Povinné zastúpenie

Áno, v niektorých typoch sporov a konaní má účastník konania povinnosť byť zastúpený odborníkom – advokátom. Sprísnenie povinnosti byť zastúpený advokátom je odôvodnené povahou a odbornou náročnosťou týchto konaní. Prítomnosť odborne vzdelanej osoby – advokáta pomáha nielen k riadnemu priebehu konania, ale sleduje aj zvýšenú potrebu ochrany dotknutej osoby.

Povinné zastúpenie v takých prípadoch nie je nutné, ak je

·         stranou fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

·         stranou právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

Ak si strana nezvolí advokáta ani v primeranej lehote určenej súdom, na jej úkony sa neprihliada; o tom súd stranu poučí.

V niektorých prípadoch zákon vylučuje tzv. laické zastúpenie, teda zastúpenie osobou bez právnického vzdelania II. stupňa.  Zákon tak dáva na výber tri možnosti: možnosť zastupovať sa sám, alebo si zvoliť na zastupovanie osobu s právnickým vzdelaním II. stupňa (právnika), alebo si zvoliť zastupovanie advokátom. Ide o tieto prípady v civilných veciach:

·         v sporoch z ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka

·         v sporoch z ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch

·         v sporoch z právnych vzťahov zo zmenky, šeku alebo z iného cenného papiera

·         sporoch medzi podnikateľmi pri výkone ich podnikateľskej činnosti

Povinné zastúpenie advokátom sa týka aj trestného konania. Trestný poriadok (zákon č. 301/2005 Z. z.) upravuje viaceré prípady tzv. povinnej obhajoby:

Po vznesení obvinenia musí mať obvinený obhajcu už v prípravnom konaní, ak je umiestnený vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom ústave, ak je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, ide o konanie o obzvlášť závažnom zločine, ide o konanie o trestnom čine, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica je najmenej desať rokov, alebo ide o konanie proti mladistvému či konanie proti ušlému.

Povinne musí mať obvinený obhajcu aj vtedy, ak to považuje súd, v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt, za nevyhnutné najmä preto, že majú pochybnosť o spôsobilosti obvineného náležite sa obhajovať. Taktiež musí mať obhajcu v konaní o vydanie do cudziny a v konaní, v ktorom sa rozhoduje o uložení ochranného liečenia, s výnimkou protialkoholického liečenia alebo protitoxikomanického liečenia.

Okrem toho musí mať obvinený obhajcu aj v niektorých prípadoch vykonávacieho konania, v ktorom súd rozhoduje na verejnom zasadnutí a v niektorých konaniach o mimoriadnych opravných prostriedkoch.