné informácie, týkajúce sa priamo zastupovania klienta v zmysle§ 23 ods. 1 ZoA, ale poukazuje na negatívny osobný postoj a vzťah sudcu ako bývalého klienta k advokátovi. Nie každá komunikácia a informácia medzi klientom a advokátom môže byť považovaná za takú skutočnosť, o ktorej sa advokát dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie. Informáciu, ktorú nadobudol advokát od klienta je potrebné posúdiť jednak z hľadiska kontextu jej odznenia pri nadobudnutí, či získaní, no najmä z hľadiska jej hodnotového a výpovedného obsahu.

ZDR 2018-2019, R 11, s. 65, DS X.-50/2018:2950/2017; ODS-5/2019:2950/2017

Advokát, ktorý pri výkone advokácie ako konateľ spoločnosti poskytujúcej právne služby uzatvorí v postavení postupcu zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej postúpi pohľadávku voči bývalému klientovi, spočívajúcu v odmene za poskytnuté právne služby, a to na postupníka, ktorý nie je oprávnený na poskytovanie právnych služieb, pričom súčasne sa zaviaže postupníkovi poskytnúť všetky doklady nevyhnutné pre vymáhanie tejto pohľadávky, dopúšťa sa disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 ZoA, pretože takýmto konaním porušuje povinnosti mu uložené v § 23 ods. 1 ZoA. Advokát, ktorý pri výkone advokácie v spoločnosti poskytujúcej právne služby, rozhodne ako jej konateľ a jediný spoločník o zrušení tejto spoločnosti bez likvidácie a jej zlúčení s inou obchodnou spoločnosťou, ktorá v čase zlúčenia nebola založená podľa zákona o advokácii ani nebola oprávnená poskytovať právne služby, dopúšťa sa disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 ZoA, pretože takýmto konaním porušuje povinnosti mu uložené podľa § 33 ods. 1 AP SAK.

ZDR 2018-2019, R 15, s. 86, DS II.-22/17:4039/2016; ODS-3/18:4039/2016

Postup advokáta, ktorý ako ustanovený obhajca klienta v trestnom konaní vo vyjadrení k žiadosti klienta o ustanovenie iného obhajcu, adresovanom súdu, uvedie za účelom vysvetlenia jeho problematického vzťahu s klientom skutočnosti súdu známe zo súdneho spisu, v reakcii na dôvody uvádzané klientom, nie je disciplinárnym previnením advokáta, pretože s prihliadnutím na obsah týchto informácií nejde o dôverné informácie, ktorými by mohlo dôjsť k porušeniu povinnosti mlčanlivosti advokáta, a advokát vzhľadom na všetky okolnosti rozsahom ani formou svojho vyjadrenia neprekročil prípustnú mieru spôsobu podania informácií súdu.

ZDR 2018-2019, R 16, s. 92, DS IX.-19/2018:2576/2017; ODS-19/18:2576/2017

Advokát, ktorý ako školiteľ advokátskeho koncipienta umožní koncipientovi, aby predložil rozhodcovskému súdu podanie vo veci klienta, v ktorom koncipient neoznačí ako právneho zástupcu advokáta – školiteľa ani k nemu nepripojí splnomocnenie klienta udelené advokátovi, ale podanie podá pod vlastným menom, keď navyše toto podanie obsahuje neúctivú vyhrážku podania trestného oznámenia na sudcu v prípade, že súdne rozhodne podľa predstavy autora podania, a následne pri prešetrovaní sťažnosti orgánmi SAK odmietne na výzvu RK SAK predložiť klientsky spis s poukazom na povinnosť mlčanlivosti advokáta, dopúšťa sa disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 ZoA, pretože takýmto konaním porušuje povinnosti mu uložené v § 2 ods. 3, § 18 ods. 3, § 28ods. 4 ZoA, § 38 AP SAK.

ZDR 2018-2019, R 94, s. 344, DS V.-65/2017:536/2017

Nemožno akceptovať názor, že zmluvná odmena advokáta nepatrí pod pojem „dozvedieť sa“ uvedený v § 23 ods. 1 ZoA, pretože aj keď ju advokát klientovi navrhuje, a teda ju vopred pozná, o jej reálnej výške sa môže dozvedieť až po jej akceptovaní či modifikovaní zo strany klienta vrátane procesu rokovania medzi ním a klientom predchádzajúceho určeniu odmeny advokáta. O týchto skutočnostiach sa advokát môže dozvedieť až počas rokovania s klientom pri výkone advokácie, a preto sa aj na ne vzťahuje povinnosť mlčanlivosti podľa § 23 ods. 1 ZoA.

ZDR 2018-2019, R V., s. 371, 2S/131/2017

Advokát, ktorý v čase pozastavenia výkonu advokácie vykoná vo veci klienta viaceré úkony právnej služby a o pozastavení výkonu advokácie informuje klienta až so značným časovým odstupom po vykonaní väčšiny úkonov a vykonané úkony právnej služby klientovi následne vyúčtuje, vrátane vystavenia faktúry napriek tomu, že klienta ako spotrebiteľa právnych služieb neinformoval vopred o výške odmeny za jednotlivé úkony právnych služieb, a následne zašle blízkej osobe klienta výzvu na úhradu vyúčtovanej odmeny, ku ktorej pripojí aj listiny, týkajúce sa zastupovania klienta bez toho, aby bol klientom zbavený mlčanlivosti, dopúšťa sa disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1ZoA, pretože takýmto konaním porušuje povinnosti mu uložené v § 9 ods. 1 písm. a), § 18ods. 2, 3 a 4, § 23 ods. 1 ZoA a § 9 ods. 1 AP SAK.

ZDR 2020-2021, R 8, s. 46, DS I.-71/2018:804/2018; ODS-23/2019:804/2018

Advokát, ktorý na základe zmluvy o postúpení pohľadávky postúpi na tretiu osobu, ktorá nevykonáva advokáciu, pohľadávku voči svojmu bývalému klientovi, ktorá vznikla titulom poskytovania právnych služieb bez toho, aby ho bývalý klient zbavil povinnosti mlčanlivosti, dopúšťa sa disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 ZoA, pretože takýmto konaním porušuje povinnosti mu uložené v § 23 ods. 1 ZoA, § 9 ods. 1, § 9 ods. 3AP SAK.

ZDR 2020-2021, R 10, s. 54, DS X.-30/2019: 443/2019; ODS-24/2019:443/2019

Advokát, ktorý v trestnej veci jeho klienta vypovedá ako svedok o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel pri výkone advokácie, hoci nebol zbavený povinnosti mlčanlivosti, a po uskutočnení svedeckej výpovede naďalej vykonáva obhajobu klienta v tejto trestnej veci na základe predtým udeleného splnomocnenia, dopúšťa sa disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 ZoA, pretože takýmto konaním porušuje povinnosti mu uložené v § 18ods. 1, 2, § 23 ods. 1 ZoA, § 2 ods. 1, § 2 ods. 4, § 9 ods. 4 AP SAK.

ZDR 2020-2021, R 48, s. 140, DS IX.-9/2019:1144/2018

Advokát, ktorý v civilnom sporovom konaní vypovedá ako svedok pred súdom o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s poskytovaním právnych služieb žalovanej strane sporu v súvislosti so spracovaním a autorizáciou kúpnej zmluvy, kde vystupovala aj žalovaná strana, a to bez toho, aby bol zbavený povinnosti mlčanlivosti, a následne napriek opakovanej výzve SAK sa nevyjadri k obsahu sťažnosti, dopúšťa sa disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 ZoA, pretože takýmto konaním porušuje povinnosti mu uložené v § 18 ods. 2, § 23 ods. 1, § 28 ods. 4 ZoA, § 9 ods. 1 AP SAK. Klientom advokáta je v prvom rade subjekt, ktorý je stranou úkonu, vo vzťahu ku ktorému sú právne služby poskytované, v prípade autorizácie zmluvy o prevode nimi sú jej účastníci. Úvaha, že klientom je aj subjekt, ktorý si právne služby objednal, zaplatili ch, či predložil podklady by v určitých prípadoch mohla byť namieste, no nemôže viesť k záveru, že klientom by mala byť iba táto osoba, s tým, že samotní účastníci právneho úkonu nie sú považovaní za klientov advokáta. Zo ZoA ani z iného právneho predpisu nevyplýva, že by klientom mal byť len zadávateľ autorizácie, rovnako náplň ani povaha úkonu autorizácie nepripúšťajú pohľad, že klientom advokáta nie sú účastníci zmluvy o prevode nehnuteľností.

ZDR 2020-2021, R 50, s. 145, DS IX.-19/2020:2588/2019